N a j v y š š í s ú d
3Tost/2/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného R. S. a spol. stíhaného pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. a iné trestné činy, na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára 2017
prerokoval sťažnosť obvineného R. S. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 4Tp/2/2017
zo 16. januára 2017 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného R. S.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením (č. l. 28 – 32) rozhodol sudca pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica podľa § 72 ods. 2 Trestného
poriadku z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku o vzatí R. S.
do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť 12. januára 2017 o 16.30 hod. a menovaný
ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Zároveň rozhodol podľa § 80 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť
obvinený (č. l. 25), ktorú dodatočne prostredníctvom obhajcu odôvodnil (č. l. 52 - 57).
V sťažnosti podrobne rozobral doterajší procesný postup polície, špecializovaného trestného
súdu i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. l. 52 - 55). Poukázal na viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky i na znenie čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. l. 56, č. l. 57) a okrem toho uviedol: „Z doposiaľ vykonaného
dokazovania ohľadne údajných kolúznych dôvodov väzby u obvineného R. S. vyplýva,
že jediným dôkazným prostriedkom v tomto konaní je výpoveď svedkyne E. V. a kópia listu
písaného rukou po maďarsky, ktorý list bol zaistený ako stopa č. 3 pri domovej prehliadke
vykonanej v obydlí u E. V.. O pravdivosti tvrdení menovanej svedkyne mám vážne
pochybnosti, pretože je nanajvýš nelogické, aby v prípade zasielania si listov mimo kontroly
OČTK v kolúznej väzbe niekto využíval blízku osobu obvineného, nakoľko komunikácia
medzi obvineným a jeho obhajcom nepodlieha takejto kontrole, resp. by bola takáto kontrola
za akýchkoľvek okolností nezákonná. Je nanajvýš nelogické, aby niekto prepisoval listinnú
správu do mobilného telefónu, následne niekomu ukazoval. Je nanajvýš nelogické,
aby si niekto vzájomne doručoval správy, listy, ktoré neprešli kontrolou OČTK v škole
za prítomnosti množstva iných svedkov a navyše za prítomnosti iných svedkov čítal takýto
list nahlas, aby všetci prítomní vedeli jeho obsah. Je nanajvýš nelogické, aby niekto, kto
prečítal list niekomu nahlas, aby si ho zapamätal, lebo ho tá osoba nevie prečítať, následne dal
tejto osobe takýto list, aby ho prepísal na počítači. Takáto komunikácia nemá logiku a je nanajvýš nelogické, aby osoba potom, čo prepíše takýto list na počítači následne tento list
zahodila do odpadkového koša doma v kuchyni, kde ho mali následne asi po týždni nájsť
vyšetrovatelia pri domovej prehliadke.“ Ďalej uviedol: „Pokiaľ sú naozaj pravdivé tvrdenia
svedkyne E. V. a prokurátora, resp. orgánu činného v trestnom konaní ohľadne údajnej
kolúznej činnosti obvineného Z. N., tak je nutné konštatovať, že výpoveď svedkyne E. V.
a kópia listu písaného rukou po maďarsky, tak tieto dôkazné prostriedky neobsahujú žiadne
informácie o činnosti obvineného R. S., ktorý by sa pokúsil ovplyvňovať svedkov, znalcov,
spoluobvinených alebo by iným spôsobom maril vyšetrovanie. Pre naplnenie dôvodnej obavy
z kolúznej činnosti pri opätovnom vzatí obvineného do väzby nepostačuje iba fakt,
že sa niekto pokúsil kontaktovať svedka, znalca alebo spoluobvineného, ale musí byť zrejmé
z jeho vlastných úkonov alebo činnosti, že svoje konanie smeruje k ovplyvňovaniu svedkov,
znalcov alebo spoluobvinených, t. j. k zmene výpovede alebo výpovedí nepravdivých
skutočností alebo aby nevypovedal. Pokiaľ si takého osoby vzájomne potvrdzujú, že OČTK
v ich spoločnom konaní postupujú nelegálne, tak sa jednoznačne nemôže jednať o dôvod
na podozrenie z ovplyvňovania svedkov, znalcov alebo spoluobvinených.“ Ďalej obvinený
konštatoval, že okrem toho, že údajné kolúzne konanie je rýdzo v rovine teoretickej, nakoľko neexistuje žiadny dôkaz o činnosti obvineného R. S., ktorým by sa pokúsil
ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo by iným spôsobom maril vyšetrovanie a také konanie by z jeho strany bolo v úplnom rozpore s reálnou činnosťou,
kedy bezprostredne po prepustení z väzby sa zamestnal, staral sa o svoju jedinú dcéru tak,
aby trauma z trestného konania, ktorú dcéra utrpela sa nijakým spôsobom nezhoršovala
a zároveň sám navštevoval psychológa, nakoľko výkon väzby a priebeh trestného konania
na obvinenom zanechal vážne následky, kde ďalší výkon väzby vzbudzuje dôvodné obavy
o život alebo zdravie obvineného. S ohľadom na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnuté uznesenie a obvineného prepustil z väzby na slobodu.
Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por.,
v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp po tom, ako nezamietol sťažnosť
z dôvodov uvedených v § 193 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Tr. por., na základe sťažnosti
preskúmal napadnuté výroky uznesenia a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto
hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, najmä správnosť postupu konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia týkajúcich sa obvineného R. S.. Pri plnení
revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali
podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného
poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky. Zistil tak, že sťažnosť obvineného R. S. nie je dôvodná.
Preskúmaním predloženého spisového materiálu nadriadený súd zistil, že sudca
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v rámci
procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedeného v ustanovení § 2
Tr. por. najvyšší súd konštatuje, že sudca pre prípravné konanie dospel k vyhlásenému
uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku výrok o vzatí obvineného do väzby ako i výrok o jej nenahradení
dohľadom probačného a mediačného úradníka zodpovedajú stavu veci a zákonu.
Rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie nemožno vytknúť žiadnu chybu,
či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne
a presvedčivo a preto najvyšší súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje
bez potreby opakovania tam uvedeného.
Najvyšší súd konštatuje, že u obvineného boli a sú dané formálne (uznesenia
o vznesení obvinení sú v spise a prokurátor podal návrh na vzatie obvineného do opätovnej
väzby včas) i materiálne podmienky (existencia dôvodného podozrenia a existencia dôvodu
väzby) na rozhodnutie o jeho vzatí do opätovnej väzby.
Z predloženého spisu vyplýva, že obvinený R. S. už bol v tejto veci vzatý do väzby
(č. l. 580-581) a následne z väzby i prepustený (č. l. 7229). Doposiaľ strávil
vo väzbe 5 mesiacov a 1 deň. Preto prokurátor správne podal návrh na vzatie menovaného
do tzv. opätovnej väzby (§ 71 ods. 3 Tr. por.) a súd správne rozhodol o vzatí obvineného
do opätovnej väzby.
Účelom tejto väzby je opätovne zabezpečiť obvineného pre trestné konanie po tom,
čo bol v tej istej veci prepustený z väzby na slobodu. Na rozhodnutie o vzatí obvineného do opätovnej väzby nestačí len obava, že môže nastať niektorý z dôvodov väzby uvedený
pod písmenami a/ až f/ § 71 ods. 3 Trestného poriadku, ale tento dôvod musí nastať,
čo sa v predmetnej veci aj stalo, pretože obvinený R. S. sa nedovoleným spôsobom
kontaktoval so spoluobvineným, o čom poskytla kompletné a mimoriadne presvedčivé
informácie svedkyňa E. V. (č. l. 9407 - 9412c, č. l. 9513-9225).
Spochybňovanie tvrdení menovanej svedkyne hypotetickými a špekulatívnymi
úvahami obhajoby (viď sťažnosť) je síce legitímne ale nepresvedčivé a nedostatočné na to,
aby spochybnili hodnovernosť jej výpovede, najmä keď jej tvrdenia boli objektivizované
nálezom listov.
Ďalšiu úvahu obhajoby, že zaistený list neobsahuje žiadne ovplyvňovanie
spoluobvineného a preto nejde o kolúzne konanie, taktiež nemohol najvyšší súd akceptovať,
pretože ak by to bolo tak ako tvrdí obhajoba, potom nemal ani jeden z obvinených dôvod
„pašovať“ listy do väznice a z väznice utajovaným (kolúznym) a nedovoleným spôsobom,
ale mohli komunikovať otvorene a prostredníctvom pošty.
Z výpovedí svedkyne E. V. celkom jasne vyplýva dokonané kolúzne konanie
ako obvineného R. S., tak aj obvineného Z. N. a preto sudca pre prípravné konanie správne konštatoval existenciu dôvodu opätovnej väzby podľa § 71 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku
a správne rozhodol o vzatí obvineného R. S. do opätovnej väzby.
So zreteľom na uvedené a na to, že sudca pre prípravné konanie nepochybil
ani pri určení začiatku plynutia lehoty väzby a rozhodol správne aj o nenahradení väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka (odôvodnenia k tomu viď v napadnutom
uznesení), najvyšší súd zamietol sťažnosť obvineného ako nedôvodnú postupom podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. februára 2017
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval : JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová