N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 16/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci odsúdeného J. B.   pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b//Tr. zák.

prerokoval na neverejnom zasadnutí 19. júla 2011 v Bratislave sťažnosť odsúdeného J. B.,

ktorú podal proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica zo 7. júna 2011, sp. zn. BB - 4 Tš 29/2006 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením

zo 7. júna 2011, sp. zn. BB - 4 Tš 29/2006, rozhodol, že odsúdený J. B. sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona vykoná

trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špeciálneho súdu

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, z 11. februára 2008, sp. zn. BB - 4 Tš 29/2006,

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2008, sp. zn.

1 Toš 2/2008, pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Zároveň rozhodol, že J. B. sa podľa § 52 ods. 5 Trestného zákona z dôvodu § 48

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený J. B., ktorú

aj podrobne písomne zdôvodnil.

Uviedol, že si je vedomý, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dopustil

trestnej činnosti, ale stalo sa to kvôli jeho družke, ktorá hrala na automatoch, našla si priateľa

a nestarala sa o deti. On chcel družkinmu priateľovi len dohovoriť, a preto ho išiel navštíviť.

Bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

V dôvodoch sťažnosti ďalej udáva, že je slušný človek, stará sa o deti, chce sa s nimi

presťahovať k rodičom, a preto žiada, aby nemusel nastúpiť výkon trestu, aj keď porušil

podmienky podmienečného odsúdenia.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť odsúdeného J. B. nie je dôvodná.

Podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny

život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti,

súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne

už v priebehu skúšobnej doby.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že odsúdenému J. B. začala plynúť skúšobná

doba podmienečného odsúdenia 19. júna 2008 a mala plynúť päť rokov, teda

do 19. júna 2013. Počas skúšobnej doby bola odsúdenému uložená aj povinnosť strpieť

nad sebou kontrolu vykonanú probačným a mediačným úradníkom a bola mu uložená

aj povinnosť preukazovať uchádzanie sa o zamestnanie a povinnosť zaplatiť matke A. B.

dlžné výživné.

Rozsudkom Okresného súdu Martin z 5. apríla 2011, sp. zn. 1T 35/2010, bol J. B.

uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutok spáchal 5. februára 2010, teda počas

plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Odsúdený B. výkon trestu nastúpil 20. apríla 2011.

Z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že do rozporu so zákonom sa dostal

už štyrikrát.

Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený B. nevyhovel podmienkam, ktoré bol povinný

plniť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. V skúšobnej dobe mal spôsobom

svojho života preukázať, že účel trestu spočívajúci v prevýchove páchateľa

je možné splniť aj trestom bez obmedzenia jeho osobnej slobody. Odsúdený B. sa však počas

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil ďalšej trestnej činnosti.

Už v minulosti mu boli trikrát po sebe ukladané podmienečné tresty, teda tresty nespojené

s obmedzením osobnej slobody, ktoré zjavne zákonom požadovaný účel trestu nesplnili,

pretože odsúdený B. sa trestnej činnosti dopúšťa stále.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, že sa odsúdený B. v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest vo výmere tri roky, ktorého výkon mal najskôr

podmienečne odložený, vykoná, je preto zákonné a správne.

V súlade so zákonom je i výrok o spôsobe výkonu tohto trestu, v ústave na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažnostný súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť

odsúdeného J. B. preto ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. júla 2011

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová