3 Tost 29/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvineného P.   B.   a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2011 v Bratislave sťažnosť obvineného Ing. M. M., ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 5. septembra 2011, sp. zn. Tp 60/2011, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. M. M.   s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 5. septembra 2011, sp. zn. Tp 60/2011, rozhodol podľa § 79 ods. 3 Tr. por. tak, že žiadosť obvineného Ing. M. M. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol žiadosť obvineného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že ponuku obvineného Ing. M. na prijatie peňažnej záruky ako náhrady za väzbu, podanej prostredníctvom jeho obhajkyne, neprijíma.

Rozhodnutie podrobne odôvodnil so záverom, že naďalej pretrváva obava, že v prípade prepustenia obvineného na slobodu, tento by mohol pôsobiť na svedkov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, čím naďalej sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Ponúknutú peňažnú záruku a inštitút dohľadu probačným a mediačným úradníkom nad obvineným nepovažoval za spôsobilé nahradiť väzbu, nepovažoval tieto záruky za spôsobilé zabrániť obvinenému v páchaní rovnakej, alebo obdobnej trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajkyne (č. l. 97 – 99a).

V písomných dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že podľa jeho presvedčenia dôvody väzby pominuli. Kľúčoví svedkovia K. S. a M. R. už vypočutí boli, nikomu sa nevyhrážal a naviac svedok K. S. si odpykáva trest odňatia slobody, a preto jeho zastrašovanie alebo ovplyvňovanie neprichádza do úvahy. Z výpovedí oboch týchto svedkov tiež vyplýva, že nie je v kontakte a nepozná žiadnych členov údajnej skupiny „S.“, ktorí by boli na slobode. Pokiaľ ide o obavu z ovplyvňovania osoby M. Š., na túto osobu nemá žiadne väzby a netuší, kde by sa mohol nachádzať.

Obvinený Ing. M. M. sa preto domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho sťažnosti vyhovel, prepustil ho z väzby na slobodu, alternatívne nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, alternatívne aby prijal ponúknutú peňažnú záruku ako náhradu za väzbu.

Na základe podanej sťažnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného Ing. M. M. nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu súd zistil, že obvinený Ing. M. M. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 26. júna 2011, sp. zn. Tp 60/2011, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2011, sp. zn. 4 Tost 19/2011. Lehota väzby začala plynúť 24. júna 2011. Obvinený Ing. M. M. je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v predchádzajúcom vyššie označenom rozhodnutí vyslovil názor, že trestné stíhanie obvineného pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne, skutok bol spáchaný, má znaky vyššie špecifikovaného trestného činu a existuje aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal, aj spolu s ďalšími obvinenými osobami, obvinený Ing. M.

Ďalšou základnou podmienkou ponechania obvineného vo väzbe je existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného, alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený sa bude správať spôsobom predpokladaným, v danom prípade, v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Konkrétnymi skutočnosťami zakladajúcimi tento dôvod väzby u obvineného M. sú tie skutočnosti, že z výpovede svedka K. S. vyplýva, že obvinený sa mu vyhrážal násilím, ak bude o veci hovoriť. Skutočnosť, že tento svedok sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu nič nemení na dôvodnosti obavy, že pokiaľ by obvinený bol prepustený na slobodu, takéto správanie sa, teda ovplyvňovanie a zastrašovanie svedkov a spoluobvinených by mohol využiť aj vo vzťahu k poškodenej M. J. a k spoluobvinenej osobe M. Š., ktorý sa doposiaľ zdržiava na neznámom mieste.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa veľmi podrobne zaoberal aj inštitútmi procesného práva slúžiacimi k náhrade väzby, (peňažná záruka, dohľad probačného a mediačného úradníka), vo vzťahu k osobe obvineného M. v konkrétnej posudzovanej veci. Aj v tomto smere sa stotožňuje s názorom sudcu pre prípravné konanie, že uvedené opatrenia považuje v prípade obvineného Ing. M. za nedostatočné na dosiahnutie účelu väzby.

Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ani v tomto štádiu konania nič nezmenilo na dôvodnosti trvania väzby u obvineného, keďže konkrétne skutočnosti uvedené v tomto uznesení zakladajú dôvodnú obavu z konania uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

V súlade so zákonom teda postupoval Špecializovaný trestný súd, keď žiadosť obvineného Ing. M. M. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Zákonu zodpovedá aj postup Špecializovaného trestného súdu, keď podľa § 81 ods. 1 Tr. por. neprijal ponúknutú peňažnú záruku a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia, preto sťažnosť podanú obvineným Ing. M. M. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. septembra 2011

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová