3 Tost 22/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milanovi Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej

veci obvineného L. P. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 3. júna 2014

v Bratislave sťažnosť obvineného L. P. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 22. mája 2014, sp. zn.

Tp 5/2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného L. P. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením z 22. mája 2014, sp. zn. Tp 5/2014, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol

žiadosť obvineného L. P. o prepustenie z väzby na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený namietal, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že obvinený v žiadosti o prepustenie uplatnil argumentáciu v podstate zhodnú

s argumentáciou uvedenou v sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o jeho

vzatí do väzby v januári 2014. Pokiaľ ide o dôvody väzby, súd len skonštatoval, že po zvážení

všetkých okolností dôvody väzby u obvineného naďalej trvajú. Namietal, že po opätovnom

vzatí do väzby súd vôbec nepreveroval pravdivosť údajov o jeho údajnom kolúznom konaní.

Nebola mu ani daná možnosť vyvrátiť tvrdenia JUDr. C. a svedkyne S.. Je nepochybné,

že výpoveď svedkyne S. je vymyslená, doposiaľ nebola ničím preverená a jej tvrdenia

sú v rozpore s tvrdeniami JUDr. C.. Ďalej obvinený poukazoval na to, že od jeho vzatia

do väzby neboli vykonané žiadne procesné úkony, pričom vec je momentálne v štádiu, kedy nemá koho ovplyvňovať a ani iným spôsobom mariť trestné stíhanie. Preto žiadal,

aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného L. P. nie

je dôvodná.

V posudzovanej trestnej veci vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie vyšetrovania uznesením z 20. mája

2012, ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie voči

43 osobám, medzi nimi aj L. P. za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. (skutok pod bodom F),

za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

(skutok pod bodom A) a zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4

Tr. zák. (skutky pod bodmi C, E).

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 23. mája 2012, sp. zn. Tp 42/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 14. júna 2012, sp. zn. 1 Tost 23/2012, bol obvinený L. P. prvýkrát vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala plynúť 20. mája 2012.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 10. decembra 2012, sp. zn. Tp 42/2012, nebola predĺžená lehota trvania väzby u obvineného a sudca pre prípravné konanie ho prepustil na slobodu.

Následne bol obvinený opätovne vzatý do väzby z dôvodu uvedenom v § 71 ods. 2 písm. b/ Tr. por. na základe uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 31. januára 2014, sp. zn. Tp 5/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2014, sp. zn. 5 Tost 5/2014.

Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti obvineného mal najvyšší súd na zreteli

ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný

čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal tiež

z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné

konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby

trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná

iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov

väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu

dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky,

pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky

vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky

spáchal obvinený L. P. aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú

z doteraz zabezpečených dôkazov, najmä z výpovedí svedkov, ako aj z dokumentov

zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní, z ktorých je zrejmé, že obvinený (spolu

s ďalšími osobami) mal figurovať v zločineckej skupine zaoberajúcej sa neoprávneným

uplatňovaním nadmerných odpočtov DPH, čím sa na škodu štátu mal obohacovať o značné

finančné prostriedky.

Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v súčasnom štádiu

trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia

väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 2 písm. b/ Tr. por. V posudzovanej veci konkrétne

skutočnosti zakladajúce u obvineného existenciu uvedeného väzobného dôvodu spočívajú

v kolúznom správaní obvineného, ktoré jednoznačne vyplýva z výpovede svedkyne S. S..

Z obsahu jej výpovede je zrejmé, že obvinený sa prostredníctvom S. S. (sestry JUDr. M. C.) snažil ovplyvniť a zastrašiť svedka JUDr. M. C., aby nespolupracoval s orgánmi činnými

v trestnom konaní.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 22. mája 2014, sp. zn.

Tp 5/2014, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti,

pre ktoré považoval väzobný dôvod upravený v ustanovení § 71 ods. 2 písm. b/ Tr. por.

za opodstatnený. Predmetné rozhodnutie korešponduje s predchádzajúcim vo veci vydaným

rozhodnutím o väzbe (z 31. januára 2014, sp. zn. Tp 5/2014), pričom žiadne podstatné zmeny

v uvedených smeroch nenastali. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje

a v ďalšom na ne odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť obvineného L. P. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. júna 2014

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová