3 Tost 16/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Petra Hatalu
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 8. júla 2015 v trestnej veci obvineného Š. K.,
pre pokračovací prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnostiach
obvineného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, proti uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica z 5. mája 2015, sp. zn. BB-4T 16/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e
a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica sa u k l a d á, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „prokurátor“) podal 29. apríla 2015 na Špecializovaný trestný súd Pezinok návrh
na schválenie dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a obvineným Š. K.,
doručený Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica 4. mája 2015.
V návrhu dohody navrhol schváliť rozsudok, podľa ktorého obvinený Š. K.
je vinný z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
1/
dňa 14. októbra 2014 v čase o 13.10 hod. v B., na prevádzke Stanice technickej
a emisnej kontroly R.R., vlastníkom ktorej je právnická osoba R., a.s., so sídlom v B., IČO:
X., v druhej miestnosti budovy po príchode cez vchodovú bránu pre motorové vozidlá, bez číselného označenia, poskytol finančnú hotovosť vo výške 70 € I. H., pôsobiacemu
ako technik Stanice technickej a emisnej kontroly R., a. s. – Studená, v súvislosti
s vykonávaním pravidelnej technickej kontroly a emisnej kontroly na osobnom motorovom
vozidle značky SAAB 9000, s evidenčným číslom: B., VIN: Y., z čoho suma vo výške 49 €
bola použitá na uhradenie poplatkov za vykonanie technickej kontroly a emisnej kontroly
a suma vo výške 21 € bola určená ako úplatok pre I. H. za schválenie spôsobilosti vozidla
na premávku na pozemných komunikáciách,
2/
dňa 6. novembra 2014 v čase okolo 11.05 hod. v B., na prevádzke Stanice technickej a
emisnej kontroly R.,, vlastníkom ktorej je právnická osoba R., a.s., so sídlom v B., IČO: X.,
v druhej miestnosti budovy po príchode cez vchodovú bránu pre motorové vozidlá,
bez číselného označenia, poskytol finančnú hotovosť vo výške 70 € I. H., pôsobiacemu
ako technik Stanice technickej a emisnej kontroly R.,, v súvislosti s vykonávaním pravidelnej
technickej kontroly a emisnej kontroly na osobnom motorovom vozidle značky MERCEDES
E 250, s evidenčným číslom: B., VIN: W., za schválenie spôsobilosti vozidla na premávku
na pozemných komunikáciách, z čoho suma vo výške 49 € bola určená na uhradenie poplatkov za vykonanie technickej kontroly a emisnej kontroly a suma vo výške 21 € bola
ako úplatok pre I. H..
V dohode prokurátor navrhol schváliť peňažný trest podľa § 333 ods. 1 Trestného
zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 56
ods. 1 Trestného zákona v sume 800 €.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, navrhol uložiť náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch
mesiacov.
Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len
„samosudca“) uznesením, sp. zn. BB-4T 16/2015, z 5. mája 2015 podľa § 331 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a obvineným
Š. K. (ďalej aj „obvinený“) odmietol, nakoľko navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme
neprimeraná.
Uznesenie bolo doručené všetkým procesným stranám. Prokurátor a obvinený podali
proti uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosti.
Prokurátor v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru navrhnutá
dohoda o vine a treste nie je neprimeraná a samostatný peňažný trest vo výške 800 €
je vzhľadom k trestnej sadzbe, k okolnostiam prípadu, k miere účasti obvineného na úplatku
a k osobe obvineného a jeho majetkovým pomerom primeraný. V tejto súvislosti poukázal
na ust. § 34 ods. 1, ods. 4, Trestného zákona, ust. § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.
Prokurátor ďalej uviedol, že pri výmere samostatného peňažného trestu vo výške
800 € vychádzal zo zákonnej sadzby trestu odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 3 roky,
zo skutočnosti, že prevažujú poľahčujúce okolnosti (obvinený sa k činu dobrovoľne priznal
a oľutoval svoju vinu). Upozornil, že v konaní vedenom proti obvinenému I. H. vystupuje
Š. K. ako svedok, ktorý svojou výpoveďou obvineného priamo usvedčil
zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa ust. § 329 ods. 1 Trestného zákona. V prípade
obvineného K. by preto boli splnené aj zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody podľa ust. § 39 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona.
Podľa názoru prokurátora argumentáciu súdu, že obvinený Š. K. bol v minulosti
jedenkrát súdne trestaný, v dôsledku čoho uloženie peňažného trestu je vzhľadom na jeho
osobu neprimerané, nie je možné akceptovať. Zo spisového materiálu je zrejmé,
že obvinený od odsúdenia v roku 1999, ktoré bolo zahladené, nespáchal až do momentu
spáchania trestného činu podplácania žiadny iný trestný čin a viedol pred spáchaním trestného
činu po dobu 15 rokov riadny život. Poukázal na to, že pokiaľ nastávajú po výkone niektorých
druhov trestov právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia (na páchateľa sa hľadí,
ako keby nebol odsúdený). Potom treba právne považovať za neexistujúce odsudzujúce
rozhodnutie takejto osoby. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia
znamená okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise
z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. Odpadnutie prekážky odsúdenia
môže viesť k vzniku alebo obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol
nadobudnúť, alebo sa ich nemohol dožadovať, pokiaľ existovala prekážka odsúdenia
páchateľa a súd nemôže predchádzajúce odsúdenie, ktoré bolo zahladené pred 15 rokmi, považovať ako argument pre odmietnutie dohody o vine a treste. Jeho skorší trest
je zahladený (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), sp. zn. 5 Tdo 47/2014).
Ďalej prokurátor nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, že navrhovaný trest
je neprimeraný, pretože obvinený spáchal dva čiastkové skutky pokračovacieho trestného
činu. V tomto smere poukázal na to, že v danom prípade ide o jeden trestný čin a neprichádza
do úvahy použitie priťažujúcej okolnosti. Zároveň zdôraznil, že prokurátor navrhol
obvinenému vyšší peňažný trest (800 €), ako boli uložené ostatným obvineným, ktorí
podplácali pracovníka spoločnosti R. (obvinenému A.. P., obvinenému J. P.). V tejto
súvislosti prokurátor poukázal aj na celkovú výšku úplatkov 42 € (2 x po 21 €), ktoré
obvinený dal I. H..
Z týchto dôvodov prokurátor považuje výšku peňažného trestu za postačujúcu
a spĺňajúcu prevýchovný ako aj preventívny účel, ku ktorému má trest viesť. Uloženie iného
trestu popri peňažnom treste považuje za neprimerane prísne a nespravodlivé. V závere
sťažnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a prikázal prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Obvinený Š. K. v dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že súhlasil s návrhom dohody o vine a treste. S orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval, priznal vinu
a skutok oľutoval. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že od 1. mája 2015 je nezamestnaný
z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta, čím sa zhoršila jeho finančná situácia. Bude mať
57 rokov, má chronickú pankreatitídu (6 operácií), diabetes, je po 2 infarktoch, a preto
navrhnutý peňažný trest vo výške 800 € považuje za dostatočný.
Ďalej obvinený uviedol, že v roku 1999 bol odsúdený Okresným súdom Bratislava II,
ktorý mu uložil peňažný trest v sume 331,94 €, ktorý zaplatil a následne bol aj amnestovaný.
Podľa názoru obvineného po 16 rokoch by sa malo naňho pozerať ako na netrestaného.
Navrhol preto, aby odvolací súd dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi obvineným
a prokurátorom uznal ako primeranú.
Sťažnosti spolu s trestným spisom boli 2. júna 2015 predložené Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „sťažnostný súd“) na rozhodnutie, ktorý na neverejnom
zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti sú prípustné (§ 185
Trestného poriadku), boli podané oprávnenými osobami (§ 186 ods. 1 Trestného poriadku),
boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel
k záveru, že sťažnosti prokurátora i obvineného sú dôvodné.
Podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste na súde
preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu a obsahu spisu, návrh dohody o vine a treste
odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva
na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyplýva,
že súd nie je viazaný obsahom návrhu dohody o vine a treste, ktorú mu predloží na schválenie
prokurátor. Dohodu je oprávnený odmietnuť z dvoch zákonom stanovených dôvodov, a to
- ak zistí porušenie procesných predpisov,
- ak navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná.
Zrejme neprimeraným návrhom dohody je taký návrh, ktorý nezodpovedá zásadám ukladania trestov.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že samosudca odmietol návrh dohody
o vine a treste preto, lebo navrhovanú dohodu o vine a treste považoval za zrejme
neprimeranú. Dôvodil najmä tým, že navrhovaný peňažný trest vo výške 800 € nezodpovedá
zásadám ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Trest má byť ukladaný tak,
aby zabezpečoval ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho prevýchovu, aby už viedol riadny život
a súčasne taký, aby odradil aj iných páchateľov od páchania trestných činov. Ďalej poukázal
na to, že obvinený už bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II
zo 4. novembra 1999, sp. zn. 3T 134/1998, pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., čo nemožno podľa samosudcu
opomenúť, hoci sa na obvineného hľadí, akoby nebol odsúdený.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa sťažnostný súd stotožnil
so sťažnostnou námietkou prokurátora, že pre odmietnutie predloženého návrhu na dohodu
o vine a treste nepostačuje, ak dohoda je podľa názoru súdu neprimeraná, ale musí ísť
o zrejmú neprimeranosť.
V posudzovanom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné zohľadniť,
že páchateľ sa k spáchaniu skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, priznal a jeho spáchanie
úprimne oľutoval. Bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní aj pri usvedčení iného
páchateľa zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. Od roku 1999
do roku 2014 viedol riadny život. V tomto prípade išlo o vybočenie z medzí inak riadneho
života po 15 rokoch. Je síce pravda, že skutku sa dopustil dvomi dielčimi skutkami, ale išlo
len o krátke obdobie dvoch mesiacov, počas ktorých sa pokračujúceho trestného činu,
pre ktorý je stíhaný, dopustil. Je možné pri skúmaní návrhu o dohode zohľadniť aj výšku
poskytnutého úplatku – 42 €. Nie bez významu je aj skutočnosť, že obvinený sa dopustil
trestného činu, za ktorý zákon dovoľuje uložiť peňažný trest (§ 56 Trestného zákona).
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je nezákonné, vo veci zrejmá neprimeranosť predloženého návrhu na schválenie dohody o vine a treste zistená nebola, preto ho postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku zrušil a Špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vo veci znova konal
a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 8. júla 2015
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracovala: JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová