3 Tost 27/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvineného R. Z. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 24. júla 2012 v Bratislave sťažnosť obvineného R. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 18. júla 2012, sp. zn. Tp 1/2012, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného R. Z. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 18. júla 2012, sp. zn. Tp 1/2012, na podklade návrhu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 4. júla 2012, sp. zn. VII/2 Gv 172/11, predĺžil lehotu trvania väzby obvineného R. Z. do 5. marca 2013.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený bezprostredne po vyhlásení uznesenia priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu dňa 23. júla 2012 prostredníctvom svojho obhajcu bližšie odôvodnil.

V predmetnej sťažnosti namietal, že rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, o predĺžení väzby je nedôvodné. Poukázal najmä na ustanovenie § 76 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého lehotu väzby možno predĺžiť len vtedy, ak návrh bol podaný včas a nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť v pôvodnej väzobnej lehote a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Podľa názoru obvineného sa zo skutkového ako i právneho hľadiska nejedná o mimoriadne obtiažnu vec a pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní reagovali promptne, vyšetrovanie v štádiu prípravného konania by už bolo ukončené.

Záverom ešte poukazoval na nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia Špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k samotnému predĺženiu väzby. Podľa názoru obvineného súd neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spĺňali zákonné podmienky na predĺženie lehoty väzby. Poukazuje aj na uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 219/03 a sp. zn. II. ÚS 469/05.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 18. júla 2012, sp. zn. Tp 1/2012, a rozhodol, že väzba u obvineného sa nepredlžuje a návrhu prokurátora Úradu špeciálne prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa nevyhovuje.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku. Zistil, že sťažnosť obvineného R. Z. nie je dôvodná.

Obvinený je v tejto veci trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, operatívny odbor, oddelenie vyšetrovania Bratislava zo dňa 6. decembra 2011 ČVS: PPZ-312/BOK-CA-2011 o vznesení obvinenia, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. konkrétne na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa. Dňa 11. mája 2012 mu bolo pod tým istým ČVS rozšírené obvinenie aj pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák., formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa. Ďalším uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite, operatívny odbor, oddelenie vyšetrovania z 2. júla 2012 pod ČVS PPZ-440/BOK-CA-2011 bolo voči obvinenému R. Z. vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 8. januára 2012, sp. zn. Tp 1/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. januára 2012, sp. zn. 1 Tost 1/2012, bol obvinený vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por., pričom väzba u obvineného začala plynúť 5. januára 2012 od 13.30 hod a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Žiline.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-312/BOK-CA-2011, a spisu, sp. zn. Tp 1/2012, dospel k záveru, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na predĺženie lehoty väzby u obvineného postupoval správne.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

V zmysle § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.

Podľa druhej a tretej vety § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7 (v danom prípade 25 mesiacov).

Najvyšší súd konštatoval, že bola dodržaná požiadavka vyplývajúca s ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. por., podľa ktorej je prokurátor povinný podať návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní najneskôr 20 pracovných dní pred jej uplynutím. Zistil, že návrh na predĺženie lehoty väzby obdržal Špecializovaný trestný súd dňa 6. júla 2012, teda včas.

Ďalej Najvyšší súd konštatoval dôvodnosť trestného stíhania obvineného pre skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie.

Pri rozhodovaní o dôvodnosti predĺženia lehoty väzby mal Najvyšší súd na zreteli aj ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

Tiež podľa zistenia Najvyššieho súdu väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., pre ktoré bola obmedzená osobná sloboda obvineného vychádzajú z konkrétnych skutočností odôvodňujúcich reálnu obavu z následkov predpokladaných v dôvodoch útekovej, kolúznej a preventívnej väzby.

V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 18. júla 2012, sp. zn. Tp 1/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. za opodstatnené. Predmetné rozhodnutie korešponduje s predchádzajúcimi vo veci vydanými rozhodnutiami o väzbe, pričom žiadne podstatné zmeny v uvedených smeroch nenastali. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa v plnom rozsahu osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.

V posudzovanej veci je obvinený, okrem iného, podozrivý aj zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Z povahy a charakteru uvedenej trestnej činnosti, vyplýva, že táto mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu, mali z nej plynúť vysoké finančné zisky, a tiež sa vyznačovala vysokou mierou sofistikovanosti. Nie je preto možné povedať, že sa nejedná o mimoriadne obtiažnu vec. Ako už vo svojom rozhodnutí poukázal Špecializovaný trestný súd, je potrebné urobiť v konaní ešte viaceré procesné úkony, najmä výsluchy svedkov, zabezpečenie dodania znaleckého posudku na kamerový záznam z bytu obvineného, ako aj zvážiť vykonanie úkonov navrhnutých obhajcom obvineného. Tieto úkony si vyžadujú primeraný časový úsek, ktorý aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možno konkretizovať do doby predĺženia väzby, t.j. do 5. marca 2013.

Prepustením obvineného R. Z. na slobodu reálne hrozí (s poukazom na naplnenie jednotlivých dôvodov väzby), že by bolo zmarené, resp. podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia a sťažnosť obvineného R. Z. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. júla 2012

JUDr. Igor B u r g e r, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová