3 Tost 19/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Martina Piovartsyho
na neverejnom zasadnutí 21. mája 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom
rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby M. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 25. apríla 2014, sp. zn. 5Ntc 10/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. J. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Košiciach na základe návrhu prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Košiciach z 25. apríla 2014, sp. zn. 2KPt 38/2014, uznesením z 25. apríla 2014, sp. zn. 5Ntc 10/2014, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“)
vzala vyžiadanú osobu M. J., nar. X. v S., trvale bytom ul. X., občana Slovenskej republiky,
do predbežnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom
Kolín, Česká republika, zo dňa 16. apríla 2014, sp. zn. 8T 143/2012, na účely trestného
stíhania pre trestný čin podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného
zákonníka Českej republiky s tým, že väzba začala plynúť dňom 24. apríla 2014
od 08.15 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba M. J. prostredníctvom svojej
obhajkyne sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení namietal, že hoci Okresnému súdu Kolín
telefonicky oznámil miesto svojho trvalého pobytu, kde bude preberať zásielky, zo strany
okresného súdu mu nebola doručená žiadna úradná korešpondencia. Nemá dôvod vyhýbať
sa trestnému konaniu v Českej republike, resp. orgánom činným v trestnom konaní
na Slovensku, čoho dôkazom je aj jeho dostavenie sa na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach po tom, čo zistil, že je hľadaný príslušníkmi Policajného zboru.
Je presvedčený, že nie je dôvod na jeho vydanie do Českej republiky. Úradnú korešpondenciu
si preberať bude a v prípade nájdenia zamestnania bezodkladne oznámi Okresnému súdu
v Kolíne zmenu adresy. V závere sťažnosti poukazoval na to, že predbežná väzba nie je
väzbou obligatórnou a jej účel je možné dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami upravenými
v Trestnom poriadku. Preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu
zrušil a prepustil ho ihneď z predbežnej väzby na slobodu.
K podanej sťažnosti sa vyjadril aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorý
túto považoval za nedôvodnú. Poukazoval na obsah v prílohe označených listín, z ktorých
vyplýva, že M. J. sa opakovane bez ospravedlnenia nezúčastnil na vytýčených hlavných
pojednávaniach, napriek tomu, že s termínmi ich konaní bol uzrozumený, čo odôvodňuje
obavu, že sa snaží vyhýbať trestnému stíhaniu. Preto navrhol, aby najvyšší súd sťažnosť
vyžiadanej osoby podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť
podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby M. J.
nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Okresný súd v Kolíne, Česká
republika vydal dňa 16. apríla 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 8T 143/2012,
na štátneho občana Slovenskej republiky M. J., a to za účelom jeho trestného stíhania pre
trestný čin podvodu podľa § 209 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/ Trestného zákonníka Českej
republiky na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími spolupáchateľmi podvodne vylákali
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia 1.2 Sport, zelenej Artic metalízy, r.z.X., číslo
karosérie M. v hodnote 181 100 Kč (7 383,70 €) patriaci poškodenej spoločnosti R., s tým,
že najprv dňa 23. februára 2011 uhradil odstupné za prevod leasingovej zmluvy na uvedené
vozidlo v hotovosti čiastku 32 045 Kč (1 312,41 €), potom dňa 24. februára 2011 uzavrel
s leasingovou spoločnosťou R., leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom
uvedeného vozidla so záväzkom platiť za jeho prenájom od februára 2011 po dobu
40 mesiacov mesačné splátky vo výške 5 929 Kč (242,82 €). Sám pri tom už od samého začiatku nemal v úmysle uhradiť pravidelné leasingové splátky, nemal žiadny stály príjem
a z titulu zmienenej leasingovej zmluvy nič neuhradil. Zmienené motorové vozidlo v ten deň
fyzicky prevzal a spoločne s ďalším páchateľom ho dňa 25. februára 2011 previezli
na Ukrajinu, kde motorové vozidlo v Zakarpatskej oblasti neďaleko mesta M. predal ďalšej
osobe. Týmto spôsobom spoločnosti R., spôsobil škodu vo výške 181 100 Kč
(7 383,70 €). Všetci páchatelia sa uvedeného konania dopustili za situácie, kedy vedeli,
že sa touto činnosťou podieľajú na konaní širšej organizovanej skupiny vopred dohodnutých
osôb s deľbou úloh, ktorá sa špecializuje na podvodné vylákanie hodnotnejších motorových
vozidiel a na ich následný nelegálny vývoz na Ukrajinu. Uvedeného konania sa teda dopustil
ako spolupáchateľ.
M. J. bol zadržaný 24. apríla 2014 o 08.15 hod. v Košiciach (č.l. 14) a 25. apríla 2014
podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach na Krajský súd v Košiciach návrh
na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 4-6). Na podklade tohto návrhu rozhodla
predsedníčka senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 18-23)
o jeho vzatí do predbežnej väzby.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora
proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora
proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť
prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu
konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej
vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyžaduje.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný
do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie
do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo
ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní
nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,
súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,
ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii
európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému
je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/ zákona o EZR.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac
ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej
väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd, pri rozhodovaní o návrhu
prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby M. J. do predbežnej väzby,
postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd
stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.
V súvislosti s námietkami vyžiadanej osoby uvedených v predloženej sťažnosti
najvyšší súd poukazuje na to, že z predložených listín vyplýva, že Okresný súd v Kolíne
viackrát predvolal M. J. na hlavné pojednávania, pričom tento sa z účasti na pojednávaní dňa
15. januára 2014 tesne pred začiatkom pojednávania ospravedlnil, pričom na svojej účasti
výslovne trval. Predvolanie na ďalšie pojednávanie (26. – 27. marca a 2. apríla 2014) sa mu
už nepodarilo doručiť, hoci sa okresný súd snažil doručovať na všetky adresy známe zo spisu
a následne aj prostredníctvom príslušníkov policajného zboru. Deň pred hlavným
pojednávaním (dňa 25. apríla 2014) M. J. sám telefonicky kontaktoval okresný súd, pričom
uviedol svoju aktuálnu adresu v Českej republike s tým, že hoci sa nachádza na Slovensku,
na pojednávania určené na nasledujúci deň (26. marca 2014) sa osobne dostaví. Namiesto
toho však v deň konania pojednávania oznámil okresnému súdu, že do Českej republiky
nepríde vôbec a ako svoju súčasnú adresu uviedol T..
Z uvedeného konania M. J. je zrejmé, že tento sa snažil vyhýbať trestnému konaniu,
a preto krajský súd správne dospel k záveru, že sú dané dôvody predbežnej väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby M. J. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. mája 2014
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová