3 Tost 24/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského v trestnej veci obvineného J.   O.   a spol.   pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 10. júla 2012 v Bratislave

sťažnosť obvineného T. B. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19. júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012,

a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného T. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo dňa 19. júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012 rozhodol tak,

že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného T. B. o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený T. B. sťažnosť ihneď po vyhlásení

rozhodnutia do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 83), ktorú neskôr, prostredníctvom svojej

obhajkyne, písomne odôvodnil (č. l. 94-95).

Namietal v nej, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu zohľadnil len formálne, bez vplyvu na rozhodnutie

o jeho žiadosti, nové skutočnosti uvádzané svedkom V. M. v jeho výpovedi zo dňa

18. apríla 2012, keď vo vzťahu k obvinenému B. uviedol, že tento bol len poskokom a nemal

žiadnu funkciu v skupine. Touto informáciou podozrenie zo spáchania skutkov kladených obvinenému B. za vinu svedok M. vyvrátil, nakoľko nie je iný dôkaz, ktorý by jeho členstvo

v skupine potvrdzoval. Obvinený má za to, že na základe tejto výpovede svedka M.

tak pominuli aj väzobné dôvody uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.

V závere obvinený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1

písm. a/ Tr. por. zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného T. B.

nie je dôvodná.

Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý, spolu

s ďalšími osobami, zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, odboru Bratislava, ČVS: PPZ-252/BOK-BA-2011, zo dňa 12. marca 2012

v bodoch 1/ a 5/.

Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

18. marca 2012, sp. zn. Tp 19/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27. marca 2012, sp. zn. 2 Tost 7/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. b/, písm. c/ Tr. por. Väzba obvinenému začala plynúť dňa 15. marca 2012 od 3.35 hod.

a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti obvineného mal Najvyšší súd na zreteli

ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej

alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať

len nevyhnutný čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské

práva a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vychádzal tiež z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca

pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná

iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov

väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Pri skúmaní jednej z materiálnych podmienok trvania väzby obvineného Najvyšší súd

Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru,

rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky, pre ktoré

mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky vyššie

špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal

obvinený aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz

zabezpečených dôkazov, najmä z výpovede svedkov V. M. a J. H..

Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci

v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka,

a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. V tejto

súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie špecializovaného

trestného súdu zo dňa 19. júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012, kde tento v odôvodnení

svojho rozhodnutia podrobne uviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré považoval väzobné

dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. za opodstatnené.

Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Vo vzťahu k námietkam obvineného, že výpoveď svedka V. M. zo dňa 18. apríla 2012

ho zbavuje podozrenia zo spáchania predmetných skutkov Najvyšší súd považoval

za potrebné zdôrazniť, že aj túto výpoveď z hľadiska ďalšieho pretrvávania väzobných

dôvodov sudca pre prípravné konanie špecializovaného súdu hodnotil, a to nielen

formalisticky, ako to uviedol obvinený. Na strane 6-7 odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považoval aj túto výpoveď svedka M. vo svojom celku

za takú, ktorá naďalej podporuje existenciu už doposiaľ zistených konkrétnych skutočností,

zakladajúcich väzobné dôvody uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.

Tieto závery Najvyšší súd považuje za správne a s nimi sa stotožňuje.

Na záver ešte Najvyšší súd dodáva, že výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou

súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci

v čase rozhodnutia o väzbe (čiže aj o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby)

posúdi, či vzatie obvineného do väzby a jeho ďalšie držanie v nej je opatrením nevyhnutným

na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak.

V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvineného dôvody kolúznej

a preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mu je kladená

za vinu, kde táto mala byť páchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom

sofistikovanosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. júla 2012

  JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová