N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 32/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného Z. B.   pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,

ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2012

v Bratislave sťažnosť prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v Bratislave proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 27. augusta 2012,

sp. zn. Tp 62/2011, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sudkyne pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 27. augusta 2012, sp. zn. Tp 62/2011, sa z r u š u j e.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného Z. B., nar. X. v D., trvale bytom M.

č. X., okr. D., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody

v Leopoldove o prepustenie z väzby na slobodu sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica podľa § 79 ods. 3 Tr. por. prepustila obvineného

Z. B. z väzby na slobodu, nakoľko došlo k porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru.

Proti tomuto uzneseniu podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ÚŠP GP SR) bezprostredne po vyhlásení uznesenia priamo

do zápisnice o výsluchu obvineného sťažnosť, ktorá bola neskoršie písomne zdôvodnená. V sťažnosti prokurátorka uviedla, že sa nestotožňuje so závermi sudkyne pre prípravné

konanie, nakoľko obvinený B. síce požiadal o prepustenie z väzby na slobodu 17. júla 2012

pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu a táto žiadosť spolu s návrhom vyšetrovateľa

na podanie obžaloby z 2. augusta 2012 bola doručená poštou 7. augusta 2012 na ÚŠP GP SR,

teda vyšetrovateľ mal u seba žiadosť obvineného celkove 16 pracovných dní a vzhľadom

na rozsiahlosť vyšetrovacieho spisu musel za ten čas vyhotoviť kópie spisu pre potreby

ďalšieho konania. Prokurátor ÚŠP GP SR následne zabezpečoval koncept vyšetrovacieho

spisu, aby tento mohol predložiť spolu so žiadosťou sudkyni pre prípravné konanie. Celkový

čas od podania žiadosti obvineného o prepustenie z väzby do jej predloženia súdu

na rozhodnutie bol 30 kalendárnych dní. Ďalej uviedla, že u obvineného B. aj naďalej existuje

väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Navrhla preto, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil sťažnosťou napadnuté

uznesenie a sám rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť prokurátorky ÚŠP GP SR je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obvinený B.

je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

z 1. júla 2011, sp. zn. Tp 62/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 12. júla 2011, sp. zn. 2 Tost 20/2011, bol obvinený vzatý do väzby z dôvodu

uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pričom väzba u obvineného začala plynúť

od 28. júna 2011 od 7.20 hod.

Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 4. januára 2012, sp. zn. Tp 62/2011, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2012, sp. zn. 3 Tost 1/2012,

bola väzba obvineného B. predĺžená do 28 júna 2012.

Ostatný raz bola lehota trvania väzby obvineného predĺžená uznesením sudkyne

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica zo 6. júna 2012, sp. zn. Tp 62/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13. júna 2012,   sp. zn. 3 Tost 21/2012, do 28. októbra 2012.

V súčasnosti sa obvinený nachádza v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Leopoldove.

Pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátorky mal najvyšší súd na zreteli ustanovenie § 76

ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby

v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, čo je podporené

aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu Slovenskej

republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2

Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní

skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp.

či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o väzbe

obvineného.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest.

Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu

s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené

trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Podľa § 76 ods. 7 písm. c/ Tr. por. z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné

konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný

zločin.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že od ostatného rozhodnutia o väzbe uznesením

Špecializovaného trestného súdu zo 6. júna 2012, sp. zn. Tp 67/2011, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. 3 Tost 21/2012, nenastala

žiadna podstatné zmena pri posudzovaní dôvodnosti väzby. V tejto súvislosti možno súhlasiť

so závermi prvostupňového súdu, že trestné stíhanie obvineného pre skutok, pre ktorý

mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne, došlo k spáchaniu predmetného skutku, ktorý

má znaky vyššie špecifikovaného trestného činu (obzvlášť závažného zločinu) a aj v tomto

štádiu trestného konania existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený B..

Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz zabezpečených dôkazov v predmetnej trestnej veci.

Možno súhlasiť aj s v sťažnosti uvedenou námietkou prokurátorky ÚŠP GP SR,

že okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby,

je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia materiálna

podmienka väzby, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Podľa

zistenia najvyššieho súdu uvedený väzobný dôvod, pre ktorý bola obmedzená osobná sloboda

obvineného jeho vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované

zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava, že v prípade prepustenia obvineného

na slobodu, tento ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo

trestu, nakoľko mu hrozí vysoký trest.

Ako už bolo viackrát zdôraznené v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe

obvineného, tak možno konštatovať, že výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu,

ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi,

či vzatie obvineného do väzby a jej ďalšie zotrvanie v nej je opatrením nevyhnutným

na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre osobitné okolnosti uvedené v ustanovení

§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. platí, že tieto sami osebe nie sú dôvodom väzobného stíhania.

To platí aj o hrozbe vysokým trestom pre obvineného. Preto aj keď v danom prípade táto

okolnosť existuje, avšak zároveň by nehrozila obava z úteku obvineného alebo z jeho

skrývania sa, nebolo by možné vziať ho do väzby, resp. keďže v súčasnosti sa nachádza

vo väzbe, musel by byť z nej prepustený na slobodu. Ako však už bolo vyššie uvedené

v prípade obvineného okrem hrozby vysokého trestu za skutok, z ktorého je dôvodne

podozrivý, pristupuje aj okolnosť obavy z jeho úteku, resp. skrývania sa, či vyhýbania

sa trestnému stíhaniu.

V súvislosti s uznesením sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 27. augusta 2012, sp. zn. Tp 62/2011,

kde v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatovala, že bol porušený článok 5 ods. 4

Dohovoru ako aj § 2 ods. 6 Tr. por., považoval najvyšší súd za potrebné uviesť nasledovné.

V zmysle článku 5 ods. 4 Dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím

alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie

slobody nezákonné. V zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. sú orgány činné v trestnom konaní a súdy

povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.

Pri posudzovaní požiadavky urýchlenosti a neodkladnosti pri rozhodovaní o žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu treba vychádzať zo všetkých okolností prípadu.

Vychádzajúc z konštantnej judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva ako aj judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spravidla

lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle článku 5

ods. 4 Dohovoru. V posudzovanom prípade však aj z hľadiska zložitosti trestnej veci,

rozsiahlosti vyšetrovacieho spisu a potreby prípravy podkladov pre spracovanie a prípravu

obžaloby sa javí lehota tridsiatich kalendárnych dní od podania žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu do jej predloženia sudkyni pre prípravné konanie

na rozhodnutie o nej ako primeraná a v súlade s článkom 5 ods. 4 Dohovoru ako aj § 2 ods. 6

Tr. por. Najvyšší súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o účelovom postupe orgánov

činných v trestnom konaní v súvislosti s podanou žiadosťou obvineného o jeho prepustenie

na slobodu, naopak zistil, že tieto postupovali v súlade so zákonom tak, aby bola dodržaná aj zásada prejednania veci v primeranej lehote, samozrejme majúc na zreteli aj zásadu

prednostného vybavovania väzobných vecí, a teda aby zároveň bolo možné v krátkom čase

podať obžalobu na obvineného na súde, ako to uviedla v odôvodnení svojej sťažnosti proti

rozhodnutiu prvostupňového súdu prokurátorka ÚŠP GP SR.

Preto na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. septembra 2012

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová