3 Tost 25/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Juraja Klimenta

na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2011 v Bratislave v konaní o sťažnosti obhajcu

vyžiadanej osoby M. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. júla 2011, sp. zn.

1Ntc 5/2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu vyžiadanej osoby M. P.  

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uvedeným uznesením krajský súd rozhodol o európskom zatýkacom rozkaze

Okresného súdu Plzeň – mesto, Česká republika zo 14. apríla 2011, sp. zn. 9T 118/2005, tak,

že na jeho základe sa vyžiadaná osoby M. P. vydá na výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej

bol uložený vo výmere tri a pol roka za pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Českej republiky spočívajúci v pätnástich čiastkových

útokoch spáchaných v čase od decembra 1998 do 11. decembra 2000 a nimi neoprávnene

získanej čiastky v sume 2 180 499 Kč.

Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze krajský súd

odložil realizáciu výkonu vydania M. P., ktorá je stíhaná na území Slovenskej republiky

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I pod sp. zn. ORP-351/OEK-B1-2008,

pre pokračovací prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. v časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (trestné

stíhanie vedené na Okresnej prokuratúre Bratislava I   pod sp. zn. 4Pv 249/08) až do právoplatného ukončenia tohto trestného konania a v prípade odsúdenia a uloženia

trestu aj do ukončenia výkonu uloženého trestu.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze vyžiadanú

osobu M. P. zobral do vydávacej väzby s tým, že väzba bude spočívať.

Proti tej časti uznesenia, ktorým krajský súd zobral menovanú do vydávacej väzby,

ktorá bude spočívať, podal obhajca vyžiadanej osoby sťažnosť.

V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu, keďže krajský súd rozhodol v neprítomnosti vyžiadanej osoby a ňou

zvoleného obhajcu.

Žiada, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie, ktorým bola

vyžiadaná osoba M. P. vzatá do vydávacej väzby, zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd v súlade s ustanovením § 22 ods. 3 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom

zatýkacom rozkaze rozhodol o jeho vykonaní, na neverejnom zasadnutí. Rovnako

pred rozhodnutím umožnil vyžiadanej osoby ako aj jej obhajcovi vyjadriť sa písomne

k tomuto zatýkaciemu rozkazu (viď. č. l. 107 spisu). V lehote stanovenej súdom sa žiaden

z nich nevyjadril. Písomnú žiadosť obhajcu, o odročenie termínu zasadnutia súdu za takéto

vyjadrenie, v intenciách § 22 ods. 3 vety druhej a tretej uvedeného zákona, nie je možné

považovať.

V súvislosti s vytýkaným porušením práva na obhajobu najvyšší súd konštatuje

správnosť postupu krajského súdu, keď v rámci rozhodnutia o výkone európskeho

zatýkacieho rozkazu rozhodol na neverejnom zasadnutí aj o vydávacej väzbe. Odhliadnuc

od skutočnosti, že v prípade tohto európskeho zatýkacieho rozkazu bola vyžiadaná osoba

M. P. vyslúchnutá krajským súdom v prítomnosti obhajcu už pri rozhodovaní o predbežnej väzbe (č. l. 18 – 19 spisu), okrem aplikovaného § 22 ods. 3 zák. č. 154/2010

Z. z. aj z dikcie § 16 ods. 2 vety druhej uvedeného zákona o európskom zatýkacom rozkaze

a § 22 ods. 8 tohto zákona je zrejmé, že rozhodnutie o vydávacej väzbe na neverejnom

zasadnutí je týmito ustanoveniami predpokladané.

Okrem toho zo samotného charakteru vydávacej väzby na rozdiel od „klasickej“ väzby

vyplýva jej obligatórnosť bez zreteľa na vyjadrenie vyžiadanej osoby či jej obhajcu

k nej (viď § 16 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. – „vezme sudca... túto osobu do vydávacej

väzby“ na rozdiel od § 71 ods. 1 Tr. por. „obvinený môže byť vzatý do väzby...“).

Za týchto okolností krajský súd rozhodol správne o vydávacej väzbe vyžiadanej

osoby, vrátane výroku, že väzba bude spočívať, keďže sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe

v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi pre inú trestnú činnosť, ktorú mala

spáchať na území Slovenskej republiky.

Preto Najvyšší súd rozhodol o podanej sťažnosti tak, ako je to vo výrokovej časti tohto

uznesenia uvedené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 16. augusta 2011

  JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová