3 Tost 29/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliam Dohňanského v trestnej veci obvineného P. M. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 14. augusta 2012 v Bratislave sťažnosť obvineného P. M. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 8. augusta 2012, sp. zn. Tp 6/2012, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného P. M. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 8. augusta 2012, sp. zn. Tp 6/2012, na podklade návrhu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 30. júla 2012, sp. zn. VII/2 Gv 76/11, predĺžil lehotu trvania väzby obvineného P. M. do 19. februára 2013.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený bezprostredne po vyhlásení uznesenia priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia súdu rozhodujúceho o sťažnosti bližšie neodôvodnil.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného P. M. nie je dôvodná.
Obvinený je v tejto veci trestne stíhaný v konaní vedenom vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania ČVS: PPZ-84/BOK-B-2011, na základe uznesenia zo dňa 1. februára 2012 ČVS: PPZ-36/BOK-BA-2012 o vznesení obvinenia, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa. Uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania z 23. mája 2012 pod ČVS PPZ-85/BOK-BA-2012 bolo voči obvinenému P. M. vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 5. februára 2012, sp. zn. Tp 6/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. februára 2012, sp. zn. 2 Tost 4/2012, bol obvinený vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por., pričom väzba u obvineného začala plynúť 2. februára 2012 od 07.20 hod a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Žiline.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-84/BOK-B-2011, a spisu sp. zn. Tp 6/2012, dospel k záveru, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na predĺženie lehoty väzby u obvineného postupoval správne.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
V zmysle § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.
Podľa druhej a tretej vety § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7 (v danom prípade 25 mesiacov).
Najvyšší súd konštatoval, že bola dodržaná požiadavka vyplývajúca s ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. por., podľa ktorej je prokurátor povinný podať návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní najneskôr 20 pracovných dní pred jej uplynutím. Zistil, že návrh na predĺženie lehoty väzby obdržal Špecializovaný trestný súd dňa 30. júla 2012, teda včas.
Pri rozhodovaní o dôvodnosti predĺženia lehoty väzby mal Najvyšší súd na zreteli aj ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.
Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby, je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Podľa zistenia Najvyššieho súdu uvedené väzobné dôvody, pre ktoré bola obmedzená osobná sloboda obvineného jeho vzatím do väzby vychádzajú z konkrétnych skutočností odôvodňujúcich reálnu obavu z následkov predpokladaných v dôvodoch kolúznej a preventívnej väzby.
V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 8. augusta 2012, sp. zn. Tp 6/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. za opodstatnené. Predmetné rozhodnutie korešponduje s predchádzajúcim vo veci vydaným rozhodnutím o väzbe, pričom žiadne podstatné zmeny v uvedených smeroch nenastali. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa v plnom rozsahu osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.
V posudzovanej veci je obvinený, okrem iného, podozrivý aj zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Z povahy a charakteru uvedenej trestnej činnosti, vyplýva, že táto mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu, mali z nej plynúť vysoké finančné zisky, a tiež sa vyznačovala vysokou mierou sofistikovanosti. Ako už vo svojom rozhodnutí poukázal Špecializovaný trestný súd, je potrebné urobiť v konaní ešte viaceré procesné úkony, najmä výsluchy svedkov, vykonanie konfrontácií s doteraz nevypočutými svedkami, ako aj dokončenie vyhodnotenia ostatných dôkazov (zaistené veci, znalecké posudky, výpisy a prepisy telekomunikačnej prevádzky). Tieto úkony si vyžadujú primeraný časový úsek, ktorý aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možno konkretizovať do doby predĺženia väzby, t.j. do 19. februára 2013.
Prepustením obvineného P. M. na slobodu reálne hrozí (s poukazom na naplnenie jednotlivých dôvodov väzby), že by bolo zmarené, resp. podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia a sťažnosť obvineného P. M. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. augusta 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová