3 Tost 21/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného Z. B.   pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,

ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 13. júna 2012

v Bratislave sťažnosť obvineného Z. B. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 6. júna 2012,

sp. zn. Tp 62/2011, a takto

r o z h od o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Z. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo 6. júna 2012, sp. zn. Tp 62/2011, na podklade

návrhu prokurátorky Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, predĺžila lehotu trvania väzby obvineného Z. B. do 28. októbra 2012.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený B. bezprostredne po vyhlásení uznesenia

priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného

zasadnutia súdu rozhodujúceho o sťažnosti neodôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná

sťažnosť, a jemu predchádzajúce konanie, a zistil, že sťažnosť obvineného Z. B. nie je

dôvodná.

Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, Odbor kriminálnej polície,

Oddelenie všeobecnej kriminality, zo dňa 28. júna 2011 ČVS: OPR-39/OVK-DS-2011

o vznesení obvinenia, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu

úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,

zo dňa 1. júla 2011, sp. zn. Tp 62/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, zo dňa 12. júla 2011, sp. zn. 2 Tost 20/2011, bol vzatý do väzby z dôvodu

uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pričom väzba obvineného začala plynúť od 28. júna

2011 od 7.20 hod a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Leopoldove.

Naposledy lehota trvania väzby bola obvinenému predĺžená uznesením sudkyne

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, zo dňa 4. januára 2012, sp. zn. Tp 62/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 25. januára 2012, sp. zn. 3 Tost 1/2012, do 28. júna 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS:

ORP-39/OVK-DS-2011 a súdneho spisu Tp 62/2011, dospel k záveru, že sudkyňa

pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na predĺženie lehoty väzby u obvineného

postupovala správne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký

trest.

V zmysle § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby

v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem

mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň

tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh

na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie

tejto lehoty.

Podľa druhej a tretej vety § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy,

ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo

z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu

hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní

však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7.

Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu

s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené

trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Podľa § 76 ods. 7 písm. c/ Tr. por. z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné

konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný

zločin.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že od ostatného rozhodnutia o väzbe uznesením

Špecializovaného trestného súdu zo dňa 4. januára 2012, sp. zn. Tp 62/2011, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. januára 2012, sp. zn.

3 Tost 1/2012, nenastala žiadna podstatná zmena pri posudzovaní dôvodnosti väzby. Niet

preto žiadneho dôvodu na zmenu sťažnosťou napadnutého uznesenia vo vzťahu k rozhodnutiu

o ďalšom trvaní väzby.

Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby,

je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná

materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Podľa zistenia Najvyššieho súdu uvedený väzobný dôvod, pre ktorý bola obmedzená osobná

sloboda obvineného jeho vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti

vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava, že v prípade prepustenia obvineného na slobodu, tento ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu

alebo trestu, nakoľko mu hrozí vysoký trest.

Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových

okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby

je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno

dosiahnuť inak.

V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného

súdu zo 6. júna 2012, sp. zn. Tp 62/2011, kde sudkyňa pre prípravné konanie v odôvodnení

svojho rozhodnutia podrobne popísala dôvody, pre ktoré považovala návrh prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na predĺženie

lehoty trvania väzby za opodstatnený. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje,

s týmito sa v plnej miere stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Správne postupovala sudkyňa pre prípravné konanie, keď v plnom rozsahu nevyhovela

návrhu prokuratúry a predĺžila lehotu trvania väzby u obvineného len o 4 mesiace. S ohľadom

na doterajšiu dĺžku konania aj činnosť orgánov činných v trestnom konaní považuje

aj Najvyšší súd uvedenú lehotu za dostatočnú na vykonanie potrebných úkonov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, preto sťažnosť obvineného Z. B. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. júna 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová