N a j v y š š í s ú d
3 Tost 29/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci
odsúdeného H. O., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 16. marca 2016
v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného H. O. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica zo dňa 12. augusta 2015, sp. zn. BB-3T 4/2013, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného H. O.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 12. augusta
2015, sp. zn. BB-3T 4/2013, rozhodol tak, že odsúdenému H. O., narodenému X. v O.,
Kamerunská republika, trvale bytom H.,
v bode I. podľa § 555 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku priznal nárok na obhajobu
za zníženú náhradu a uložil povinnosť nahradiť štátu na účet Špecializovaného trestného súdu
Pezinok odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 5 282 € (slovom:
päťtisícdvestoosemdesiatdva eur), uhradené štátom ustanovenému obhajcovi
JUDr. Ing. V. Č., PhD., advokátovi so sídlom Advokátskej kancelárie v B.,
v bode II. podľa § 555 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku priznal nárok na obhajobu
za zníženú náhradu a uložil povinnosť nahradiť štátu na účet Špecializovaného trestného súdu
odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 794 € (slovom: sedemstodeväťdesiatštyri
eur), uhradené štátom ustanovenému obhajcovi JUDr. M. B., advokátovi so sídlom
Advokátskej kancelárie v B..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený H. O. (č. l. 2846
spisu), ktorú dodatočne na základe výzvy súdu písomne odôvodnil písomným podaním
z 1. februára 2016.
Uviedol, že nemá z čoho vyplatiť právnika. Zdôraznil, že nemá čistý register trestov,
a preto nie je jednoduché nájsť si dobrú prácu, pričom sa snaží živiť svoju rodinu. Poukázal
na skutočnosť, že mesačne poberá plat vo výške 400 € z trénerskej dohody v T..
Sťažnosť s trestným spisom bola 30. septembra 2015 predložená Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „sťažnostný súd“) na rozhodnutie, ktorý na neverejnom
zasadnutí 16. marca 2016 podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť
napadnutých výrokov uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že sťažnosť je prípustná (§ 185 Trestného poriadku, § 558 ods. 3 Trestného poriadku), bola
podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Trestného poriadku), bola podaná v zákonom
stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.
Po preštudovaní spisového materiálu sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti:
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 16. mája 2013, sp. zn. BB-3T 4/2013,
právoplatným a vykonateľným dňa 16. mája 2013, bol H. O., uznaný za vinného
zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Trestného zákona a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36
písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky; rovnako zrušil podľa § 42
ods. 2 Trestného zákona výrok o treste uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 18. apríla 2011, sp. zn. 2T 86/2011, a postupom podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal F., IČO: X. ako poškodeného s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie (č. l. 1203 spisu).
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že opatrením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 49/2011,
podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku
bol odsúdenému ustanovený obhajca JUDr. M. B., ktoré bolo následne ukončené dňa 2. júna
2011 zvolením iného obhajcu.
Dňa 23. júla 2012 bol odsúdenému H. O. opatrením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 75/2012, postupom
podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku, ustanovený obhajca JUDr. Ing. V. Č., PhD. (č. l. 795 spisu), ktoré bolo opatrením
predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
24. apríla 2013, sp. zn. BB-3T 4/2013, zrušené (č. l. 798 spisu) a následne dňa 6. mája 2013 bol H. O. opatrením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, sp. zn. BB-3T 4/2013, postupom podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku opätovne
ustanovený obhajca JUDr. Ing. V. Č., PhD. (č. l. 1064 spisu).
Po právoplatnom skončení konania bola obhajcom priznaná odmena a náhrada
hotových výdavkov, a to JUDr. Ing. V. Č., PhD. uznesením Špecializovaného trestného súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 26. augusta 2013, sp. zn. BB-3T 4/2013, vo výške
6 603,09 € (č. l. 2163 spisu) a JUDr. M. B. uznesením Špecializovaného trestného súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 24. júna 2014, sp. zn. BB-3T 4/2013, vo výške
992,74 € (č. l. 2334 spisu).
Dňa 19. decembra 2014 bola táto finančná čiastka poukázaná z rozpočtových
prostriedkov Špecializovaného trestného súdu na účet obhajcu JUDr. Ing. V. Č., PhD. (č. l.
2677 spisu) a dňa 30. decembra 2014 na účet obhajcu JUDr. M. B. (č. l. 2680 spisu); boli
preto splnené všetky formálne podmienky pre postup v zmysle ust. § 558 ods. 1 Trestného
poriadku a po splnení podmienok pre postup v zmysle ust. § 555 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky
na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú
odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený
preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie
obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie
o ustanovení obhajcu.
Právoplatný odsudzujúci rozsudok v trestnej veci odsúdeného preto založil podľa
§ 555 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odsúdenému povinnosť nahradiť štátu odmenu
vyplatenú štátom ustanoveným obhajcom. Takúto povinnosť odsúdený nemá (a uvedené
namieta v podanej sťažnosti a z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že navrhuje priznať
bezplatnú obhajobu) len v prípade, ak má nárok na bezplatnú obhajobu, pričom doposiaľ
mu bola priznaná len obhajoba za zníženú náhradu.
Právo odsúdeného na bezplatnú obhajobu vzniká za splnenia dvoch zákonom
požadovaných podmienok, a to že odsúdený je nemajetný a najneskôr v čase rozhodovania
o náhrade trov trestného konania svoju nemajetnosť súdu preukáže (§ 34 ods. 3 Trestného
poriadku).
Hoci Trestný poriadok bližšie nešpecifikuje, kedy možno obvineného považovať
za nemajetného, analogicky možno vychádzať z tzv. stavu materiálnej núdze, ktorý nastáva
vtedy, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo
stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima a táto
fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom (§ 4
ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z. z.).
V posudzovanom prípade odsúdený H. O. výšku svojho príjmu nijakým spôsobom
nepreukázal a ak by aj sťažnostný súd vychádzal z tvrdenia odsúdeného v podanej sťažnosti,
že jeho mesačný príjem je 400 € titulom trénerstva, podmienka o nemajetnosti odsúdeného by
nebola splnená (§ 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov).
Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že ustanovenie
§ 34 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu
trov obhajoby a požiadal o bezplatnú obhajobu, stanovuje povinnosť preukázať svoj nárok na bezplatnú obhajobu, pričom o tejto povinnosti bol odsúdený poučený vo výzve
špecializovaného trestného súdu z 8. júna 2015, ktorú odsúdený prevzal 18. júna 2015 (č. l.
2726 spisu); odsúdený vyplnil dotazník iba vlastnoručne, bez potvrdenia žiadneho zo štátnych
orgánov (s výnimkou potvrdenia o zdaniteľnom príjme fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2014 – č. l. 2776 spisu). Z ustanovenia § 34 ods. 3 Trestného poriadku pre odsúdeného
vyplýva povinnosť preukázať svoj nárok na bezplatnú obhajobu. Nárok odsúdený preukazuje
potvrdeniami od príslušných orgánov, predovšetkým však odsúdený na podporu svojich
tvrdení, že je nemajetný, tunajšiemu súdu nepredložil potvrdenie o výške príjmu odsúdeného
a jeho manželky za posledných 12 mesiacov a výpisy z účtov odsúdeného a jeho manželky
za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré boli určujúcimi kritériami pri posudzovaní
nároku na bezplatnú obhajobu. Odsúdený hoci uviedol, že nevlastní nehnuteľnosti a býva
v nájme na základe nájomnej zmluvy, túto zmluvu nepredložil a sťažnostný súd preto ani
nemohol bez ďalšieho posúdiť výšku odplaty odsúdeného titulom nájomného a posúdiť tak
v konečnom dôsledku pomer príjmov a výdavkov a vyvodiť z neho relevantné závery.
Odsúdený len všeobecne konštatuje, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Predseda
senátu prvostupňového súdu postupom podľa § 558 ods. 2 Trestného poriadku naviac zisťoval
majetkové pomery odsúdeného a zistil, že tento je konateľom a spoločníkom obchodnej
spoločnosti O., s.r.o., IČO: X..
Odsúdený H. O. preto nepreukázal oprávnenosť nároku na bezplatnú obhajobu, bol
právoplatne uznaný za vinného, nie je možné konštatovať, že je nemajetný, preto rozhodnutie
predsedu senátu špecializovaného trestného súdu, že odsúdený nemá nárok na bezplatnú
obhajobu, ale len na obhajobu za zníženú náhradu a je povinný nahradiť štátu odmenu
a náhradu vyplatenú štátom ustanoveným obhajcom JUDr. Ing. V. Č., PhD. a JUDr. M. B.,
je zákonné a správne.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie vo výroku v bode I. a II. uznesenia o povinnosti nahradiť štátu
odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške špecifikovanej v napadnutom uznesení,
je správne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. marca 2016
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracovala: JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová