3 Tost 18/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného J.   B.   a spol.   pre pokračovací zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v Bratislave sťažnosť obvineného J. B., ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 23. apríla 2014, sp. zn. Tp 23/2014, a takto  

r o z h o d o l :

Podľa § 193   ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného J. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu   Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 23. apríla 2014, sp. zn. Tp 23/2014, rozhodol tak, že

I. Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku zmenil dôvody väzby u obvineného J. B. tak, že u obvineného sú naďalej dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku.

II. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného J. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku písomný sľub obvineného J. B. neprijal.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený J. B. prostredníctvom obhajcu ihneď po vyhlásení uznesenia sťažnosť smerujúcu proti výroku II. a III. uznesenia. Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť proti výroku v bode II. a III. uznesenia. Zároveň uviedol, že proti výroku v bode I. uznesenia sa vyjadrí v lehote do troch dní. Túto lehotu nevyužil a k bodu I. uznesenia sa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o sťažnosti   zistil, že sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj   konanie týmto výrokom predchádzajúce. Dospel k záveru, že sťažnosť obvineného J. B. nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený je trestne stíhaný vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ pod ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013 z 8. novembra 2013 pre pokračovací zločin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Trestného zákona, pre prečin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Trestného zákona, pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa.

Dňa 13. januára 2014 vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ pod ČVS : UHCP-7/NJ-Z-2013 vzniesol J. B. a spol. obvinenie pre ďalší pokračovací zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v uznesení.

Dňa 16. apríla 2014 došlo na základe uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ÚŠP GP SR) sp. zn. VII/2 Gv 16/14/1000-57 k vylúčeniu zo spoločného konania v trestnej veci obvineného O. S. a spol. trestnej veci obvinenej M. B., E. K., O. S. a J. B., pretože to bolo potrebné na urýchlenie konania a z iných dôležitých dôvodov a títo štyria obvinení sú stíhaní pre korupčné trestné činy a súvisiace hospodárske a majetkové trestné činy.

Obvinený J. B. bol vzatý do väzby rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I., sp. zn. 0Tp 91/2013, zo dňa 10. novembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Tpo 44/2013, z 20. novembra 2013 podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Lehota väzby obvineného začala plynúť od 8. novembra 2013 od 7.05 hod. a začal ju vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice.

Dňa 24. marca 2013 podal obvinený J. B. prostredníctvom svojej obhajkyne žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a k žiadosti pripojil písomný sľub.

Prokurátor ÚŠP GP SR žiadosti obvineného o prepustenie z väzby nevyhovel, predložil žiadosť na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: ÚHCP

-7/NJ-Z-2013 a súdneho spisu, sp. zn. Tp 23/2014, dospel k záveru, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu a o písomnom sľube obvineného dodržal všetky formálno-procesné podmienky a rozhodol správne a v súlade so zákonom. Rozhodnutie náležite odôvodnil, a preto najvyšší súd na tam uvedené skutočnosti poukazuje a tieto si osvojuje.

Pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného mal najvyšší súd na zreteli tiež ustanovenie § 76 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov.

Podľa § 76 ods. 6 písm. b/ Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin.  

V rámci rozhodovania o väzbe (§ 72 ods. 1) Trestného poriadku najvyšší súd skúmal, či dôvody doterajšej väzby naďalej trvajú (§ 79 ods. 2 Trestného poriadku). Dospel k záveru, že v tomto štádiu trestného stíhania stále trvá dôvodnosť väzby tak, ako to bolo v čase vzatia obvineného do väzby. Doposiaľ vykonané dôkazy nespochybnili, ani nezoslabili podozrenie zo spáchania trestnej činnosti obvineným. Priebežne došlo ešte k rozšíreniu obvinenia.

Najvyšší súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie týkajúce sa zmeny dôvodov väzby. Aj podľa názoru najvyššieho súdu zo strany obvineného J. B. neexistuje bezprostredná, reálna a dôvodná obava z naplnenia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Obvinený J. B. je občanom Slovenskej republiky, je vlastníkom rodinného domu v M., kde má trvalý pobyt a kde sa aj zdržiava. Býva v spoločnej domácnosti s družkou I. V. (tiež trestne stíhanou) a tromi školopovinnými deťmi. Tieto skutočnosti nedávajú dostatočný základ pre záver, že by obaja obvinení spolu s deťmi ušli na Ukrajinu, kde je dlhodobo nestabilná situácia a vystavili tak celú svoju rodinu podstatne horším podmienkam, než aké majú na Slovensku.

Na ďalších dôvodoch väzby sa nič nezmenilo. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, spôsob a rozsah jej spáchania a tiež vzájomné prepojenie jednotlivých členov organizovanej skupiny je daná naďalej dôvodná obava, že obvinení budú pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. V danom štádiu trestného konania je potrebné vykonať ďalšie procesné úkony, najmä výsluch osôb, ktoré doposiaľ neboli vypočuté (svedkovia, spoluobvinení a ďalší podozriví). Orgánom činným v trestnom konaní nie sú známe ešte všetky osoby, ktoré sa mali podieľať na páchaní trestnej činnosti na rozdiel od páchateľov, ktorým sú všetky osoby známe, teda reálne hrozí, že môžu byť nimi ovplyvnené. Vyššie uvedené skutočnosti aj podľa názoru najvyššieho súdu zakladajú dôvody kolúznej väzby, i keď je pravdou, že tento väzobný dôvod je postupne zoslabovaný a vykonaním ďalších nevyhnutných dôkazov stratí opodstatnenie.

V súvislosti s kolúznou väzbou obvinený J. B. namietal prieťahy v konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Najvyšší súd konštatuje, že v danom prípade vykonávané vyšetrovanie prebieha v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku bez prieťahov. Ako už poukázal vo svojom rozhodnutí Špecializovaný trestný súd, v danom prípade sa jedná o trestné činy spáchané organizovanou skupinou, čo zvyšuje obťažnosť dokazovania. Vo veci je potrebné vykonať ešte celý rad dôkazov, okrem iných vypočutie obvinených, ktorí sa zdržujú v zahraničí, resp. na neznámom mieste (A.. M., E. K., P. P., Z. P.). Tieto úkony si vyžadujú primeraný časový úsek.

Pri posudzovaní ďalšieho dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, aj podľa názoru najvyššieho súdu v tomto štádiu trestného stíhania, tento pretrváva. Obvinený J. B. je dlhodobo nezamestnaný a nemá legálny pravidelný zdroj príjmov. Ide o osobu opakovane súdne trestanú, v súčasnosti mu plynie skúšobná doba odkladu výkonu trestu odňatia slobody do 26. mája 2014. Po jeho prepustení na slobodu teda hrozí pokračovanie v páchaní trestnej činnosti. Je potrebné poukázať tiež na páchanie trestnej činnosti obvinenými po dlhšie časové obdobie a jej rozsah (39 čiastkových útokov v časovom rozmedzí od. 8 novembra 2012 do 17. septembra 2013) v úmysle získať nelegálny zdroj príjmu.

Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, že u obvineného nie je možné nahradiť väzbu písomným sľubom. V danom prípade, s prihliadnutím na povahu trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený trestne stíhaný, ani najvyšší súd písomný sľub nepovažuje za dostatočnú záruku na nahradenie väzby. Tento substitučný inštitút neodstraňuje obavu, že obvinený   v prípade prepustenia na slobodu nebude pokračovať v trestnej činnosti. Prepustenie obvineného z väzby na základe záruky je len možnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica a sťažnosť obvineného J. B. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.  

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. mája 2014

  JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu  

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová