3 Tost 20/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného T.   V.   a spol.   pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa

6. júna 2012 v Bratislave sťažnosti obvineného M. A. a prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP GP) proti uzneseniu

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica zo dňa 24. mája 2012, sp. zn. Tp 89/2011, a rozhodol

t a k t o :

I.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

24. mája 2012, sp. zn. Tp 89/2011, sa   z r u š u j e vo výroku, ktorým podľa § 76 ods. 3

Tr. por. nebola predĺžená lehota trvania väzby obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š.

a Ing. M. S.. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehota trvania väzby u obvinených:

1. T. V., nar. X., t. č. v ÚVV Bratislava,

2. M. A., nar. X., t. č. v ÚVV Banská Bystrica,

3. M. Š., nar. X., t. č. v ÚVV Ilava,

4. M. Š., nar. X., t. č. v ÚVV Leopoldov,

5. Ing. M. S., nar. X., t. č. v ÚVV Žilina,

s a p r e d l ž u j e d o 15. o k t ó b r a 2012.

II.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. A. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo dňa 24. mája 2012, sp. zn. Tp 89/2011 rozhodol tak,

že v bode I. výroku podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehotu trvania väzby u obvinených T. V.,

M. A., M. Š., M. Š. a Ing. M. S. nepredĺžil. V bode II. výroku podľa § 79 ods. 3 Tr. por.

žiadosti obvinených M. A. a M. Š. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol; v bode III.

výroku podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného M. Š. na nahradenie

väzby neprijal.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote sťažnosti obvinený M. A.,

prostredníctvom svojho obhajcu a prokurátor ÚŠP GP.

Obvinený M. A. vo svojej sťažnosti uviedol, že ak prvostupňový súd v rovnaký deň

a v tom istom konaní zamietol žiadosť o predĺženie lehoty väzby z dôvodov neexistencie

zákonných podmienok väzby, logicky mal obvineného prepustiť z väzby na slobodu.

Namietal aj skutočnosť, že rozhodnutie o trvaní kolúznej väzby sa neopiera o žiadne

konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že obvinený akýmkoľvek spôsobom pôsobil

na svedkov a ďalšie osoby. Namietal tiež, že obvinenie mu bolo vznesené dňa 15. novembra

2011 spolu so začatím trestného stíhania vo veci, preto všetky produkované dôkazy

pred dátumom vznesenia obvinenia sú vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu irelevantné.

Obvinený preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie o vzatí do väzby zrušil a on bol

prepustený na slobodu.

Prokurátor ÚŠP GP vo svojej sťažnosti uviedol v podstate zhodné skutočnosti, ktoré

uviedol aj v návrhu na predĺženie lehoty väzby obvinených s tým, že väzba obvinených

je dôvodná, sú splnený materiálne podmienky pre jej trvanie, pričom pre obtiažnosť veci

objektívne nebolo možné skončiť vyšetrovanie v základnej lehote väzby podľa § 76 ods. 2

Tr. por., a toto aj napriek plynulému postupu vo vyšetrovaní. Uviedol, aj ktoré konkrétne

úkony plánuje vyšetrovateľ vykonať, pri niektorých aj s presným časovým určením. Prokurátor poukázal aj na skutočnosť, že hoci obvinení Š., A. a Š. doposiaľ v prípravnom

konaní po využití svojho zákonného práva nevypovedali, po nahliadnutí obhajcov obvinených

do vyšetrovacieho spisu s najväčšou pravdepodobnosťou po zhodnotení dôkaznej situácie

sa k veci vyjadria. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj v prípade nevykonania ďalších plánovaných výsluchov, v prípade postupu podľa § 208 Tr. por., teda umožnenia oprávneným

osobám preštudovať vyšetrovací spis, by nebolo možné podať obžalobu v lehote

predpokladanej § 76 ods. 2 Tr. por., preto má za to, že predĺženie lehoty väzby je nevyhnutné

a opodstatnené. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd zrušil

sťažnosťou napadnuté uznesenie v celom rozsahu a sám predĺžil lehotu väzby u všetkých

obvinených o šesť mesiacov, t.j. do 15. decembra 2012, resp. po zvážení všetkých okolností

prípadu na dobu nevyhnutnú.

Na základe podaných sťažností, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1, ods. 2 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovatelia podali sťažnosti, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť prokurátora ÚŠP GP je dôvodná, ale sťažnosť obvineného

M. A. dôvodná nie je.

Všetci obvinení sú v posudzovanej veci trestne stíhaní, pretože sú dôvodne podozriví

zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák.; obvinení V., A., Š., Š. a Ing. S. aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmov

z trestnej činnosti z časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 233 ods. 1

písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/

a § 141 písm. a/ Tr. zák. a taktiež zo zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,

úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3,

ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.,

obvinený V. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods.

4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. a nakoniec obvinení

A. a Š. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/,

ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa zo dňa 15. novembra

2011 ČVS:PPZ-133/BOK-Z-2008. Okrem toho vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru

Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, oddelenie vyšetrovania v Trnave

bolo 25. apríla 2012 pod ČVS: PPZ-133/BOK-Z-2008 vznesené obvinenie M. Š. pre zločin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, ako je uvedené v tomto uznesení vyšetrovateľa.

Obvinenému V. začala väzba plynúť dňom 15. novembra 2011 o 7.00 hod

a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Bratislava, obvinenému A. dňom 15. novembra 2011 o 5.00 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Banská

Bystrica, obvinenému Š. dňom 15. novembra 2011 o 5.30 hod. a v súčasnosti ju vykonáva

v Ústave na výkon väzby Ilava, obvinenému Š. dňom 15. novembra 2011 o 6.40 hod.

a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Leopoldov a obvinenému Ing. S. dňom

16. novembra 2011 o 23.20 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Žilina.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu

na úvod skúmal, či bola dodržaná požiadavka vyplývajúca z ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. por.,

podľa ktorej je prokurátor povinný prepustiť obvineného na slobodu, ak nepodá návrh

na predĺženie lehoty väzby najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím jej lehoty a zistil

pritom, že stanovená legálna lehota bola zachovaná.

Najvyšší súd dospel tiež k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o nepredĺžení lehoty trvania väzby u obvinených bolo nesprávne. Majúc na zreteli špecifickú funkciu väzby

ako prostriedku „ultima ratio“ pre zabezpečenie obvinených v rámci trestného konania,

ako aj rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu

Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po zvážení všetkých

okolností v danom prípade musel prisvedčiť námietkam prokurátora, že prepustením

obvinených z väzby na slobodu by aj naďalej hrozila reálna obava zo zmarenia účelu

trestného konania, ktorým je v zmysle § 1 Tr. por. náležité zistenie skutkového stavu

a spravodlivé potrestanie páchateľov pri rešpektovaní základných práv a slobôd.

V tomto štádiu trestného konania aj naďalej trvá jeden z materiálnych dôvodov väzby,

a to podozrenie zo spáchania trestného činu. Najvyšší súd zistil, rovnako ako súd prvého

stupňa, že trestné stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie,

sa vedie dôvodne, lebo tieto majú znaky skutkových podstát vyššie špecifikovaných trestných

činov; existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali (spolu s ďalšími obvinenými

osobami) všetci vyššie uvedení obvinení.

Tieto závery sú aktuálne v terajšej situácii, ale rozhodnutie o vine či nevine

obvinených však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní,

pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou

objasňovať okolnosti svedčiace proti obvineným ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech. Okrem podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinených do väzby

je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná

materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Tieto skutočnosti vyplývajú z doposiaľ zabezpečených dôkazov (výpovede chránenej

svedkyne Z. S., ale aj spoluobvinených – P., S.), z výpovedí ktorých vyplýva reálna obava,

že po prepustení obvinených na slobodu budú títo pôsobiť nielen na nevypočutých svedkov,

ale najmä sa budú snažiť zastrašovať jednotlivých spoluobvinených, aby si tak zabezpečili

alibi. V tejto súvislosti je však potrebné prihliadnuť aj na fakt, že kolúzna väzba predstavuje

oproti ďalším dôvodom väzby (preventívna, úteková) ten najvážnejší zásah do základných

práv, avšak aj v tomto štádiu trestného konania prevyšuje obava zo zmarenia trestného

konania pred právom obvinených na osobnú slobodu. Na druhej strane, ako to nakoniec

vyplýva aj zo sťažnosti prokurátora, že totiž štádium prípravného konania je už v podstate na konci vyšetrovania, teda že po plánovaných výsluchoch niektorých svedkov – pracovníkov

Č., pristúpi vyšetrovateľ v zmysle § 208 Tr. por. k sprístupneniu spisu oprávneným osobám

na preštudovanie a k následnému vypracovaniu príslušného návrhu pre prokurátora.

Po zvážení všetkých okolností Najvyšší súd dospel k záveru, že k tomu nebude

potrebný taký dlhý časový úsek, ako požadoval vo svojom návrhu prokurátor, a preto

na základe jeho sťažnosti podanej v neprospech obvinených rozhodol o kratšom obmedzení

osobnej slobody obvineným väzbou, majúc ale na zreteli aj rozhodnutie č. 12 uverejnené

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2012;

lehotu väzby u všetkých obvinených preto predĺžil o 4 mesiace, teda do 15. októbra 2012.

V súvislosti s vyššie uvedeným preto potom Najvyšší súd sťažnosť obvineného M. A.

ako nedôvodnú zamietol, keďže dôvody (materiálne) väzby v jeho prípade naďalej trvajú

(kolúzna väzba) a v jeho prípade, ako aj u ostatných obvinených by neprichádzalo do úvahy

ani alternatívne nahradenie ich väzby niektorým zo spôsobov predpokladaných v ustanovení

§ 80 a § 81 Tr. por.

Námietka obvineného A., že rozhodnutie o kolúznej väzbe sa neopiera o žiadne

konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by obvinený akýmkoľvek spôsobom pôsobili na svedkov a ďalšie osoby, nie je opodstatnená. Trestný poriadok nedefinuje pojem

„konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu nemôžu byť ani stanovené žiadne striktné

a nemenné kritéria.

Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových

okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby

je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno

dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených

dôvod kolúznej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť

páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky,

ako aj vyznačujúca sa vysokou mierou sofistikovanosti. Ani záver o tom, že už boli svedkovia

vypočutí, a teda odpadol dôvod kolúznej väzby, nemožno považovať za absolútny. Pre tento

dôvod väzby nie je podstatné, či tieto osoby už boli vypočuté alebo ešte nie. Aj po ich

vypočutí obava môže naďalej trvať, nehovoriac o tom, že v súčasnosti sú jednotliví obvinení

umiestnení v rôznych ústavoch na výkon väzby a po ich prepustení na slobodu možno

dôvodne predpokladať, že budú pôsobiť nielen na svedkov, ale aj na spoluobvinených, aby si tak zabezpečili alibi.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. júna 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová