N a j v y š š í s ú d  

3Tost/2/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného R. S. a spol. stíhaného pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Trestného

zákona č. 140/1961 Zb. a iné trestné činy, na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára 2017

prerokoval sťažnosť obvineného R. S. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 4Tp/2/2017

zo 16. januára 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného R. S.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením (č. l. 28 – 32) rozhodol sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica podľa § 72 ods. 2 Trestného

poriadku z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku o vzatí R. S.

do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť 12. januára 2017 o 16.30 hod. a menovaný

ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Zároveň rozhodol podľa § 80 ods. 1

písm. c/ Trestného poriadku o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť

obvinený (č. l. 25), ktorú dodatočne prostredníctvom obhajcu odôvodnil (č. l. 52 - 57).

V sťažnosti podrobne rozobral doterajší procesný postup polície, špecializovaného trestného

súdu i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. l. 52 - 55). Poukázal na viaceré rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky i na znenie čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. l. 56, č. l. 57) a okrem toho uviedol: „Z doposiaľ vykonaného

dokazovania ohľadne údajných kolúznych dôvodov väzby u obvineného R. S. vyplýva,

že jediným dôkazným prostriedkom v tomto konaní je výpoveď svedkyne E. V. a kópia listu

písaného rukou po maďarsky, ktorý list bol zaistený ako stopa č. 3 pri domovej prehliadke

vykonanej v obydlí u E. V.. O pravdivosti tvrdení menovanej svedkyne mám vážne

pochybnosti, pretože je nanajvýš nelogické, aby v prípade zasielania si listov mimo kontroly

OČTK v kolúznej väzbe niekto využíval blízku osobu obvineného, nakoľko komunikácia

medzi obvineným a jeho obhajcom nepodlieha takejto kontrole, resp. by bola takáto kontrola

za akýchkoľvek okolností nezákonná. Je nanajvýš nelogické, aby niekto prepisoval listinnú

správu do mobilného telefónu, následne niekomu ukazoval. Je nanajvýš nelogické,

aby si niekto vzájomne doručoval správy, listy, ktoré neprešli kontrolou OČTK v škole

za prítomnosti množstva iných svedkov a navyše za prítomnosti iných svedkov čítal takýto

list nahlas, aby všetci prítomní vedeli jeho obsah. Je nanajvýš nelogické, aby niekto, kto

prečítal list niekomu nahlas, aby si ho zapamätal, lebo ho tá osoba nevie prečítať, následne dal

tejto osobe takýto list, aby ho prepísal na počítači. Takáto komunikácia nemá logiku a je nanajvýš nelogické, aby osoba potom, čo prepíše takýto list na počítači následne tento list

zahodila do odpadkového koša doma v kuchyni, kde ho mali následne asi po týždni nájsť

vyšetrovatelia pri domovej prehliadke.“ Ďalej uviedol: „Pokiaľ sú naozaj pravdivé tvrdenia

svedkyne E. V. a prokurátora, resp. orgánu činného v trestnom konaní ohľadne údajnej

kolúznej činnosti obvineného Z. N., tak je nutné konštatovať, že výpoveď svedkyne E. V.

a kópia listu písaného rukou po maďarsky, tak tieto dôkazné prostriedky neobsahujú žiadne

informácie o činnosti obvineného R. S., ktorý by sa pokúsil ovplyvňovať svedkov, znalcov,

spoluobvinených alebo by iným spôsobom maril vyšetrovanie. Pre naplnenie dôvodnej obavy

z kolúznej činnosti pri opätovnom vzatí obvineného do väzby nepostačuje iba fakt,

že sa niekto pokúsil kontaktovať svedka, znalca alebo spoluobvineného, ale musí byť zrejmé

z jeho vlastných úkonov alebo činnosti, že svoje konanie smeruje k ovplyvňovaniu svedkov,

znalcov alebo spoluobvinených, t. j. k zmene výpovede alebo výpovedí nepravdivých

skutočností alebo aby nevypovedal. Pokiaľ si takého osoby vzájomne potvrdzujú, že OČTK

v ich spoločnom konaní postupujú nelegálne, tak sa jednoznačne nemôže jednať o dôvod

na podozrenie z ovplyvňovania svedkov, znalcov alebo spoluobvinených.“ Ďalej obvinený

konštatoval, že okrem toho, že údajné kolúzne konanie je rýdzo v rovine teoretickej, nakoľko neexistuje žiadny dôkaz o činnosti obvineného R. S., ktorým by sa pokúsil

ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo by iným spôsobom maril vyšetrovanie a také konanie by z jeho strany bolo v úplnom rozpore s reálnou činnosťou,

kedy bezprostredne po prepustení z väzby sa zamestnal, staral sa o svoju jedinú dcéru tak,

aby trauma z trestného konania, ktorú dcéra utrpela sa nijakým spôsobom nezhoršovala

a zároveň sám navštevoval psychológa, nakoľko výkon väzby a priebeh trestného konania

na obvinenom zanechal vážne následky, kde ďalší výkon väzby vzbudzuje dôvodné obavy

o život alebo zdravie obvineného. S ohľadom na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnuté uznesenie a obvineného prepustil z väzby na slobodu.

Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por.,

v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp po tom, ako nezamietol sťažnosť

z dôvodov uvedených v § 193 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Tr. por., na základe sťažnosti

preskúmal napadnuté výroky uznesenia a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto

hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, najmä správnosť postupu konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia týkajúcich sa obvineného R. S.. Pri plnení

revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali

podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného

poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho

poriadku Slovenskej republiky. Zistil tak, že sťažnosť obvineného R. S. nie je dôvodná.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu nadriadený súd zistil, že sudca

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v rámci

procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedeného v ustanovení § 2

Tr. por. najvyšší súd konštatuje, že sudca pre prípravné konanie dospel k vyhlásenému

uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade s príslušnými ustanoveniami

Trestného poriadku výrok o vzatí obvineného do väzby ako i výrok o jej nenahradení

dohľadom probačného a mediačného úradníka zodpovedajú stavu veci a zákonu.

Rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie nemožno vytknúť žiadnu chybu,

či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne

a presvedčivo a preto najvyšší súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje

bez potreby opakovania tam uvedeného.

Najvyšší súd konštatuje, že u obvineného boli a sú dané formálne (uznesenia

o vznesení obvinení sú v spise a prokurátor podal návrh na vzatie obvineného do opätovnej

väzby včas) i materiálne podmienky (existencia dôvodného podozrenia a existencia dôvodu

väzby) na rozhodnutie o jeho vzatí do opätovnej väzby.

Z predloženého spisu vyplýva, že obvinený R. S. už bol v tejto veci vzatý do väzby

(č. l. 580-581) a následne z väzby i prepustený (č. l. 7229). Doposiaľ strávil

vo väzbe 5 mesiacov a 1 deň. Preto prokurátor správne podal návrh na vzatie menovaného

do tzv. opätovnej väzby (§ 71 ods. 3 Tr. por.) a súd správne rozhodol o vzatí obvineného

do opätovnej väzby.

Účelom tejto väzby je opätovne zabezpečiť obvineného pre trestné konanie po tom,

čo bol v tej istej veci prepustený z väzby na slobodu. Na rozhodnutie o vzatí obvineného do opätovnej väzby nestačí len obava, že môže nastať niektorý z dôvodov väzby uvedený

pod písmenami a/ až f/ § 71 ods. 3 Trestného poriadku, ale tento dôvod musí nastať,

čo sa v predmetnej veci aj stalo, pretože obvinený R. S. sa nedovoleným spôsobom

kontaktoval so spoluobvineným, o čom poskytla kompletné a mimoriadne presvedčivé

informácie svedkyňa E. V. (č. l. 9407 - 9412c, č. l. 9513-9225).

Spochybňovanie tvrdení menovanej svedkyne hypotetickými a špekulatívnymi

úvahami obhajoby (viď sťažnosť) je síce legitímne ale nepresvedčivé a nedostatočné na to,

aby spochybnili hodnovernosť jej výpovede, najmä keď jej tvrdenia boli objektivizované

nálezom listov.

Ďalšiu úvahu obhajoby, že zaistený list neobsahuje žiadne ovplyvňovanie

spoluobvineného a preto nejde o kolúzne konanie, taktiež nemohol najvyšší súd akceptovať,

pretože ak by to bolo tak ako tvrdí obhajoba, potom nemal ani jeden z obvinených dôvod

„pašovať“ listy do väznice a z väznice utajovaným (kolúznym) a nedovoleným spôsobom,

ale mohli komunikovať otvorene a prostredníctvom pošty.

Z výpovedí svedkyne E. V. celkom jasne vyplýva dokonané kolúzne konanie

ako obvineného R. S., tak aj obvineného Z. N. a preto sudca pre prípravné konanie správne konštatoval existenciu dôvodu opätovnej väzby podľa § 71 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku

a správne rozhodol o vzatí obvineného R. S. do opätovnej väzby.

So zreteľom na uvedené a na to, že sudca pre prípravné konanie nepochybil

ani pri určení začiatku plynutia lehoty väzby a rozhodol správne aj o nenahradení väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka (odôvodnenia k tomu viď v napadnutom

uznesení), najvyšší súd zamietol sťažnosť obvineného ako nedôvodnú postupom podľa § 193

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. februára 2017

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová