3 Tost 22/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milanovi Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej
veci obvineného L. P. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 3. júna 2014
v Bratislave sťažnosť obvineného L. P. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 22. mája 2014, sp. zn.
Tp 5/2014, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného L. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, uznesením z 22. mája 2014, sp. zn. Tp 5/2014, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol
žiadosť obvineného L. P. o prepustenie z väzby na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený namietal, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že obvinený v žiadosti o prepustenie uplatnil argumentáciu v podstate zhodnú
s argumentáciou uvedenou v sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o jeho
vzatí do väzby v januári 2014. Pokiaľ ide o dôvody väzby, súd len skonštatoval, že po zvážení
všetkých okolností dôvody väzby u obvineného naďalej trvajú. Namietal, že po opätovnom
vzatí do väzby súd vôbec nepreveroval pravdivosť údajov o jeho údajnom kolúznom konaní.
Nebola mu ani daná možnosť vyvrátiť tvrdenia JUDr. C. a svedkyne S.. Je nepochybné,
že výpoveď svedkyne S. je vymyslená, doposiaľ nebola ničím preverená a jej tvrdenia
sú v rozpore s tvrdeniami JUDr. C.. Ďalej obvinený poukazoval na to, že od jeho vzatia
do väzby neboli vykonané žiadne procesné úkony, pričom vec je momentálne v štádiu, kedy nemá koho ovplyvňovať a ani iným spôsobom mariť trestné stíhanie. Preto žiadal,
aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného L. P. nie
je dôvodná.
V posudzovanej trestnej veci vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja
proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie vyšetrovania uznesením z 20. mája
2012, ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie voči
43 osobám, medzi nimi aj L. P. za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. (skutok pod bodom F),
za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
(skutok pod bodom A) a zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4
Tr. zák. (skutky pod bodmi C, E).
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 23. mája 2012, sp. zn. Tp 42/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 14. júna 2012, sp. zn. 1 Tost 23/2012, bol obvinený L. P. prvýkrát vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala plynúť 20. mája 2012.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 10. decembra 2012, sp. zn. Tp 42/2012, nebola predĺžená lehota trvania väzby u obvineného a sudca pre prípravné konanie ho prepustil na slobodu.
Následne bol obvinený opätovne vzatý do väzby z dôvodu uvedenom v § 71 ods. 2 písm. b/ Tr. por. na základe uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 31. januára 2014, sp. zn. Tp 5/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2014, sp. zn. 5 Tost 5/2014.
Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti obvineného mal najvyšší súd na zreteli
ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný
čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal tiež
z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné
konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby
trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná
iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov
väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.
V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania
rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky,
pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky
vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky
spáchal obvinený L. P. aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú
z doteraz zabezpečených dôkazov, najmä z výpovedí svedkov, ako aj z dokumentov
zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní, z ktorých je zrejmé, že obvinený (spolu
s ďalšími osobami) mal figurovať v zločineckej skupine zaoberajúcej sa neoprávneným
uplatňovaním nadmerných odpočtov DPH, čím sa na škodu štátu mal obohacovať o značné
finančné prostriedky.
Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v súčasnom štádiu
trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia
väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 2 písm. b/ Tr. por. V posudzovanej veci konkrétne
skutočnosti zakladajúce u obvineného existenciu uvedeného väzobného dôvodu spočívajú
v kolúznom správaní obvineného, ktoré jednoznačne vyplýva z výpovede svedkyne S. S..
Z obsahu jej výpovede je zrejmé, že obvinený sa prostredníctvom S. S. (sestry JUDr. M. C.) snažil ovplyvniť a zastrašiť svedka JUDr. M. C., aby nespolupracoval s orgánmi činnými
v trestnom konaní.
V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 22. mája 2014, sp. zn.
Tp 5/2014, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti,
pre ktoré považoval väzobný dôvod upravený v ustanovení § 71 ods. 2 písm. b/ Tr. por.
za opodstatnený. Predmetné rozhodnutie korešponduje s predchádzajúcim vo veci vydaným
rozhodnutím o väzbe (z 31. januára 2014, sp. zn. Tp 5/2014), pričom žiadne podstatné zmeny
v uvedených smeroch nenastali. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje
a v ďalšom na ne odkazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť obvineného L. P. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 3. júna 2014
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová