N a j v y š š í   s ú d  

3Tost/32/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom

zasadnutí konanom v Bratislave 4. novembra 2015 v trestnej veci obžalovaného

J. U. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1

Trestného zákona, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom

na § 140 písm. b/ Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného J. U. proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-2T/18/2015, z 1. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného J. U.  

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní konanom

1. októbra 2015 uznesením, sp. zn. PK-2T/18/2015, postupom podľa § 72 ods. 1 písm. b/

Trestného poriadku a § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného J. U.

o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku zmenil dôvody

väzby tak, že menovaný je v súčasnosti vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1

písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie špecializovaný trestný súd odôvodnil tak, že: „Súd viazaný

povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 79 ods. 2 Trestného poriadku skúmal, či dôvody

väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku u obžalovaného v štádiu trestného

konania po vyhlásení rozsudku naďalej trvajú, alebo či sa zmenili. Súd mal pritom na zreteli,

že väzba plní vždy len zaisťovaciu funkciu, v žiadnom prípade nie sankčnú. J. U. bol vzatý

do väzby a ponechaný vo väzbe do skončenia prípravného konania podaním obžaloby

z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Tieto dôvody

pretrvali až do vyhlásenia rozsudku. K tomu súd uvádza, že obžalovaný J. U. bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T/8/2000, zo dňa 1. júna 2000 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3To/43/2000, zo dňa 24. augusta 2000

právoplatne odsúdený pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1Trestného zákona č. 140/1961 Zb., na trest odňatia slobody 10 rokov so zaradením

na výkon trestu do prvej nápravno-výchovnej skupiny. Svedok - poškodený R. B. na hlavnom

pojednávaní uviedol, že okrem noža, ktorým na neho J. U. predtým zaútočil, u neho nevidel

žiadnu zbraň. Uviedol však aj to, čo hovoril J. U. pri pive v krčme, že keby sa mu niečo stalo,

nemá s tým problém, kto ho naserie, tak toho proste zastrelí. Doslova takto. Keď viedol takéto

debaty, tak sa tváril, akože takým dojmom, že nejakú strelnú zbraň drží, alebo teda že má.

Svedok - poškodený B. uviedol, že mal taký dojem, akoby ho J. U. v poslednom období

niekedy sledoval. Z výpovede PhDr. R. M.,PhD., znalca z odboru psychológia, odvetvia

klinická psychológia dospelých, vyplynulo, že u J. U. sa prejavujú príznaky paranoidnej

emočne nestabilnej a disociálnej poruchy v pozadí s diskrétnymi príznakmi mozgovej

patológie. Tieto príznaky boli pravdepodobne dlhodobo prítomné. Zvýraznili sa práve počas

výkonu práce policajta, a potom v neskoršom veku. Znalec ďalej uviedol, že agresívne

tendencie obžalovaného sa prejavujú za určitých okolností, v určitých situáciách, ktoré on

vyhodnotí ako subjektívne nebezpečné. A to, že ich vyhodnotí ako subjektívne nebezpečné

súvisí práve s prevažne emočným hodnotením týchto situácií. Racionalita sa veľmi ľahko

dostáva do úzadia a on koná viac pod vplyvom emócie ako na základe zváženia objektívnej

reality a racionálneho vyhodnotenia situácie. Rácio je potlačené vplyvom užitia alkoholických

nápojov. Znalec tiež uviedol, že z psychologického hľadiska možno počítať s recidívou

trestnej činnosti, najmä ak bude pokračovať v abúze alkoholických nápojov a budú mu

dostupné strelné zbrane“. K zmene dôvodov väzby špecializovaný trestný súd uviedol:

„V prípade dlhšie trvajúcej väzby riziko úteku neprávoplatne odsúdeného hrozí

už zo samotnej skutočnosti neprávoplatného odsúdenia na vysoký trest, ktoré sa od momentu

vydania takého rozsudku považuje za uväznenie a nie za zákonné zatknutie alebo iné zbavenie

osobnej slobody za účelom predvedenia pred súdny orgán pre dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody vedúce k domnienke, že je nutné

zabrániť takej osobe v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní, splnenie

podmienky hrozby úteku uvedenej v § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Za vysoký trest

sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje trest osem rokov odňatia slobody a vyšší, pričom

pre posúdenie, či môže byť uložený vysoký trest, je vždy pomocným pravidlom základná

zákonná sadzba. Súd vychádzal i z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. júna

2015, sp. zn. I. ÚS 250/2015, v ktorom sa konštatuje, že neprávoplatné odsúdenie spojené

s hrozbou vysokého trestu spolu s ďalšími skutočnosťami, akými sú predovšetkým existencia ďalších trestných konaní ako aj trestná minulosť obvineného, sú dostatočné na odôvodnenie

útekovej väzby. Podľa názoru špecializovaného trestného súdu v tejto veci nie je potrebné

skúmať, či existujú ďalšie skutočnosti odôvodňujúce obavu z úteku i s prihliadnutím

na trestnú minulosť J. U., ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T/8/2000,

z 1. júna 2000 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 3To/43/2000, zo dňa 24. augusta 2000 právoplatne odsúdený pre pokus trestného činu

vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia

slobody 10 rokov so zaradením na výkon trestu do prvej nápravno-výchovnej skupiny.

Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený rozhodnutím Okresného súdu Trnava, sp. zn.

2Pp/84/06, z 22. júna 2006 so skúšobnou dobou na 6 rokov.“

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas priamo na hlavnom pojednávaní

1. októbra 2015 sťažnosť obžalovaný J. U., ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu z väčšej

časti kritikov vyhláseného odsudzujúceho rozsudku a vysvetlil, že sa trestného činu

nedopustil. K samotnej väzbe argumentoval tak, že: „Poukazujem na tú skutočnosť, že žijem

trvale so svojou matkou V. U., nar. X. v A., ktorá je ťažko chorým onkologickým pacientom,

potrebuje moju starostlivosť. Preto nemám dôvod k úteku alebo vyhýbaniu sa trestu, keďže

som toho názoru, že v mojom prípade som nepojal úmysel pripraviť zločin úkladnej vraždy

R. B., moje ovládacie zložky vôle boli podstatne znížené v dôsledku úrazu hlavy, ktorý som

utrpel a v dôsledku požitia piva. Chcem sa protialkoholicky liečiť, a preto zo všetkých týchto

hľadísk som toho názoru, že dôvody väzby u mňa pominuli, a preto sa domáham prepustenia z väzby“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle

§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia ako i konanie,

ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva nasledovné:

- uznesením vyšetrovateľa „NAKA“,sp. zn. ČVS: PPZ-1075/NKA-PZ-ZA-2014,

zo 17. decembra 2014 (č.l. 2-3) bolo J. U. vznesené obvinenie za spáchanie obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona,

§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/

Trestného zákona pre skutok uvedený vo výrokovej časti označeného uznesenia,

- uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. Tp/106/2014, z 19. decembra

2014 (č.l. 24-26) bol obvinený J. U. vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/

Trestného poriadku. Lehota väzby začala plynúť 15. decembra 2014 o 23.10 hodine. Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 2Tost/1/2015, z 13. januára 2015 (č.l. 27-29)

zamietol sťažnosť obvineného proti označenému uzneseniu,

- dňa 5. júna 2015 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky obžalobu (č.l. 471-480) na obvineného J. U. za spáchanie obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona,

§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/

Trestného zákona,

- dňa 18. júna 2015 špecializovaný trestný súd rozhodol uznesením, sp. zn. PK-2T/18/2015,

(č.l. 524-529) o ponechaní obvineného vo väzbe a o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie

z väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 4Tost/17/2015, z 25. júna

2015 zamietol sťažnosť obvineného podanú proti označenému uzneseniu (č.l. 541-543),

- dňa 1. októbra 2015 špecializovaný trestný súd vyhlásil rozsudok, sp. zn. PK-2T/18/2015

(č.l. 636-654), ktorým bol obžalovaný J. U. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona

k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/

Trestného zákona pre skutok, že

dňa 15. decembra 2014 si s vopred uváženou pohnútkou usmrtiť poškodeného, R. B., nar. X., bytom Š., v presne nezistenom čase, vo večerných hodinách, v meste Š., zobral

z rodinného domu, na ul. A.78, revolver zn. Atak Arms Ltd., model STREAMER R1, kaliber

6mm ME Flobert, v.č. X. s vloženými 2 ks mosadzných nábojníc, ktoré tvorili súčasti nábojov

s okrajovými zápalmi kalibru 6mm ME Flobert, výrobcu Seiller&Bellot a 3 ks nábojov

s okrajovým zápalom kalibru 6mm ME Flobert, výrobcu zn. Seiller&Bellot, s mosadznými

nábojnicami, ktoré sú laborované sférickými olovenými strelami a samonabíjaciu pištoľ zn.

Walther model PP (plynovka), kalibru 9 mm P.A.Blanc, v.č. G. so zásobníkom, a následne

odišiel k pohostinstvu U., ktoré sa nachádza na ul. Š. v obci Š., a tu sa postavil pred odostreté

okno pohostinstva, kde sa v tom čase okrem iných, nachádzal aj poškodený R. B., ktorému

ukázal jednu zo strelných zbraní, ktoré mal so sebou a ľavou rukou si prešiel krížom pod krk,

načo poškodený z obavy o svoj život a zdravie, telefonicky privolal hliadku PZ, ktorá následne J. U. našla na ulici pred obytným domom poškodeného R. B., a na ich výzvu, čo tam

robí, tento hliadke uviedol, že čaká na R. B., ktorého chce zabiť zato, čo mu urobil

pred dvomi rokmi, a že sa mu chce zato pomstiť, načo bol príslušníkmi PZ predvedený

a strelné zbrane, ktoré mal pri sebe, na výzvu príslušníkov PZ dobrovoľne vydal, pričom

uvedené zbrane a strelivo sú v zmysle ustanovenia zákona č. 190/2003 Z.z. v platnom znení,

považované za strelivo a zbrane kategórie D, ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva

právnická alebo fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá

na právne úkony, pričom J. U. bol dňa 1. júna 2000 rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,

sp. zn. 1T/8/2000, uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219

ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Za to bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov,

pričom na výkon trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Zároveň špecializovaný trestný súd obžalovanému uložil ochranný dohľad

v trvaní 2 roky, taktiež trest prepadnutia veci – zbraní a uložil mu ústavné protialkoholické

liečenie,

- dňa 1. októbra 2015 špecializovaný trestný súd, teraz sťažnosťou napadnutým uznesením,

sp. zn. PK-2T/18/2015, zamietol žiadosť obžalovaného J. U. o prepustenie z väzby a zmenil

dôvody väzby.

Najvyšší súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu konštatuje,

že napadnuté uznesenie možno s výhradami akceptovať, pretože v samotnej podstate

je správne a jeho neúplné odôvodnenie doplní sám najvyšší súd týmto uznesením.

V každom prípade však platí, že ďalšie trvanie väzby obžalovaného J. U. je

opodstatnené a súčasnému stavu veci zodpovedajú aj špecializovaným trestným súdom

ustálené dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku. Podrobné

a presvedčivé vysvetlenie, prečo sú tieto dôvody väzby dané aj v súčasnom štádiu konania

poskytol už špecializovaný trestný súd, a preto najvyšší súd na odôvodnenie napadnutého

uznesenia v tejto časti odkazuje.

Výhrada najvyššieho súdu sa týka znenia výroku pod bodom II. uznesenia, ktorý

nemožno považovať za štandardný. Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti a zaužívaným

štandardom by bolo na mieste vyhlásiť označený výrok napr. nasledovne : „Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. mení dôvody väzby u obžalovaného J. U. tak, že ich rozširuje aj o dôvod väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku s tým, že obžalovaný bude ďalej

vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku alebo

vo všeobecnosti napríklad tak, že podľa § 79 ods. 2 Tr. por. mení dôvody väzby

u obžalovaného XY tak, že vypúšťa dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku s tým, že obžalovaný bude ďalej vo väzbe len z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/

Trestného poriadku.“

Vytýkaná nepresnosť vo formulácii označeného výroku však nemá dopad na jeho

správnosť v samotnej podstate, nakoľko z odôvodnenia uznesenia je zrejmý presný zámer

špecializovaného trestného súdu, a preto najvyšší súd nepovažoval za nevyhnutné zrušovať

uznesenie špecializovaného trestného súdu a nahrádzať jeho výrok pod bodom II. v podstate

takým istým ale zrozumiteľnejším výrokom.

V ďalšom najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

II. ÚS 67/2013, z 5. júna 2013 ustálil, že súd rozhodujúci o väzbe je vzhľadom na preferenciu

osobnej slobody vyplývajúcu z článku 5 ods. 1 Dohovoru povinný pri rozhodovaní o väzbe

skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním, alebo prepustením

obvineného na slobodu za súčasného dohľadu probačného a mediačného úradníka

a to aj v prípadoch, ak takýto návrh nebol podaný. Ďalej ústavný súd vysvetlil,

že z ustanovenia článku 5 ods. 3 Dohovoru vyplýva pre národné súdy povinnosť odôvodniť,

prečo nepovažujú alternatívy k väzbe za použiteľné. Nedostatok takého odôvodnenia môže

predstavovať porušenie článku 5 ods. 3 Dohovoru a ďalej, že súd je povinný najmä

odôvodniť, či a do akej miery ponechanie obvineného na slobode (so zohľadnením účinkov

dohľadom probačného a mediačného úradníka a prípadnom uložení primárnych povinností

a obmedzení podľa § 82 Tr. por.) zvyšuje riziko naplnenia konania.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, IV. ÚS 346/08, zo 16. decembra 2008

uviedol, že príslušný súd je povinný zaoberať sa a rozhodnúť o návrhu na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť a zovšeobecniť nasledovné:

Ak bol podaný návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka, súd, resp. sudca pre prípravné konanie je vždy povinný o takomto návrhu rozhodnúť samostatným výrokom (IV. ÚS 346/2008). Ak takýto návrh nebol podaný,

súd, resp. sudca pre prípravné konanie je s ohľadom na povahu dohľadu probačného

a mediačného úradníka vždy povinný zaoberať sa možnosťou nahradenia väzby týmto

procesným prostriedkom a v prípade negatívneho záveru svoje stanovisko vysvetliť

v odôvodnení uznesenia (II. ÚS 67/2013).

Špecializovaný trestný súd sa pri rozhodovaní o väzbe obžalovaného J. U. nezaoberal

možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože

odôvodnenie napadnutého uznesenia nerieši túto otázku. Rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a jeden celok, preto možno vytýkaný nedostatok

napraviť prieskumnou a rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, ktorý nižšie vysvetlí,

prečo nezistil podmienky na nahradenie väzby obžalovaného J. U. dohľadom probačného a

mediačného úradníka.

Na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a/ alebo písm. c/ môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

ponechať obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak

c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným

alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 80 ods. 2 tretia veta Tr. por. ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný

zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ až písm. c/ alebo písm. e/, alebo

obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo

sľub prijať, alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Najvyšší súd pri úvahách či možno väzbu obžalovaného J. U. nahradiť dohľadom

probačného a mediačného úradníka dospel k negatívnemu záveru.

Menovaný je stíhaný za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorej následky mohli byť

fatálne, ak by včas nezasiahla polícia. Existuje veľký predpoklad (s ohľadom na osobu

obžalovaného), že k dokonaniu trestného činu nedošlo len z objektívnych príčin (zásah

polície) a nie zo subjektívnych dôvodov na strane obžalovaného. Už samotná závažnosť

a povaha prejednávaného prípadu neumožňuje najvyššiemu súdu vysloviť, že nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a následné prepustenie obžalovaného

na slobodu by bolo dostatočné na to, aby bol naplnený účel väzby. Okrem toho zo spisového

materiálu vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.

1T/8/2000, z 1. júna 2000, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 3To/43/2000, z 24. augusta 2000 uznaný za vinného zo spáchania pokusu trestného

činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Trestného zákona a iné a odsúdený na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený

22. júna 2006. Táto okolnosť dokumentuje sklony obžalovaného J. U. k páchaniu násilnej

trestnej činnosti a spolu so záverom znalca z odboru psychológie, že u obžalovaného možno

z psychologického hľadiska počítať s možnosťou recidívy v trestnej činnosti,

najmä, ak bude pokračovať v abúze alkoholických nápojov a ak mu budú dostupné strelné

zbrane, vytvára z pohľadu osoby obžalovaného prekážku na pozitívne rozhodnutie

o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktorý by podľa názoru

najvyššieho súdu v žiadnom prípade nemohol splniť svoj účel.

Podmienenie použitia procesných prostriedkov nahradenia väzby podľa § 80 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a § 81 ods. 1 Tr. por. výnimočnými

okolnosťami prípadu v zmysle § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku

upresňuje článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na účely

postupov vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňuje nielen

závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin),

ale aj správane sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho

ponechania na slobode, na základe už použitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3,

§ 81 ods. 4 Tr. por.) alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby potom, čo bol

z väzby prepustený (opätovná väzba). Výnimočná okolnosť prípadu sa posudzuje z hľadiska

pomerov páchateľa a podstatných okolností prípadu.

So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že ani osoba obvineného

a ani povaha prejednávaného prípadu nedávajú dostatočnú záruku na to, aby účel väzby

mohol byť dosiahnutý dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najvyšší súd naviac nezistil existenciu žiadnej výnimočnej okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 tretia veta Tr. por.)

na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby týmto procesným prostriedkom.

Najvyšší súd napravil pochybenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v tejto

časti sám týmto rozhodnutím.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ktorými sú dôvodnosť (opodstatnenosť)

trestného stínania a existencia niektorého z dôvodov väzby najvyšší súd konštatuje,

že aj v súčasnom štádiu konania sú naplnené do takej miery, aby odôvodňovali ďalšie

pretrvávanie väzby.

Vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (hoci neprávoplatného) sa dôvodnosť trestného

stíhania neoslabila, ale práve naopak. Najvyšší súd vychádzajúc z predloženého spisového

materiálu nemá v súčasnom štádiu konania dôvod spochybňovať kvalitu ani rozsah

vykonaných procesných úkonov, ktoré preukazujú podozrenie na spáchanie trestného činu

uvedeného v rozsudku špecializovaného trestného súdu. Dôvody väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku ustálené u obžalovaného J. U. súdom v napadnutom

uznesení nezanikli (podľa písm. a/ dokonca vznikli) a ani sa neoslabili, pričom i

v nastávajúcom súdnom konaní hrozí obava, že obvinený by mohol obdobným, ale i iným

spôsobom nielen dokonať trestný čin, ktorý pripravoval, ale aj ujsť, alebo sa skrývať,

aby sa tak vyhol trestu, ktorý mu hrozí.

Argumenty obžalovaného o tom, že jeho chorá matka potrebuje zdravotnú

starostlivosť, ktorú jej on ako syn poskytuje a ani ďalšie v sťažnosti uvedené najvyšší súd

nepovažuje za akceptovateľné na to, aby mohlo byť rozhodnuté o jeho prepustení z väzby

na slobodu.

Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. novembra 2015

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.   predsedníčka senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová