3 Tost 24/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského v trestnej veci obvineného J. O. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 10. júla 2012 v Bratislave
sťažnosť obvineného T. B. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19. júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012,
a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného T. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením zo dňa 19. júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012 rozhodol tak,
že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného T. B. o prepustenie z väzby na slobodu
zamietol.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený T. B. sťažnosť ihneď po vyhlásení
rozhodnutia do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 83), ktorú neskôr, prostredníctvom svojej
obhajkyne, písomne odôvodnil (č. l. 94-95).
Namietal v nej, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu zohľadnil len formálne, bez vplyvu na rozhodnutie
o jeho žiadosti, nové skutočnosti uvádzané svedkom V. M. v jeho výpovedi zo dňa
18. apríla 2012, keď vo vzťahu k obvinenému B. uviedol, že tento bol len poskokom a nemal
žiadnu funkciu v skupine. Touto informáciou podozrenie zo spáchania skutkov kladených obvinenému B. za vinu svedok M. vyvrátil, nakoľko nie je iný dôkaz, ktorý by jeho členstvo
v skupine potvrdzoval. Obvinený má za to, že na základe tejto výpovede svedka M.
tak pominuli aj väzobné dôvody uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.
V závere obvinený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1
písm. a/ Tr. por. zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného T. B.
nie je dôvodná.
Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý, spolu
s ďalšími osobami, zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, odboru Bratislava, ČVS: PPZ-252/BOK-BA-2011, zo dňa 12. marca 2012
v bodoch 1/ a 5/.
Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
18. marca 2012, sp. zn. Tp 19/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27. marca 2012, sp. zn. 2 Tost 7/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1
písm. b/, písm. c/ Tr. por. Väzba obvinenému začala plynúť dňa 15. marca 2012 od 3.35 hod.
a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti obvineného mal Najvyšší súd na zreteli
ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej
alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať
len nevyhnutný čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Vychádzal tiež z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca
pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná
iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov
väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.
V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania
rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Pri skúmaní jednej z materiálnych podmienok trvania väzby obvineného Najvyšší súd
Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru,
rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky, pre ktoré
mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky vyššie
špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal
obvinený aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz
zabezpečených dôkazov, najmä z výpovede svedkov V. M. a J. H..
Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci
v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka,
a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. V tejto
súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie špecializovaného
trestného súdu zo dňa 19. júna 2012, sp. zn. Tp 19/2012, kde tento v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne uviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré považoval väzobné
dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. za opodstatnené.
Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.
Vo vzťahu k námietkam obvineného, že výpoveď svedka V. M. zo dňa 18. apríla 2012
ho zbavuje podozrenia zo spáchania predmetných skutkov Najvyšší súd považoval
za potrebné zdôrazniť, že aj túto výpoveď z hľadiska ďalšieho pretrvávania väzobných
dôvodov sudca pre prípravné konanie špecializovaného súdu hodnotil, a to nielen
formalisticky, ako to uviedol obvinený. Na strane 6-7 odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považoval aj túto výpoveď svedka M. vo svojom celku
za takú, ktorá naďalej podporuje existenciu už doposiaľ zistených konkrétnych skutočností,
zakladajúcich väzobné dôvody uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.
Tieto závery Najvyšší súd považuje za správne a s nimi sa stotožňuje.
Na záver ešte Najvyšší súd dodáva, že výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou
súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci
v čase rozhodnutia o väzbe (čiže aj o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby)
posúdi, či vzatie obvineného do väzby a jeho ďalšie držanie v nej je opatrením nevyhnutným
na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak.
V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvineného dôvody kolúznej
a preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mu je kladená
za vinu, kde táto mala byť páchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom
sofistikovanosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. júla 2012
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová