3 Tost 33/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2013 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze o sťažnosti vyžiadanej osoby E.   E.   proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 10. októbra 2013, sp. zn. Ntc 14/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby E. E. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach, na základe návrhu Krajskej prokuratúry v Košiciach

na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, uznesením z 10. októbra 2013,

sp. zn. Ntc 14/2012, rozhodol tak, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom

zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) európsky zatýkací rozkaz vydaný

Prokurátorom republiky pri Súde vyššej inštancie v Bolougne sur Mer dňa 29. marca 2012

pod sp. zn. 1007700053, na E. E., nar. X., sýrskeho štátneho občana, posledné známe

bydlisko F., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, t. č. vo výkone trestu

odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach – Šaci sa vykoná

a E. E. sa odovzdá do Francúzskej republiky na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov,

ktorý mu bol uložený pre trestný čin obchodovania s ľuďmi s priťažujúcou okolnosťou –

pluralitou poškodených podľa článkov 113-2, 132-71 francúzskeho Trestného zákonníka.

Súčasne krajský súd podľa § 29 ods. 1 zákona o EZR odložil realizáciu európskeho

zatýkacieho rozkazu do vykonania trestu odňatia slobody, ktorý bol vyžiadanej osobe E. E.

uložený rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 11. decembra 2012, sp. zn. 3T 57/2012,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2013, sp. zn. 7To 4/2013. Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba E. E. prostredníctvom svojho obhajcu

sťažnosť, v ktorej namietal, že existujú dôvody na odmietnutie vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu v zmysle § 23 ods. 2 písm. d/ zákona o EZR, nakoľko je nepochybné,

že čiastkový útok bol vykonaný na území Slovenskej republiky a aj na základe efektívnosti

a účelnosti trestného konania je výhodnejšie, aby sa toto trestné konanie vykonalo na území

Slovenskej republiky. Navrhol preto, aby najvyšší súd zmenil rozhodnutie Krajského súdu

v Košiciach o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a tento odmietol vykonať.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 4. novembra 2013 za účelom rozhodnutia o predmetnej sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný účinok.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,

c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a ods. 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel, alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo

e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky.

Z odôvodnenia podanej sťažnosti vyžiadanej osoby E. E. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že táto osoba neuplatnila ani jeden dôvod uvedený v § 23 ods. 1 zákona o EZR, pre ktorý by mohlo dôjsť k odmietnutiu vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby E. E. bez jej meritórneho preskúmania podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zamietol, keďže nie je prípustná

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. novembra 2013

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová