3 Tost 31/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obvineného M.   J.   a spol.   pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2

písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ a § 140 písm. c/ Tr. zák. spáchaný

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 2. októbra

2013 v Bratislave sťažnosť obžalovaného M. J. proti uzneseniu Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn. PK-1T 1/2012, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného M. J. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn.

PK-1T 1/2012, podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť

obžalovaného M. J. o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/

a § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. neprijal písomný sľub obžalovaného na nahradenie

väzby. Súčasne podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. neuložil

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným M. J. na nahradenie väzby.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil obžalovaný M. J. sťažnosť priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia najvyššieho súdu

bližšie neodôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného M. J.

nie je dôvodná.

Obžalovaný M. J. je v posudzovanej veci trestne stíhaný na základe uznesenia

vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor

Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania, zo dňa 3. marca 2011 sp. zn. ČVS: PPZ-276/BOK-B2-

2010 o vznesení obvinenia, pretože je dôvodne podozrivý (spolu s P. S.) zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zák. k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení.

Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

5. marca 2011, sp. zn. Tp 22/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 10. marca 2011, sp. zn. 2 Tost 7/2011, z dôvodov uvedených v ustanovení

§ 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala obžalovanému plynúť dňom

2. marca 2011 o 9.32 hod.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica z 9. septembra 2011, sp. zn. Tp 22/2011, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2011, sp. zn. 4 Tost 29/2011, bola

obžalovanému M. J. predĺžená lehota trvania väzby do 2. marca 2012.

Dňa 13. januára 2012 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku obžalobu.

Následne Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením zo 7. februára 2012, sp. zn.

PK-1T 1/2012, podľa § 72 ods. 1 písm. e/, § 79 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 238 ods. 3

Tr. por. v spojení s uznesením Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo 16. februára 2012,

sp. zn. 6 Tost 6/2012, ponechal obžalovaného M. J. vo väzbe.

Na hlavnom pojednávaní konanom na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dňa

21. augusta 2013 podal obžalovaný M. J. žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú súd

uznesením podľa § 72 ods. 1 písm. b/ a § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol. Obžalovaný M. J.

zahlásil proti uvedenému uzneseniu sťažnosť.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty

väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas.

V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že trestné stíhanie

obžalovaného pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, sa vedie dôvodne, došlo

k spáchaniu predmetného skutku, tento má znaky uvedeného trestného činu a existuje

aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný M. J. (aj spolu s obžalovaným

P. S.).

Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obžalovaného do väzby,

je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná

materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ Tr. por. Podľa zistenia najvyššieho súdu uvedené väzobné dôvody vychádzajú z konkrétnych skutočností vyžadovaných zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava

z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom dôvody tzv. útekovej a preventívnej

väzby.

V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti vyplývajú najmä z povahy

spáchaného trestného činu, za ktorý bol obžalovanému neprávoplatne uložený trest odňatia

slobody na 23 rokov. Vzhľadom na výšku uloženého trestu existuje dôvodná obava,

že sa obžalovaný bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a následne aj výkonu

uloženého trestu. Vo vzťahu k preventívnej väzbe doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú

tomu, že v prípade prepustenia na slobodu by obžalovaný mohol pokračovať v páchaní

trestnej činnosti. Uvedené vyplýva najmä z výpovede svedka B. P., podľa ktorého sa mal J.

vyhrážať, že každého, kto mu bude robiť problémy, zakope do lesa tak, ako poškodeného D..

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn. PK-1T 1/2012, kde tento v odôvodnení

svojho rozhodnutia podrobne uviedol, prečo považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. za opodstatnené. Najvyšší súd si závery

súdu prvého stupňa osvojuje, s týmito sa v plnej miere stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

že u obžalovaného M. J. nie je možné nahradiť väzbu písomným sľubom, resp. dohľadom

probačného a mediačného úradníka. V danom prípade, s prihliadnutím na povahu trestnej

činnosti, pre ktorú je obžalovaný trestne stíhaný, ani najvyšší súd písomný sľub a dohľad

mediačného a probačného úradníka nepovažuje za dostatočné záruky, pretože tieto

substitučné inštitúty neodstraňujú obavu, že obžalovaný sa v prípade prepustenia na slobodu

pokúsi utiecť, resp. bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, a preto sťažnosť obžalovaného M. J. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 2. októbra 2013

JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová