3 Tost 16/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Petra Hatalu

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 8. júla 2015 v trestnej veci obvineného Š. K.,

pre pokračovací prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnostiach

obvineného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, proti uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica z 5. mája 2015, sp. zn. BB-4T 16/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e  

a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica sa u k l a d á, aby vo veci

znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „prokurátor“) podal 29. apríla 2015 na Špecializovaný trestný súd Pezinok návrh

na schválenie dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a obvineným Š. K.,

doručený Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica 4. mája 2015.

V návrhu dohody navrhol schváliť rozsudok, podľa ktorého obvinený Š. K.

je vinný z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že

1/

dňa 14. októbra 2014 v čase o 13.10 hod. v B., na prevádzke Stanice technickej

a emisnej kontroly R.R., vlastníkom ktorej je právnická osoba R., a.s., so sídlom v B., IČO:

X., v druhej miestnosti budovy po príchode cez vchodovú bránu pre motorové vozidlá, bez číselného označenia, poskytol finančnú hotovosť vo výške 70 € I. H., pôsobiacemu

ako technik Stanice technickej a emisnej kontroly R., a. s. – Studená, v súvislosti

s vykonávaním pravidelnej technickej kontroly a emisnej kontroly na osobnom motorovom

vozidle značky SAAB 9000, s evidenčným číslom: B., VIN: Y., z čoho suma vo výške 49 €

bola použitá na uhradenie poplatkov za vykonanie technickej kontroly a emisnej kontroly

a suma vo výške 21 € bola určená ako úplatok pre I. H. za schválenie spôsobilosti vozidla

na premávku na pozemných komunikáciách,

2/

dňa 6. novembra 2014 v čase okolo 11.05 hod. v B., na prevádzke Stanice technickej a

emisnej kontroly R.,, vlastníkom ktorej je právnická osoba R., a.s., so sídlom v B., IČO: X.,

v druhej miestnosti budovy po príchode cez vchodovú bránu pre motorové vozidlá,

bez číselného označenia, poskytol finančnú hotovosť vo výške 70 € I. H., pôsobiacemu

ako technik Stanice technickej a emisnej kontroly R.,, v súvislosti s vykonávaním pravidelnej

technickej kontroly a emisnej kontroly na osobnom motorovom vozidle značky MERCEDES

E 250, s evidenčným číslom: B., VIN: W., za schválenie spôsobilosti vozidla na premávku

na pozemných komunikáciách, z čoho suma vo výške 49 € bola určená na uhradenie poplatkov za vykonanie technickej kontroly a emisnej kontroly a suma vo výške 21 € bola

ako úplatok pre I. H..

V dohode prokurátor navrhol schváliť peňažný trest podľa § 333 ods. 1 Trestného

zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 56

ods. 1 Trestného zákona v sume 800 €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, navrhol uložiť náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch

mesiacov.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len

„samosudca“) uznesením, sp. zn. BB-4T 16/2015, z 5. mája 2015 podľa § 331 ods. 1 písm. b/

Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a obvineným

Š. K. (ďalej aj „obvinený“) odmietol, nakoľko navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme

neprimeraná.

Uznesenie bolo doručené všetkým procesným stranám. Prokurátor a obvinený podali

proti uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosti.

Prokurátor v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru navrhnutá

dohoda o vine a treste nie je neprimeraná a samostatný peňažný trest vo výške 800 €

je vzhľadom k trestnej sadzbe, k okolnostiam prípadu, k miere účasti obvineného na úplatku

a k osobe obvineného a jeho majetkovým pomerom primeraný. V tejto súvislosti poukázal

na ust. § 34 ods. 1, ods. 4, Trestného zákona, ust. § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.  

Prokurátor ďalej uviedol, že pri výmere samostatného peňažného trestu vo výške

800 € vychádzal zo zákonnej sadzby trestu odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 3 roky,

zo skutočnosti, že prevažujú poľahčujúce okolnosti (obvinený sa k činu dobrovoľne priznal

a oľutoval svoju vinu). Upozornil, že v konaní vedenom proti obvinenému I. H. vystupuje

Š. K. ako svedok, ktorý svojou výpoveďou obvineného priamo usvedčil

zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa ust. § 329 ods. 1 Trestného zákona. V prípade

obvineného K. by preto boli splnené aj zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody podľa ust. § 39 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona.

Podľa názoru prokurátora argumentáciu súdu, že obvinený Š. K. bol v minulosti

jedenkrát súdne trestaný, v dôsledku čoho uloženie peňažného trestu je vzhľadom na jeho

osobu neprimerané, nie je možné akceptovať. Zo spisového materiálu je zrejmé,

že obvinený od odsúdenia v roku 1999, ktoré bolo zahladené, nespáchal až do momentu

spáchania trestného činu podplácania žiadny iný trestný čin a viedol pred spáchaním trestného

činu po dobu 15 rokov riadny život. Poukázal na to, že pokiaľ nastávajú po výkone niektorých

druhov trestov právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia (na páchateľa sa hľadí,

ako keby nebol odsúdený). Potom treba právne považovať za neexistujúce odsudzujúce

rozhodnutie takejto osoby. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia

znamená okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise

z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. Odpadnutie prekážky odsúdenia

môže viesť k vzniku alebo obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol

nadobudnúť, alebo sa ich nemohol dožadovať, pokiaľ existovala prekážka odsúdenia

páchateľa a súd nemôže predchádzajúce odsúdenie, ktoré bolo zahladené pred 15 rokmi, považovať ako argument pre odmietnutie dohody o vine a treste. Jeho skorší trest

je zahladený (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), sp. zn. 5 Tdo 47/2014).

Ďalej prokurátor nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, že navrhovaný trest

je neprimeraný, pretože obvinený spáchal dva čiastkové skutky pokračovacieho trestného

činu. V tomto smere poukázal na to, že v danom prípade ide o jeden trestný čin a neprichádza

do úvahy použitie priťažujúcej okolnosti. Zároveň zdôraznil, že prokurátor navrhol

obvinenému vyšší peňažný trest (800 €), ako boli uložené ostatným obvineným, ktorí

podplácali pracovníka spoločnosti R. (obvinenému A.. P., obvinenému J. P.). V tejto

súvislosti prokurátor poukázal aj na celkovú výšku úplatkov 42 € (2 x po 21 €), ktoré

obvinený dal I. H..

Z týchto dôvodov prokurátor považuje výšku peňažného trestu za postačujúcu

a spĺňajúcu prevýchovný ako aj preventívny účel, ku ktorému má trest viesť. Uloženie iného

trestu popri peňažnom treste považuje za neprimerane prísne a nespravodlivé. V závere

sťažnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a prikázal prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obvinený Š. K. v dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že súhlasil s návrhom dohody o vine a treste. S orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval, priznal vinu

a skutok oľutoval. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že od 1. mája 2015 je nezamestnaný

z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta, čím sa zhoršila jeho finančná situácia. Bude mať

57 rokov, má chronickú pankreatitídu (6 operácií), diabetes, je po 2 infarktoch, a preto

navrhnutý peňažný trest vo výške 800 € považuje za dostatočný.

Ďalej obvinený uviedol, že v roku 1999 bol odsúdený Okresným súdom Bratislava II,

ktorý mu uložil peňažný trest v sume 331,94 €, ktorý zaplatil a následne bol aj amnestovaný.

Podľa názoru obvineného po 16 rokoch by sa malo naňho pozerať ako na netrestaného.

Navrhol preto, aby odvolací súd dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi obvineným

a prokurátorom uznal ako primeranú.

Sťažnosti spolu s trestným spisom boli 2. júna 2015 predložené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj „sťažnostný súd“) na rozhodnutie, ktorý na neverejnom

zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti sú prípustné (§ 185

Trestného poriadku), boli podané oprávnenými osobami (§ 186 ods. 1 Trestného poriadku),

boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel

k záveru, že sťažnosti prokurátora i obvineného sú dôvodné.  

Podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste na súde

preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu a obsahu spisu, návrh dohody o vine a treste

odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva

na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyplýva,

že súd nie je viazaný obsahom návrhu dohody o vine a treste, ktorú mu predloží na schválenie

prokurátor. Dohodu je oprávnený odmietnuť z dvoch zákonom stanovených dôvodov, a to

- ak zistí porušenie procesných predpisov,

- ak navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná.

Zrejme neprimeraným návrhom dohody je taký návrh, ktorý nezodpovedá zásadám ukladania trestov.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že samosudca odmietol návrh dohody

o vine a treste preto, lebo navrhovanú dohodu o vine a treste považoval za zrejme

neprimeranú. Dôvodil najmä tým, že navrhovaný peňažný trest vo výške 800 € nezodpovedá

zásadám ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Trest má byť ukladaný tak,

aby zabezpečoval ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho prevýchovu, aby už viedol riadny život

a súčasne taký, aby odradil aj iných páchateľov od páchania trestných činov. Ďalej poukázal

na to, že obvinený už bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II

zo 4. novembra 1999, sp. zn. 3T 134/1998, pre trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., čo nemožno podľa samosudcu

opomenúť, hoci sa na obvineného hľadí, akoby nebol odsúdený.  

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa sťažnostný súd stotožnil

so sťažnostnou námietkou prokurátora, že pre odmietnutie predloženého návrhu na dohodu

o vine a treste nepostačuje, ak dohoda je podľa názoru súdu neprimeraná, ale musí ísť

o zrejmú neprimeranosť.

V posudzovanom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné zohľadniť,

že páchateľ sa k spáchaniu skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, priznal a jeho spáchanie

úprimne oľutoval. Bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní aj pri usvedčení iného

páchateľa zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. Od roku 1999

do roku 2014 viedol riadny život. V tomto prípade išlo o vybočenie z medzí inak riadneho

života po 15 rokoch. Je síce pravda, že skutku sa dopustil dvomi dielčimi skutkami, ale išlo

len o krátke obdobie dvoch mesiacov, počas ktorých sa pokračujúceho trestného činu,

pre ktorý je stíhaný, dopustil. Je možné pri skúmaní návrhu o dohode zohľadniť aj výšku

poskytnutého úplatku – 42 €. Nie bez významu je aj skutočnosť, že obvinený sa dopustil

trestného činu, za ktorý zákon dovoľuje uložiť peňažný trest (§ 56 Trestného zákona).  

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

je nezákonné, vo veci zrejmá neprimeranosť predloženého návrhu na schválenie dohody o vine a treste zistená nebola, preto ho postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku zrušil a Špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vo veci znova konal

a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 8. júla 2015

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová