3 Tost 28/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014

v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby T. P.

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. júla 2014, sp. zn. 6Ntc 16/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby T. P. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Krajského súdu v Košiciach na základe návrhu prokurátorky Krajskej

prokuratúry v Košiciach z 9. júla 2014, sp. zn. 2KPt 60/2014, uznesením z 10. júla 2014,

sp. zn. 6Ntc 16/2014, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom

rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) vzal vyžiadanú osobu T. P.,

nar. X. v K., trvale bytom K. č. X., okres R., občana Slovenskej republiky, do predbežnej

väzby. EZR vydal sudca Mestského súdu v Miskolci - Maďarsko dňa 21. mája 2014, sp. zn.

33.Bny.406/2014, na účely trestného stíhania pre trestný čin podvodu, vrátane podvodu, ktorý

sa dotýka finančných záujmov Európskych spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995

o ochrane finančných   záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 373. (1 ) maďarského

Trestného zákona. Lehota trvania väzby začala plynúť momentom jeho zadržania dňa 7. júla

2014 o 14.15 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil T. P. sťažnosť, ktorú dňa

17. júla 2014 prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil.

Podľa názoru sťažovateľa zaistenie osoby prostredníctvom väzby predstavuje

najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorú v čl. 17 ods. 1 zaručuje Ústava

Slovenskej republiky. V danom prípade neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vzatie zadržaného do predbežnej väzby. T. P. má byť vydaný

na účely trestného konania, nie na výkon trestu, takže v súčasnej dobe je súd povinný hľadieť

na neho ako na nevinného. Zadržaný sa neskrýval, dostavil sa sám pred policajné orgány, bol

ochotný uviesť presnú adresu, na ktorej by sa do doručenia originálu EZR zdržiaval a tiež

je ochotný prijať prípadné primerané opatrenia alebo obmedzenia, ktoré mu súd, v prípade

jeho ponechania na slobode mohol v zmysle § 15 ods. 2 zákona o EZR uložiť. Podľa názoru

zadržaného, ani výška trestu, ktorá mu hrozí v prípade, že by bol v štáte pôvodu uznaný

vinným neodôvodňuje obavu, že by ušiel zo Slovenskej republiky a zmaril tak účel konania

o EZR. Skutočnosti, ktoré uvádzal súd v napadnutom uznesení (kriminálne sklony,

nezdržiavanie sa na adrese trvalého bydliska), nepovažuje zadržaný za také, ktoré by mali

viesť k záveru o nevyhnutnosti predbežnej väzby, preto navrhuje napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Košiciach z 10. júla 2014, sp. zn. 6Ntc 16/2014, zrušiť a T. P. prepustiť

z väzby na slobodu.

K podanej sťažnosti sa krajská prokurátorka nevyjadrila.

Na základe tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť

podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby T. P.

nie je dôvodná.

Z predložených písomných materiálov vyplýva, že sudca Mestského súdu v Miskolci

- Maďarsko vydal dňa 21. mája 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 33.Bny.406/2014,

na štátneho občana Slovenskej republiky T. P., a to za účelom jeho trestného stíhania pre

trestný čin podvodu, vrátane podvodu, ktorý sa dotýka finančných záujmov Európskych

spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych

spoločenstiev podľa § 373 (1) maďarského Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24. februára 2012 si menovaný otvoril účet v C. v D. a vložil

19 300 €. Následne nakúpil tovar od spoločnosti G.G. za 15 830 €. V nasledujúcich dňoch

nedodržal pravidlá účtovania bankových transakcií a vybral v Budapešti ďalších 15 500 €

z uvedeného účtu. Keď potom spoločnosť G. zaslala faktúru banke C. na splatenie ich

pohľadávky, túto už nebolo možné zaplatiť pre nedostatok prostriedkov na účte. Menovaný je podozrivý, že spomínané transakcie uskutočnil s plným vedomím, že na účte nebude dostatok

prostriedkov. Tým spôsobil škodu 4 376.468 HUF (cca 14 349 €).

T. P. bol zadržaný 7. júla 2014 o 14.15 hod. v Košiciach príslušníkmi Policajného

zboru (č.l.16). Dňa 9. júla 2014 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry

v Košiciach na Krajský súd v Košiciach návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby (č. l. 7 - 9).

Na podklade tohto návrhu rozhodol predseda senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom

výsluchu menovaného (č. l. 28 -31) o jeho vzatí do predbežnej väzby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby

z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť

prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu

konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej

vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyžaduje.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný

do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie

do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo

ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní

nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,

súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,

aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,

ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii

EZR, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam

podľa § 3 písm. l.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac

ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej

väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu

prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby T. P. do predbežnej väzby

postupoval v súlade s účelom ustanovenia § 15 ods. 1 a ďalších uvedených zákonných

ustanovení o EZR. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby T. P. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. júla 2014

  JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu  

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová