3Tost/33/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 19. novembra 2015 v trestnej veci proti obžalovanému JUDr. A.. F. pre účastníctvo vo forme pomoci k prečinu nepriamej korupcie podľa § 21
ods. 1 písm. d/, § 336 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti svedkyne Mgr. I. W. A. V. proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 23. októbra 2015, sp. zn. PK-1T/8/2013, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť svedkyne Mgr. I. W. A. V. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok uznesením z 23. októbra 2015, sp. zn. Pk-1T/8/2013, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému JUDr. A.. F. pre účastníctvo vo forme pomoci k prečinu nepriamej korupcie podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 336 ods. 1 Trestného zákona pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých PhDr. A. S., PhD; zapísanú v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ev. č. 915088 s tým, že v znaleckom posudku
je potrebné posúdiť a zodpovedať nasledovné otázky:
1. Vykonať psychologické vyšetrenie svedkyne MGr. I. W. A. V..
2. Posúdiť intelektové a pamäťové schopnosti svedkyne.
3. Posúdiť u svedkyne sklony ku fabulácii, ku skresľovaniu výpovede a posúdiť skóre lži. 4. Posúdiť ostatné skutočnosti zistené psychologickým vyšetrením, ktoré znalec považuje za rozhodujúce alebo dôležité.
2
Proti tomuto rozhodnutiu podala svedkyňa Mgr. I. W. A. V. v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť (č. l. 938 - 939 spisu).
V jej písomnom odôvodnení uviedla, že pod č. VII/2Gv 7/13, bolo vedené trestné stíhanie pre účastníctvo vo forme pomoci k prečinu nepriamej korupcie voči JUDr. F. aj voči nej. Jej duševný stav bol vyšetrený dvoma znalcami z odboru psychiatrie MUDr. T. Ď. a MUDr. P. V.. Podľa názoru svedkyne odpovede na vyššie uvedené otázky možno nájsť v uvedenom posudku. Svedkyňa ďalej uviedla, že je pravdou, že počas jej výkonu väzby a trestu odňatia slobody bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a všetky hospitalizácie boli realizované na jej vlastnú žiadosť, pretože počas troch rokov tohto pobytu v Ústave na výkon väzby Prešov trpela V. depresiami a syndrómom vyhorenia. Tieto skutočnosti je možné zistiť z prepúšťacích lekárskych správ. Podľa jej názoru ďalšie vyšetrenia duševného stavu sú irelevantné a urážajúce. Ona bola obeťou celej kauzy, a preto je odhodlaná brániť sa všetkými legálnymi prostriedkami (napr. aj detektorom lži).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť svedkyne Mgr. I. W. A. V. nie je dôvodná.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku.
Podľa § 142 ods. 3 Trestného poriadku o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu, tiež predovšetkým s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje tú skutočnosť, že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru správne a v súlade so zákonom. 3
V tejto súvislosti odkazuje pritom súčasne na svoje predchádzajúce rozhodnutie z 24. septembra 2015, sp. zn. 6 To 8/2015, ktorým ako súd odvolací na podklade odvolania
obžalovaného zrušil napadnutý prvostupňový rozsudok a kde o.i. jasne zdôvodnil, na základe akých skutočností považuje za žiaduce v predmetnom prípade podrobiť sťažovateľku znaleckému skúmaniu (str.3 - 4). Aj keď na svedkyňu V. bol vypracovaný znalecký posudok v inej trestnej veci (č.l. 120), tento sa nezaoberal jej sklonmi k prípadnej fabulácii, neskúmal lži skóre.
Z pohľadu vyššie uvedeného hodnotí potom tunajší súd všetky námietky Mgr. I. W. A. V. uplatnené v predmetnej sťažnosti ako irelevantné.
Vzhľadom na položenú otázku pod č. 4 mu však aj napriek tomu nedá na záver neupozorniť na tú okolnosť, že znalec psychológ je povolaný vyjadriť sa len k tým črtám osobnosti obvineného, príp. svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie však k otázke, či výpoveď obvineného alebo svedka je vierohodná, alebo nie je, prípadne ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej osoby je vierohodnejšia. Takéto hodnotenie dôkazov prislúcha súdu (viď bližšie R 12/1987 - II).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. novembra 2015
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r. predsedníčka senátu
Vypracovala: JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová