3 Tost 25/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Juraja Klimenta
na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2011 v Bratislave v konaní o sťažnosti obhajcu
vyžiadanej osoby M. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. júla 2011, sp. zn.
1Ntc 5/2011, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu vyžiadanej osoby M. P.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uvedeným uznesením krajský súd rozhodol o európskom zatýkacom rozkaze
Okresného súdu Plzeň – mesto, Česká republika zo 14. apríla 2011, sp. zn. 9T 118/2005, tak,
že na jeho základe sa vyžiadaná osoby M. P. vydá na výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej
bol uložený vo výmere tri a pol roka za pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Českej republiky spočívajúci v pätnástich čiastkových
útokoch spáchaných v čase od decembra 1998 do 11. decembra 2000 a nimi neoprávnene
získanej čiastky v sume 2 180 499 Kč.
Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze krajský súd
odložil realizáciu výkonu vydania M. P., ktorá je stíhaná na území Slovenskej republiky
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I pod sp. zn. ORP-351/OEK-B1-2008,
pre pokračovací prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. v časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (trestné
stíhanie vedené na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. 4Pv 249/08) až do právoplatného ukončenia tohto trestného konania a v prípade odsúdenia a uloženia
trestu aj do ukončenia výkonu uloženého trestu.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze vyžiadanú
osobu M. P. zobral do vydávacej väzby s tým, že väzba bude spočívať.
Proti tej časti uznesenia, ktorým krajský súd zobral menovanú do vydávacej väzby,
ktorá bude spočívať, podal obhajca vyžiadanej osoby sťažnosť.
V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu, keďže krajský súd rozhodol v neprítomnosti vyžiadanej osoby a ňou
zvoleného obhajcu.
Žiada, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie, ktorým bola
vyžiadaná osoba M. P. vzatá do vydávacej väzby, zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd v súlade s ustanovením § 22 ods. 3 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom
zatýkacom rozkaze rozhodol o jeho vykonaní, na neverejnom zasadnutí. Rovnako
pred rozhodnutím umožnil vyžiadanej osoby ako aj jej obhajcovi vyjadriť sa písomne
k tomuto zatýkaciemu rozkazu (viď. č. l. 107 spisu). V lehote stanovenej súdom sa žiaden
z nich nevyjadril. Písomnú žiadosť obhajcu, o odročenie termínu zasadnutia súdu za takéto
vyjadrenie, v intenciách § 22 ods. 3 vety druhej a tretej uvedeného zákona, nie je možné
považovať.
V súvislosti s vytýkaným porušením práva na obhajobu najvyšší súd konštatuje
správnosť postupu krajského súdu, keď v rámci rozhodnutia o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu rozhodol na neverejnom zasadnutí aj o vydávacej väzbe. Odhliadnuc
od skutočnosti, že v prípade tohto európskeho zatýkacieho rozkazu bola vyžiadaná osoba
M. P. vyslúchnutá krajským súdom v prítomnosti obhajcu už pri rozhodovaní o predbežnej väzbe (č. l. 18 – 19 spisu), okrem aplikovaného § 22 ods. 3 zák. č. 154/2010
Z. z. aj z dikcie § 16 ods. 2 vety druhej uvedeného zákona o európskom zatýkacom rozkaze
a § 22 ods. 8 tohto zákona je zrejmé, že rozhodnutie o vydávacej väzbe na neverejnom
zasadnutí je týmito ustanoveniami predpokladané.
Okrem toho zo samotného charakteru vydávacej väzby na rozdiel od „klasickej“ väzby
vyplýva jej obligatórnosť bez zreteľa na vyjadrenie vyžiadanej osoby či jej obhajcu
k nej (viď § 16 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. – „vezme sudca... túto osobu do vydávacej
väzby“ na rozdiel od § 71 ods. 1 Tr. por. „obvinený môže byť vzatý do väzby...“).
Za týchto okolností krajský súd rozhodol správne o vydávacej väzbe vyžiadanej
osoby, vrátane výroku, že väzba bude spočívať, keďže sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe
v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi pre inú trestnú činnosť, ktorú mala
spáchať na území Slovenskej republiky.
Preto Najvyšší súd rozhodol o podanej sťažnosti tak, ako je to vo výrokovej časti tohto
uznesenia uvedené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 16. augusta 2011
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová