N a j v y š š í   s ú d

3 Tost 31/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí v Bratislave 19. októbra 2011 v trestnej veci obvineného J. B.   pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 12. septembra 2011, sp. zn. BB-4T 40/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného J. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky predložil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorou sa obvinený J. B. uznáva za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., v podstate na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od začiatku roka 2009 do augusta 2010 zaplatil J. B. v priestoroch firmy E., M. D. úplatky vo výške najmenej 42 500 € za to, že mu zo strany M. D. boli prideľované zákazky z verejných obstarávaní vyhlásených verejným obstarávateľom – M., ktorých konaní sa zúčastnil ako uchádzač pod názvom S., ako živnostník J. B. so sídlom v M. a J. B. – M., ktoré úplatky poskytol M. D. po vykonaní prác a vyfakturovaní M. a ktoré mali predstavovať sumu vo výške predstavujúcej 10% objemu hodnoty danej konkrétnej zákazy bez dane z pridanej hodnoty.

Za tento trestný čin mal byť podľa dohody obvinenému podľa § 333 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., uložený peňažný trest vo výške 15 000 €; podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mal byť uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov.

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Tr. por. návrh dohody o vine a treste medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným J. B. uznesením zo dňa 12. septembra 2011, sp. zn. BB-4T 40/2011, odmietol, pretože navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť obvinený J. B. prostredníctvom svojej obhajkyne. Poukazoval na to, že od začiatku sa k skutku, ktorý sa mu kládol za vinu priznal, oľutoval ho a aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní pri jeho objasňovaní. Spáchanie činu obhajoval tým, že by inak nemal šancu získať zákazku v rezorte M.. Vzhľadom k tomu, že doteraz viedol riadny život, nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený, považoval uložený peňažný trest za dostačujúci, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 12. septembra 2011, sp. zn. BB-4T 40/2011, v celom rozsahu ako nedôvodné zrušil.

Najvyšší súd, ako súd rozhodujúci o sťažnosti, primárne zistil, že sťažnosť je prípustná (§ 185 ods. 2, § 331 ods. 3 Tr. por.), že bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), zároveň však dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.

Podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Tr. por. návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

Zrejme neprimeraným návrhom dohody je taký návrh, ktorý nezodpovedá zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. zák., prípadne § 39 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné).

Podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 133 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Základná funkcia trestu je represívna (zabránenie v možnej trestnej činnosti), popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia), ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov – potencionálnych páchateľov (generálna prevencia).

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 € do 331 930 € páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

V tejto súvislosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky priklonil k záverom Špecializovaného trestného súdu, ktorý správne poukázal na to, že dohodnutý trest nie je uložený v súlade so zákonom, najmä s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., nakoľko je neprimerane mierny. Vzhľadom na okolnosti prípadu i konanie obvineného uloženie samostatného peňažného trestu bez uloženia primeraného trestu odňatia slobody nespĺňa účel trestu daný týmto ustanovením.

Zo skutkovej vety, ako aj z konania obvineného, ku ktorému sa mal priznať jednoznačne vyplýva, že úplatok poskytol v úmysle získať majetkový prospech. Tým naplnil podmienky uvedené v ustanovení § 56 ods. 1 Tr. zák., a teda táto skutočnosť sa mala prejaviť aj pri určovaní výšky peňažného trestu.

V predmetnej veci je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že obvinený svojim protiprávnym konaním nezískal len majetkový prospech použitý na poskytnutie úplatkov, ale je dôvodné predpokladať, že získaný majetkový prospech bol väčší, preto z hľadiska zásad pri ukladaní trestu bolo potrebné uložiť taký trest, ktorý by bol primeraný k spôsobenému následku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného J. B. nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. októbra 2011

  JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová