3 Tost 28/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014
v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby T. P.
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. júla 2014, sp. zn. 6Ntc 16/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby T. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Košiciach na základe návrhu prokurátorky Krajskej
prokuratúry v Košiciach z 9. júla 2014, sp. zn. 2KPt 60/2014, uznesením z 10. júla 2014,
sp. zn. 6Ntc 16/2014, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom
rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) vzal vyžiadanú osobu T. P.,
nar. X. v K., trvale bytom K. č. X., okres R., občana Slovenskej republiky, do predbežnej
väzby. EZR vydal sudca Mestského súdu v Miskolci - Maďarsko dňa 21. mája 2014, sp. zn.
33.Bny.406/2014, na účely trestného stíhania pre trestný čin podvodu, vrátane podvodu, ktorý
sa dotýka finančných záujmov Európskych spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995
o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 373. (1 ) maďarského
Trestného zákona. Lehota trvania väzby začala plynúť momentom jeho zadržania dňa 7. júla
2014 o 14.15 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil T. P. sťažnosť, ktorú dňa
17. júla 2014 prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil.
Podľa názoru sťažovateľa zaistenie osoby prostredníctvom väzby predstavuje
najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorú v čl. 17 ods. 1 zaručuje Ústava
Slovenskej republiky. V danom prípade neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vzatie zadržaného do predbežnej väzby. T. P. má byť vydaný
na účely trestného konania, nie na výkon trestu, takže v súčasnej dobe je súd povinný hľadieť
na neho ako na nevinného. Zadržaný sa neskrýval, dostavil sa sám pred policajné orgány, bol
ochotný uviesť presnú adresu, na ktorej by sa do doručenia originálu EZR zdržiaval a tiež
je ochotný prijať prípadné primerané opatrenia alebo obmedzenia, ktoré mu súd, v prípade
jeho ponechania na slobode mohol v zmysle § 15 ods. 2 zákona o EZR uložiť. Podľa názoru
zadržaného, ani výška trestu, ktorá mu hrozí v prípade, že by bol v štáte pôvodu uznaný
vinným neodôvodňuje obavu, že by ušiel zo Slovenskej republiky a zmaril tak účel konania
o EZR. Skutočnosti, ktoré uvádzal súd v napadnutom uznesení (kriminálne sklony,
nezdržiavanie sa na adrese trvalého bydliska), nepovažuje zadržaný za také, ktoré by mali
viesť k záveru o nevyhnutnosti predbežnej väzby, preto navrhuje napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Košiciach z 10. júla 2014, sp. zn. 6Ntc 16/2014, zrušiť a T. P. prepustiť
z väzby na slobodu.
K podanej sťažnosti sa krajská prokurátorka nevyjadrila.
Na základe tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť
podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby T. P.
nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že sudca Mestského súdu v Miskolci
- Maďarsko vydal dňa 21. mája 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 33.Bny.406/2014,
na štátneho občana Slovenskej republiky T. P., a to za účelom jeho trestného stíhania pre
trestný čin podvodu, vrátane podvodu, ktorý sa dotýka finančných záujmov Európskych
spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 373 (1) maďarského Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 24. februára 2012 si menovaný otvoril účet v C. v D. a vložil
19 300 €. Následne nakúpil tovar od spoločnosti G.G. za 15 830 €. V nasledujúcich dňoch
nedodržal pravidlá účtovania bankových transakcií a vybral v Budapešti ďalších 15 500 €
z uvedeného účtu. Keď potom spoločnosť G. zaslala faktúru banke C. na splatenie ich
pohľadávky, túto už nebolo možné zaplatiť pre nedostatok prostriedkov na účte. Menovaný je podozrivý, že spomínané transakcie uskutočnil s plným vedomím, že na účte nebude dostatok
prostriedkov. Tým spôsobil škodu 4 376.468 HUF (cca 14 349 €).
T. P. bol zadržaný 7. júla 2014 o 14.15 hod. v Košiciach príslušníkmi Policajného
zboru (č.l.16). Dňa 9. júla 2014 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry
v Košiciach na Krajský súd v Košiciach návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby (č. l. 7 - 9).
Na podklade tohto návrhu rozhodol predseda senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom
výsluchu menovaného (č. l. 28 -31) o jeho vzatí do predbežnej väzby.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná
sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby
z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť
prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu
konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej
vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyžaduje.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný
do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie
do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo
ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní
nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,
súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,
aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,
ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii
EZR, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam
podľa § 3 písm. l.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac
ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej
väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu
prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby T. P. do predbežnej väzby
postupoval v súlade s účelom ustanovenia § 15 ods. 1 a ďalších uvedených zákonných
ustanovení o EZR. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby T. P. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. júla 2014
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová