N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 31/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci vyžiadanej osoby M. H. v konaní o návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2015 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej osoby M. H., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 9. októbra 2015, sp. zn. 8Ntc 22/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby M. H.   sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca Krajského súdu v Košiciach na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach uznesením z 9. októbra 2015, sp. zn. 8Ntc 22/2015, rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze sa vyžiadaná osoba M. H., berie do vydávacej väzby, pričom vydávacia väzba začína plynúť 9. októbra 2015 a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala vyžiadaná osoba M. H., prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne JUDr. D. H., advokátky v Košiciach sťažnosť (č. l. 92). V sťažnosti uviedol, že z obsahu napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd zabezpečil a ako vyhodnotil dôkazné prostriedky od zdravotnej poisťovne D. svedčiace v prospech vyžiadanej osoby M. H., ktoré obhajkyňa navrhla zabezpečiť písomným podaním z 21. septembra 2015, pričom kópiu podania zároveň priložila k podanej sťažnosti. V tejto súvislosti M. H. podotkol, že tieto doklady mali preukazovať jeho zdravotnú rehabilitáciu v čase, keď sa mal dopustiť skutkov uvedených v európskom zatýkacom rozkaze. Zároveň prostredníctvom svojej obhajkyne navrhoval vyžiadať od S. potvrdenie o trvaní práceneschopnosti vyžiadanej osoby v čase predmetných skutkov. Vyžiadaná osoba M. H. sa nestotožnil so závermi krajského súdu, že je potrebné zabezpečiť jeho prítomnosť na území Slovenskej republiky, lebo spôsob života vyžiadanej osoby nedáva záruku, že by sa zdržiaval na území Slovenskej republiky (v prípade jeho nevzatia do vydávacej väzby). Rovnako nesúhlasil so záverom súdu, že zo správania vyžiadanej osoby doposiaľ možno vyvodiť obavu, že v prípade nevzatia do vydávacej väzby by sa mohol vyhýbať trestnému stíhaniu. Vyžiadaná osoba M. H. v tejto súvislosti uviedol, že o trestnom stíhaní v Českej republike nemal vedomosť, a preto sa ani nemohol úmyselne vyhýbať trestnému stíhaniu, čo vylučuje prítomnosť dôvodnej obavy takéhoto konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené a aby bol z vydávacej väzby prepustený na slobodu.

Dôvody sťažnosti vyžiadanej osoby M. H. boli na vedomie zaslané prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorý sa ku dňu rozhodovania sťažnostného súdu nevyjadril (č. l. 93 spisu).

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia krajského súdu a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby M. H. nie je dôvodná.

Z obsahu spisu je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach uznesením z 11. septembra 2015, sp. zn. 8Ntc 22/2015, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze zobral M. H. do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť momentom jeho zadržania 10. septembra 2015 o 9:00 hod., a to na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného 7. augusta 2015 pod sp. zn. 1 Nt 10406/2015, vydaného Obvodným súdom Praha 6 na účely trestného stíhania pre zločin podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/, písm. d/ Trestného zákonníka Českej republiky, za ktorý mu hrozí uloženie trestu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 8 (osem) rokov a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ B. a K. zorganizovali a spoločne inštruovali telefonicky M. H., ktorý následne 17. júla 2014 okolo 13:00 hod. uzavrel v spoločnosti C. v prevádzke v P. nájomnú zmluvu č. 000350149, na základe ktorej mu bolo zapožičané osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: X., VIN: T., modrej farby, v hodnote cca 552 942 Kč, ktorého majiteľom je spoločnosť D., IČO: X., pričom v dobe uzatvárania zmluvy bol na mieste prítomný aj B., pri dojednávaní zmluvy predložil H. OP SR č. S. a vodičský preukaz SR č. D. vystavené na meno M. H., nar. X., pričom termín vrátenia bol dojednaný na 23. júla 2014 o 12:00 hod., hoci vrátenie vozidla nemal už pri dojednaní zmluvy v úmysle a za účelom, aby mu bolo vozidlo vydané poskytol prenajímateľovi platobnú kartu č. X. vydanú spoločnosťou R. a vystavenú na meno M. H. k tzv. predautorizácii platby za prenájom, čo bola podmienka na odovzdanie vozidla do jeho moci, avšak prenajaté vozidlo do dnešného dňa nevrátil, nepožiadal o predĺženie nájomnej zmluvy, s prenajímateľom naďalej nekomunikuje a v súčasnej dobe je úplne nekontaktný, dňa 18. júla 2014 o 19:12 hod. vyviezol vozidlo N., nar. X. cez Slovensko na Ukrajinu, Vyšné Nemecké, výskyt vozidla v súčasnosti nie je známy, pričom B. prekročil hranice 18. júla 2014 o 22:08 hod. na tom istom hraničnom prechode vozidlom EVČ: X., čím poškodenej spoločnosti D., IČO: X. so sídlom T. bola spôsobená škoda vo výške 552 942 Kč,

2/ B. a K. zorganizovali a spoločne inštruovali H., ktorý následne 21. júla 2014 okolo 18:00 hod. uzavrel v spoločnosti A. v prevádzke na letisku R. nájomnú zmluvu č. 457833832, na základe ktorej mu bolo zapožičané osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: X., VIN: T., modrej farby, v hodnote cca 850 000 Kč, ktorého majiteľom je spoločnosť A., IČO: X., pričom v dobe uzatvárania zmluvy bol na mieste prítomný H., B. aj K., pričom pri dojednávaní zmluvy predložil H. OP SR č. S. a vodičský preukaz SR č. D. vystavené na meno M. H., nar. X., pričom termín vrátenia bol dojednaný na 29. júla 2014 o 15:00 hod., hoci vrátenie vozidla nemal už pri dojednaní zmluvy v úmysle a za účelom, aby mu bolo vozidlo vydané, poskytol prenajímateľovi platobnú kartu č. X. vydanú spoločnosťou R. a vystavenú na meno M. H. k tzv. predautorizácii platby za prenájom, čo bola podmienka na odovzdanie vozidla do jeho moci, avšak prenajaté vozidlo do dnešného dňa nevrátil, nepožiadal o predĺženie nájomnej zmluvy, s prenajímateľom naďalej nekomunikuje a v súčasnej dobe je úplne nekontaktný, predmetné vozidlo odviezol z miesta uzatvorenia zmluvy B. s H., pričom toto bolo 12. septembra 2014 o 21:00 hod. nájdené na stavenisku diaľnice D1 vo Vrútkach – Dubná Skala, čím bolo poškodenému A., IČO: X. so sídlom: S. spôsobená škoda vo výške 850 000 Kč,

3/ B. a K. zorganizovali a inštruovali H., H. s doposiaľ nezistenou osobou inštruovali Z., následne H. za úplatu so Z. prišli na letisko, kde obvinený H. dňa 22. júla 2014 okolo 18:20 hod. uzavrel v spoločnosti A. v prevádzke na letisku R. nájomnú zmluvu č. 457834171, na základe ktorej mu bolo zapožičané osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: X., farba čierna – metal, VIN: T. v hodnote cca 600 000 Kč, ktorého majiteľom je spoločnosť A., organizačná zložka, IČO: X., pričom v dobe uzatvárania zmluvy bol na mieste prítomný K., B., H. i Z., pričom pri dojednávaní zmluvy predložil H. OP SR č. S. a vodičský preukaz SR č. D. vystavené na meno M. H., nar. X., Z. predložil vodičský preukaz ČR č. E., pričom termín vrátenia bol dojednaný na 29. júla 2014 o 18:00 hod., hoci vrátenie vozidla nemali už pri dojednaní zmluvy v úmysle a za účelom, aby mu bolo vozidlo vydané poskytol prenajímateľovi platobnú kartu č. X. vydanú spoločnosťou R. a vystavenú na meno M. H. k tzv. predautorizácii platby za prenájom, čo bola podmienka na odovzdanie vozidla do jeho moci, avšak prenajaté vozidlo do dnešného dňa nevrátil, nepožiadal o predĺženie nájomnej zmluvy, s prenajímateľom ďalej nekomunikuje a v súčasnej dobe je úplne nekontaktný, predmetné vozidlo odviezol z miesta uzatvorenia zmluvy B. s H., pričom na miesto prišli s vozidlom Škoda Octavia, EČV: X., VIN: T., modrej farby, následne z letiska spoločne odišli vozidlá Škoda Octavia, EČV: X. a Škoda Octavia, EČV: X., pričom prenajaté vozidlo bolo dňa 12. septembra 2014 o 21:00 hod. nájdené na stavenisku vo Vrútkach – Dubná Skala, čím poškodenému A., IČO: X. so sídlom S. bola spôsobená škoda vo výške 600 000 Kč,

4/ obvinení B. a K. zorganizovali a spoločne inštruovali telefonicky obvineného H., ktorý následne dňa 16. júla 2014 okolo 18:00 hod. uzavrel v spoločnosti K.. v prevádzke v P. v hoteli J. zmluvu o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej mu bolo zapožičané osobné motorové vozidlo zn. Lexus, EČV: X., VIN: J., šedej metalízy v hodnote cca 300 000 Kč, ktorého majiteľom je spoločnosť K.., pričom v dobe uzatvárania zmluvy bol na mieste prítomný aj K., pri dojednávaní zmluvy predložil H. OP SR č. S. a vodičský preukaz SR č. D., vystavené na meno M. H., nar. X., pričom termín vrátenia bol dojednaný na 25. júla 2014 o 14:00 hod., hoci vrátenie vozidla nemal už pri dojednaní zmluvy v úmysle a za účelom, aby mu bolo vozidlo vydané, zaplatil v hotovosti 19 000 Kč ako zálohu za nájomné, čo bola podmienka na odovzdanie vozidla do jeho moci, avšak prenajaté vozidlo do dnešného dňa nevrátil, nepožiadal o predĺženie nájomnej zmluvy, s prenajímateľom naďalej nekomunikuje a v súčasnej dobe je úplne nekontaktný, čím mala byť poškodenej firme K.. spôsobená škoda vo výške 600 000 Kč.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatuje, že orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem o vydanie vyžiadanej osoby M. H., predložil 29. septembra 2015 (č. l. 69 spisu) originál európskeho zatýkacieho rozkazu (č. l. 73 spisu) v rámci zákonom stanovenej lehoty trvania predbežnej väzby tejto osoby (§ 15 ods. 5 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze).

Následne prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach s poukazom na § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze predložil návrh na vzatie tejto vyžiadanej osoby do vydávacej väzby Krajskému súdu v Košiciach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sudca krajského súdu rozhodol o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v rámci zákonom predpokladanej 40 dňovej lehoty trvania predbežnej väzby pri dodržaní práv vyžiadanej osoby o povinnej obhajobe v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

Uvedené ustanovenie upravuje účel vydávacej väzby, ktorým je zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o vzatí vyžiadanej osoby M. H. do vydávacej väzby zodpovedá zákonným požiadavkám už citovaného ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze na zabezpečenie prítomnosti tejto osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky tak, aby sa nezmaril jeho účel – vydanie vyžiadanej osoby M. H. do Českej republiky.

Z hľadiska dôvodov sťažnosti vyžiadanej osoby je potrebné dodať nasledovné. Inštitút vydávacej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (§ 16 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného poriadku. Pri rozhodovaní o vydávacej väzbe ide o zabezpečenie vyžiadanej osoby na účel tohto konania, nie však o prejudikovanie rozhodnutia, ktoré je jeho výsledkom a súd pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby nie je viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Trestného poriadku.

V tomto prípade platí, že dôvodnosť vydávacej väzby je determinovaná inými okolnosťami než dôvodnosťou samotného trestného stíhania v štáte pôvodu. Pokiaľ preto sťažovateľ namieta postup súdu, keď nevykonal dopyt na zdravotnú poisťovňu D. (za účelom predloženia dokladov, ktoré by preukazovali v rozhodnom čase spáchania skutkov zdravotnú rehabilitáciu sťažovateľa) a rovnako dopyt na S. (za účelom predloženia dokladov, ktoré by preukázali práceneschopnosť sťažovateľa), tak takéto námietky sú irelevantné; vykonávajúci justičný orgán nie je oprávnený totiž skúmať, či sa osoba, o vydanie ktorej sa žiada, skutočne dopustila skutkov, ktoré sú predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu, lebo túto otázku môže po riadnom procesnom postupe (vykonaní potrebného dokazovania) posúdiť len justičný orgán, ktorý bude konať o podanej obžalobe. Preto súd v tomto štádiu nemohol skúmať dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré je osoba vyžiadaná. Súd v štádiu predbežného vyšetrovania pri rozhodovaní o väzbe skúma len splnenie zákonných podmienok relevantných pre rozhodnutie o väzbe vyžiadanej osoby v zmysle zákona o európskom zatýkacom rozkaze.

Ponechanie vyžiadanej osoby vo vydávacej väzbe považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky aj naďalej za nevyhnutné, nakoľko tu najmä s ohľadom na charakter viacerých skutkov, z ktorých spáchania je dôvodne podozrivý ako aj s ohľadom na vyžiadanú osobu existuje v prípade prepustenia na slobodu hrozba zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze. V súvislosti s argumentmi vyžiadanej osoby v podanej sťažnosti, že sa nevyhýba trestnému stíhaniu, Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že M. H. je len formálne prihlásený k trvalému pobytu na adrese S., pričom až do svojho zadržania dňa 10. septembra 2015 sa zdržiaval na rôznych miestach v Košiciach a ako sám nakoniec uviedol, je bezdomovec (č. l. 43 spisu). Sťažnostný súd poukazuje okrem iného aj na kriminálnu minulosť M. H., keď z odpisu z registra trestov vyplýva, že je až do 18. marca 2017 v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby M. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.  

V Bratislave 21. októbra 2015

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová