3 Tost 22/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Milana Lipovského

na neverejnom zasadnutí 20. júna 2012 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze o sťažnosti vyžiadanej osoby M.   N.   proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave,

zo 4. júna 2012, sp. zn. 1Ntc 9/2012, rozhodol

  t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. N. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave na základe návrhu prokurátorky

Krajskej prokuratúry v Bratislave z 2. júna 2012, sp. zn. 2 KPt 85/12, uznesením zo 4. júna 2012, sp. zn. 1Ntc 9/2012, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom

zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) vzala vyžiadanú osobu M. N.., nar. X.

v L., bytom Č. č. X., okr. V. K., občianku Slovenskej republiky, do predbežnej väzby

na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Úradom prokurátora vo Viedni,

Rakúska republika X.. apríla 2012 pod číslom konania 55 ST 264/09G, za účelom trestného

stíhania pre trestný čin ozbrojenej lúpeže, formou spolupáchateľstva podľa § 142, § 143

rakúskeho Trestného zákona s tým, že väzba jej začala plynúť dňom 2. júna 2012 o 1.00 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná M. N. sťažnosť

(č.l. 14), ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu bližšie

neodôvodnila.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby M. N.

nie je dôvodná.

Z predložených písomných materiálov (formulár SIRENE typu A) vyplýva,

že X.. apríla 2012 bol pod číslom konania 55 ST 264/09G, vydaný Európsky zatýkací rozkaz

Úradom prokurátora vo Viedni na štátnu občianku Slovenskej republiky M. N.,

a to za účelom jej vydania na trestné stíhanie pre trestný čin ozbrojenej lúpeže formou

spolupáchateľstva podľa § 142, § 143 rakúskeho Trestného zákona v podstate na tom

skutkovom základe, že

dňa X.. júla 2009 vo V. spoločne so Z. R. a ďalším neznámym spolupáchateľom za

použitia slzného spreja lúpežne prepadli osobu K. O. a spoločne sa zmocnili hotovosti

vo výške 110 eur a mobilného telefónu.

Za tento skutok jej hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou 15 rokov odňatia

slobody.

M. N. bola zadržaná 2. júna 2012 o 1.00 hod. v Bratislave na Michalskej ulici

na základe kontroly hliadkovej služby Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I.

(č.l. 3-4, 10-11) a 2. júna 2012 o 14.22 hod. (č.l. 1-2) podala prokurátorka Krajskej

prokuratúry v Bratislave na Krajský súd v Bratislave návrh na jej vzatie do predbežnej väzby.

Na podklade tohto návrhu vydala potom predsedníčka senátu uvedeného súdu

po predchádzajúcom výsluchu vyššie menovanej (č. l. 12 - 14) napadnuté uznesenie.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej

prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky

zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadržaniu nebráni prekážka

podľa § 12 zákona o EZR. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu

s dôvodmi jej zadržania a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka.

O zadržaní osoby informujú bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 ods. 1 zákona

o EZR. Prokurátor o zadržaní vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky informuje

bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o EZR je na začatie konania o európskom zatýkacom

rozkaze príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná, alebo

jej bola inak obmedzená osobná sloboda.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR, ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí

zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej

väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam;

záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky

zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar

nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR je účelom predbežnej väzby zabezpečiť prítomnosť

zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem

na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho

jazyka, ak sa preklad vyžaduje.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu rozhodne do 48 hodín

od odovzdania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby.

Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz,

rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/ zákona

o EZR. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný.

Ak sudca v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí

ju na slobodu.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR je na konanie podľa odseku 1 príslušný krajský súd,

ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 zákona o EZR predložil návrh na rozhodnutie

o predbežnej väzbe.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať

vyžiadaná osoba obhajcu.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o EZR ak sa žiada o vydanie pre trestný čin, za ktorý možno

v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri

roky a ktorý je v európskom zatýkacom rozkaze príslušným orgánom štátu pôvodu označený priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 4,

vykonávajúci justičný orgán neskúma, či ide o čin trestný podľa práva vykonávajúceho štátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd, pri rozhodovaní o návrhu

prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby M. N. do predbežnej väzby,

postupoval v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je správne, pričom vo svojom rozhodnutí

podrobne uviedol, prečo považoval návrh prokurátorky krajskej prokuratúry za dôvodný.

S jeho závermi sa Najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, preto sťažnosť vyžiadanej osoby M. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová