3 Tost 25/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave 22. júla 2009 v trestnej veci obvineného M. L. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), o sťažnosti krajského prokurátora v Nitre proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. decembra 2005, sp. zn. 4 T 3/2005, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 149 ods. 1 písm. b/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre sa zrušuje a tomuto súdu sa ukladá, aby vo veci konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Podľa obžaloby podanej prokurátorom na Krajskom súde v Nitre ako súde prvého stupňa mali spáchať obvinení

M. L., Bc. A. P., I. P., S. K. a Ing. B. P.

trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák.,

trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,

I. P. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.;

Ing. R. G. a Ing. J. B.

účastníctvo na trestnom čine neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák.;

Ing. R. G.

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.;

Ing. J. B.

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.;

I. P.

trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,

a to skutkami uvedenými jednak v obžalobe a zopakovanými v uznesení Krajského súdu v Nitre z 21. decembra 2005, sp. zn. 4 T 3/2005.

Týmto uznesením súd prvého stupňa podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por. predmetnú trestnú vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.

Dôvodom takého rozhodnutia bol názor krajského súdu, že konanie týkajúce sa obvineného S. K. vykonané ako proti ušlému je nelegálne, lebo podmienky stanovené v § 302 ods. 1 Tr. por. neboli podľa jeho stanoviska splnené. Vyslovil názor, že S. K. pobytom v zahraničí sa nevyhýbal trestnému stíhaniu, resp. že táto okolnosť nebola preukázaná, a preto žiadal v tejto časti prípravné konanie zopakovať; výsluchom obvineného K. sa mali odstrániť aj prípadné rozpory vo výpovediach spoluobvinených.

Proti uzneseniu krajského súdu podal prokurátor sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie (§ 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por.).

Sťažovateľ namietal, že zo strany súdu ide o účelový postup motivovaný snahou nekonať vo veci náročné hlavné pojednávanie, ktorého komplikovanosť vyplýva z rozsahu a zložitosti prípadu. Vyslovil pritom tiež meritórny názor, že prípravné konanie týkajúce sa obvineného S. K. bolo vykonané lege artis, lebo tento pobytom v cudzine na neznámom mieste sa vyhýbal trestnému stíhaniu; poukázal v tejto súvislosti tiež na to, že v dôsledku uvedených okolností ešte pred podaním obžaloby bol na obvineného K. vydaný príkaz na zatknutie, ktorý sa nerealizoval.

Najvyšší súd v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení nasledujúcich predpisov) ako súd konajúci o sťažnosti v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o nej preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj jemu predchádzajúce konanie, pričom dôvod na rozhodnutie podľa § 148 ods. 1 Tr. por. nezistil.

Proti názoru vyslovenému súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí stoja vážne meritórne argumenty sťažovateľa, ktoré je potrebné prijať. Miesto pobytu obvineného K. počas prípravného konania orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť; je potrebné poukázať na vydanie zatýkacieho rozkazu v r. 2003, ktorý tiež naznačený problém, nevyriešil. Bol známy len všeobecný poznatok, že S. K. sa zdržiava v zahraničí, z čoho bola vyvodená naplnenosť podmienok stanovených v § 302 ods. 1 Tr. por. Vo svojej podstate ide všeobecne o určitú právnu fikciu, lebo pravé dôvody nemožnosti kontaktovať sa príslušným orgánom činným v trestnom konaní s obvineným nie sú evidentne jasné, keďže sú podmienené zvyčajne neznámym motívom zdržiavania sa danej osoby na nezistenom mieste (v zahraničí). Za tejto situácie vyvodenie záveru, že obvinený spĺňa podmienky stanovené v § 302 ods. 1 Tr. por., nie je relevantné odporovať, najmä ak je preukázaná aktívna snaha orgánov prípravného konania (v ďalšej fáze aj súdu) kontakt s obvineným zabezpečiť.

Z uvedeného je možné v rozhodovanej veci vyvodiť, že orgány prípravného konania nekonali v rozpore so zákonom, ak vo vzťahu k obvinenému K. konali ako proti ušlému. Len na margo je potrebné poznamenať, že po podaní obžaloby aj súd s mimoriadnymi ťažkosťami finálne neúspešne zisťoval miesto pobytu tohto obvineného.

Aj keď by sa situácia zmenila, súdna prax sa kloní k tomu, že získanie vedomosti o pobyte danej osoby po podaní obžaloby nie je dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie, pokiaľ nie sú iné dôvody na postup podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por.; súd potom pokračuje v trestnom stíhaní obvineného podľa všeobecných ustanovení trestného procesného kódexu. Na tieto postupy správne poukázal prokurátor v písomnom odôvodnení jeho sťažnosti a súd rozhodujúci o nej si tento záver osvojuje.

Je potrebné tiež poukázať na to, že súd v napadnutom uznesení požadoval vykonať procesné úkony (najmä výsluchy obvinených), ktoré bude potrebné vykonať aj v ďalšom konaní, a preto ich vykonanie v prípravnom konaní by bolo len určitou duplicitou.

Úvahy krajského súdu o dostatočnosti usvedčujúcich dôkazov proti obvineným presahujú rámec rozhodnutia po predbežnom prejednaní obžaloby. V tomto smere je potrebné poukázať na stanovisko vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu z 10. decembra 2004, sp. zn. 5 To 105/2004, ktorý už rozhodujúc o istej parciálnej otázke v rozhodovanej veci konštatoval, že ďalšími námietkami obvinených (pokiaľ ide o skutkový stav) sa má zaoberať príslušný procesný súd pri meritórnom rozhodovaní.

Najvyšší súd na tomto základe po zvážení všetkých rozhodných okolností dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, a preto podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a tomuto súdu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. júla 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová