3 Tost 19/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Martina Piovartsyho

na neverejnom zasadnutí 21. mája 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby M.   J.   proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 25. apríla 2014, sp. zn. 5Ntc 10/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. J. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Košiciach na základe návrhu prokurátorky

Krajskej prokuratúry v Košiciach z 25. apríla 2014, sp. zn. 2KPt 38/2014, uznesením z 25. apríla 2014, sp. zn. 5Ntc 10/2014, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“)

vzala vyžiadanú osobu M. J., nar. X. v S., trvale bytom ul. X., občana Slovenskej republiky,

do predbežnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom

Kolín, Česká republika, zo dňa 16. apríla 2014, sp. zn. 8T 143/2012, na účely trestného

stíhania pre trestný čin podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného

zákonníka Českej republiky s tým, že väzba začala plynúť dňom 24. apríla 2014

od 08.15 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba M. J. prostredníctvom svojej

obhajkyne sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení namietal, že hoci Okresnému súdu Kolín

telefonicky oznámil miesto svojho trvalého pobytu, kde bude preberať zásielky, zo strany

okresného súdu mu nebola doručená žiadna úradná korešpondencia. Nemá dôvod vyhýbať

sa trestnému konaniu v Českej republike, resp. orgánom činným v trestnom konaní

na Slovensku, čoho dôkazom je aj jeho dostavenie sa na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach po tom, čo zistil, že je hľadaný príslušníkmi Policajného zboru.

Je presvedčený, že nie je dôvod na jeho vydanie do Českej republiky. Úradnú korešpondenciu

si preberať bude a v prípade nájdenia zamestnania bezodkladne oznámi Okresnému súdu

v Kolíne zmenu adresy. V závere sťažnosti poukazoval na to, že predbežná väzba nie je

väzbou obligatórnou a jej účel je možné dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami upravenými

v Trestnom poriadku. Preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu

zrušil a prepustil ho ihneď z predbežnej väzby na slobodu.

K podanej sťažnosti sa vyjadril aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorý

túto považoval za nedôvodnú. Poukazoval na obsah v prílohe označených listín, z ktorých

vyplýva, že M. J. sa opakovane bez ospravedlnenia nezúčastnil na vytýčených hlavných

pojednávaniach, napriek tomu, že s termínmi ich konaní bol uzrozumený, čo odôvodňuje

obavu, že sa snaží vyhýbať trestnému stíhaniu. Preto navrhol, aby najvyšší súd sťažnosť

vyžiadanej osoby podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť

podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby M. J.

nie je dôvodná.

Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Okresný súd v Kolíne, Česká

republika vydal dňa 16. apríla 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 8T 143/2012,

na štátneho občana Slovenskej republiky M. J., a to za účelom jeho trestného stíhania pre

trestný čin podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného zákonníka Českej

republiky na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími spolupáchateľmi podvodne vylákali

osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia 1.2 Sport, zelenej Artic metalízy, r.z.X., číslo

karosérie M. v hodnote 181 100 Kč (7 383,70 €) patriaci poškodenej spoločnosti R., s tým,

že najprv dňa 23. februára 2011 uhradil odstupné za prevod leasingovej zmluvy na uvedené

vozidlo v hotovosti čiastku 32 045 Kč (1 312,41 €), potom dňa 24. februára 2011 uzavrel

s leasingovou spoločnosťou R., leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom

uvedeného vozidla so záväzkom platiť za jeho prenájom od februára 2011 po dobu

40 mesiacov mesačné splátky vo výške 5 929 Kč (242,82 €). Sám pri tom už od samého začiatku nemal v úmysle uhradiť pravidelné leasingové splátky, nemal žiadny stály príjem

a z titulu zmienenej leasingovej zmluvy nič neuhradil. Zmienené motorové vozidlo v ten deň

fyzicky prevzal a spoločne s ďalším páchateľom ho dňa 25. februára 2011 previezli

na Ukrajinu, kde motorové vozidlo v Zakarpatskej oblasti neďaleko mesta M. predal ďalšej

osobe. Týmto spôsobom spoločnosti R., spôsobil škodu vo výške 181 100 Kč

(7 383,70 €). Všetci páchatelia sa uvedeného konania dopustili za situácie, kedy vedeli,

že sa touto činnosťou podieľajú na konaní širšej organizovanej skupiny vopred dohodnutých

osôb s deľbou úloh, ktorá sa špecializuje na podvodné vylákanie hodnotnejších motorových

vozidiel a na ich následný nelegálny vývoz na Ukrajinu. Uvedeného konania sa teda dopustil

ako spolupáchateľ.

M. J. bol zadržaný 24. apríla 2014 o 08.15 hod. v Košiciach (č.l. 14) a 25. apríla 2014

podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach na Krajský súd v Košiciach návrh

na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 4-6). Na podklade tohto návrhu rozhodla

predsedníčka senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 18-23)

o jeho vzatí do predbežnej väzby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora

proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora

proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť

prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu

konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej

vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyžaduje.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný

do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie

do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo

ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní

nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,

súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,

ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii

európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému

je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/ zákona o EZR.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac

ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora

vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej

väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd, pri rozhodovaní o návrhu

prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby M. J. do predbežnej väzby,

postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd

stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

V súvislosti s námietkami vyžiadanej osoby uvedených v predloženej sťažnosti

najvyšší súd poukazuje na to, že z predložených listín vyplýva, že Okresný súd v Kolíne

viackrát predvolal M. J. na hlavné pojednávania, pričom tento sa z účasti na pojednávaní dňa

15. januára 2014 tesne pred začiatkom pojednávania ospravedlnil, pričom na svojej účasti

výslovne trval. Predvolanie na ďalšie pojednávanie (26. – 27. marca a 2. apríla 2014) sa mu

už nepodarilo doručiť, hoci sa okresný súd snažil doručovať na všetky adresy známe zo spisu

a následne aj prostredníctvom príslušníkov policajného zboru. Deň pred hlavným

pojednávaním (dňa 25. apríla 2014) M. J. sám telefonicky kontaktoval okresný súd, pričom

uviedol svoju aktuálnu adresu v Českej republike s tým, že hoci sa nachádza na Slovensku,

na pojednávania určené na nasledujúci deň (26. marca 2014) sa osobne dostaví. Namiesto

toho však v deň konania pojednávania oznámil okresnému súdu, že do Českej republiky

nepríde vôbec a ako svoju súčasnú adresu uviedol T..

Z uvedeného konania M. J. je zrejmé, že tento sa snažil vyhýbať trestnému konaniu,

a preto krajský súd správne dospel k záveru, že sú dané dôvody predbežnej väzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby M. J. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. mája 2014

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová