N a j v y š š í   s ú d  

3Tost/3/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci

vyžiadanej osoby R.   M., v konaní o návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej

Bystrici na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby na základe európskeho zatýkacieho

rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára 2017 v Bratislave

sťažnosť vyžiadanej osoby R. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

4Ntc/1/2017, z 27. januára 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby R.   M.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní o návrhu prokurátora Krajskej

prokuratúry v Banskej Bystrici na vzatie vyžiadanej osoby R. M. do vydávacej väzby vedenej

na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4Ntc/1/2017, uznesením z 27. januára 2017

rozhodol tak, že do konania o európskom zatýkacom rozkaze vo veci vyžiadanej osoby R. M.

tlmočníka do českého jazyka, nepribral.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila prostredníctvom svojho

obhajcu Mgr. Romana Halušku, vyžiadaná osoba sťažnosť (č. l. 96), ktorú dodatočne

odôvodnila prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu písomným podaním

z 1. februára 2017.

Vyžiadaná osoba uviedla, že trvá na prítomnosti tlmočníka do českého jazyka

a to z dôvodu, že je českej národnosti a čeština je jeho materinským jazykom a slovenský jazyk neovláda na úrovni zabezpečujúcej jej riadne uplatnenie práv v konaní. Právo

na preklad a tlmočenie je súčasťou základného práva obvineného, akým je právo na obhajobu

a je zároveň zárukou práva obvineného na spravodlivý proces. V zmysle ustanovenia § 2

ods. 20 Trestného poriadku predstavuje jednu zo základných zásad trestného konania. Právo

osoby stíhanej pre trestný čin na tlmočenie do jazyka, ktorému rozumie, je výlučne

subjektívnym právom stíhanej osoby, ktoré jej patrí počas celého konania a s ohľadom

na charakter konania o európskom zatýkacom rozkaze aj v takomto konaní. Domnieva sa,

že ak osoba, proti ktorej sa konanie vedie kedykoľvek vyhlási, že žiada pomoc tlmočníka,

orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné jej požiadavke vyhovieť. Orgánom činným

v trestnom konaní a ani súdu neprináleží hodnotiť, či a do akej miery osoba, proti ktorej

sa konanie vedie, ovláda tzv. procesný jazyk.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 Trestného

poriadku napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a uložil orgánu, proti ktorého

rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený orgán pri rozhodovaní o sťažnosti

v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Trestného poriadku na podklade

sťažnosti vyžiadanej osoby R. M. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku,

pričom zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky kto vyhlási, že neovláda jazyk,

v ktorom sa vedie konanie podľa ods. 2, má právo na tlmočníka.

Podľa článku 6 ods. 3 písm. a/ a písm. e/ Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: byť

bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu a mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému

pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej

aj „zákon o EZR“) vyžiadaná osoba má v konaní o európskom zatýkacom rozkaze právo

na tlmočníka a prekladateľa.9)

9)Podľa § 28 ods. 1 Trestného poriadku ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede

alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie

vedie alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže

byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený využije svoje právo podľa § 2 ods. 20, pribratý

tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu alebo v priamej

súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo s inými procesnými podaniami.

Z obsahu spisu vyplýva, že Štátna prokuratúra Linz (č. l. 27) vydala

19. decembra 2016 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 12St 213/16p, na štátneho občana Slovenskej republiky R. M., a to za účelom jeho trestného stíhania pre trestný čin krádeže

vlámaním podľa § 127, § 128, § 129 Trestného zákona Rakúskej republiky,

pričom vyžiadaná osoba je v súčasnosti vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Banská

Bystrica z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Trestného poriadku na podklade

uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Zvolen z 11. decembra 2016 v inej

trestnej veci (č. l. 31).  

Z uvedeného dôvodu prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal

3. januára 2017 na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh na vzatie vyžiadanej osoby R. M.

do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať do času, kým pominú dôvody väzby a vyžiadaná

osoba nastúpi výkon vydávacej väzby (č. l. 18).

V priebehu konania bola vyžiadaná osoba poučená v zmysle § 14 ods. 2 zákona o EZR

o práve na tlmočníka a prekladateľa v konaní o európskom zatýkacom rozkaze,

pričom vyžiadaná soba vyhlásila, že právo na tlmočníka využíva (č. l. 85). Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 4Ntc/1/2017, z 27. januára 2017 rozhodol tak, že do konania o európskom zatýkacom rozkaze vo veci vyžiadanej osoby R. M. tlmočníka

do českého jazyka, nepribral (č. l. 94); Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere

poukazuje na rozhodnutie krajského súdu, s ktorým sa stotožňuje a v podrobnostiach

na jeho odôvodnenie odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky naviac udáva, že hoci ustanovenie § 14 ods. 2

zákona o EZR zakotvuje právo vyžiadanej osoby na tlmočníka a prekladateľa, právo

na tlmočníka v konaní, ktoré sa vedie v jazyku, ktorému podľa vyhlásenia vyžiadanej osoby

nerozumie, garantované článkom 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno vykladať

tak rozširujúco, že sa jedná o absolútne právo bez akýchkoľvek limitov tak,

že by sa za každých okolností vyžiadanej osobe automaticky na základe svojvoľného

jednostranného vyhlásenia vyžiadanej osoby, že žiada tlmočníka, ktoré nemá oporu

v skutkových zisteniach, do konania tlmočník aj následne automaticky pribral. Vždy

je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu tak, aby tlmočník mal svoje

opodstatnenie a slúžil na efektívne uplatňovanie práv obvineného. Rozhodujúca je materiálna

podstata, t.j. či dotknutá osoba aj skutočne rozumie jazyku konania a obsahu vykonaných

úkonov, a teda má dostatok informácií i jazykové schopnosti na riadne uplatnenie práva

na obhajobu, prípadne práv poškodeného alebo práv iného subjektu trestného konania.

Článok 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výslovne

hovorí o práve na bezplatnú pomoc tlmočníka len u obvineného z trestného činu, ktorý

nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo týmto jazykom nehovorí.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu naviac vyplýva,

že nie je porušením článku 6 ods. 3 písm. e/ citovaného Dohovoru, pokiaľ znalosť jazyka

konajúceho súdu bola u obvineného dostatočná na to, aby proces vedený proti nemu mohol

byť považovaný za spravodlivý.

Niet pochýb o tom, že podstate tohto konania vyžiadaná osoba porozumela,

o čom svedčí obsah jej písomností v spise a rovnako obsah jej vyjadrení. Navyše vyžiadaná

osoba pri svojom výsluchu dňa 27. januára 2017 explicitne uviedla, že „pokiaľ ide

o slovenský jazyk, tomu rozumiem, česky hovorím dobre, ale nerozumiem dobre právnickým

termínom“ (č. l. 93 spisu).

V tejto súvislosti k pribratiu tlmočníka najvyšší súd dodáva, že konanie

pred krajským súdom je vedené v slovenskom jazyku. V priebehu konania preto vyžiadaná

osoba ako slovenský štátny občan majúc trvalý pobyt od 30. júna 1993 v L. na území S.

(č. l. 64) neprišla do styku s iným ako slovenským jazykom v ústnej forme. (Menovaný

je živnostníkom v L., základnú a strednú školu absolvoval na S., vodičský preukaz získal

na S.). Pokiaľ ide o prekladateľa, doposiaľ jediná písomnosť v cudzom jazyku (európsky

zatýkací rozkaz), bola prekladom do slovenského jazyka aj zrealizovaná (č. l. 24).

Najvyšší súd poznamenáva, že v zmysle platnej právnej úpravy aj v prípade,

ak by napríklad európsky zatýkací rozkaz bol vydaný v Českej republike, preklad európskeho

zatýkacieho rozkazu v konaní podľa zákona o európskom zatýkacom rozkaze do slovenského

jazyka, sa nevyžaduje. (§ 15 ods. 1 zákona o EZR v spojení s oznámením MZV

č. 222/2005 Z. z.).

K námietke vyžiadanej osoby, že nerozumie „právnickým termínom“, túto súd

rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Táto povinnosť vyplýva v rámci poskytovania účinnej

právnej pomoci každému advokátovi (obhajcovi) voči svojmu klientovi a teda aj ustanovenému obhajcovi Mgr. Romanovi Haluškovi – advokátovi, ktorý bol pri výsluchu

vyžiadanej osoby osobne prítomný.

Bez ohľadu na vyššie uvedené však Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína,

že účelom konania o návrhu na vzatie do vydávacej väzby nie je skúmanie otázky viny

alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na vzatie vyžiadanej osoby

do vydávacej väzby. V takom konaní sa neskúma otázka prezumpcie neviny, trestnosť činu

a ani právo na obhajobu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom Slovenskej

republiky obvinenej osobe ústavne zaručený. Súd nepreskúmava dôvodnosť podozrenia

zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu

z hľadiska práva štátu pôvodu, ale len „zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie,

aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania“ (§ 16 ods. 1 zákona o EZR).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil na základe vyššie uvedeného sťažnosť

vyžiadanej osoby ako nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. februára 2017

  JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová