N a j v y š š í s ú d
3 Tost 16/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci odsúdeného J. B. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b//Tr. zák.
prerokoval na neverejnom zasadnutí 19. júla 2011 v Bratislave sťažnosť odsúdeného J. B.,
ktorú podal proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica zo 7. júna 2011, sp. zn. BB - 4 Tš 29/2006 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením
zo 7. júna 2011, sp. zn. BB - 4 Tš 29/2006, rozhodol, že odsúdený J. B. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona vykoná
trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špeciálneho súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, z 11. februára 2008, sp. zn. BB - 4 Tš 29/2006,
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2008, sp. zn.
1 Toš 2/2008, pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.
Zároveň rozhodol, že J. B. sa podľa § 52 ods. 5 Trestného zákona z dôvodu § 48
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený J. B., ktorú
aj podrobne písomne zdôvodnil.
Uviedol, že si je vedomý, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dopustil
trestnej činnosti, ale stalo sa to kvôli jeho družke, ktorá hrala na automatoch, našla si priateľa
a nestarala sa o deti. On chcel družkinmu priateľovi len dohovoriť, a preto ho išiel navštíviť.
Bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
V dôvodoch sťažnosti ďalej udáva, že je slušný človek, stará sa o deti, chce sa s nimi
presťahovať k rodičom, a preto žiada, aby nemusel nastúpiť výkon trestu, aj keď porušil
podmienky podmienečného odsúdenia.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť odsúdeného J. B. nie je dôvodná.
Podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny
život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti,
súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne
už v priebehu skúšobnej doby.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že odsúdenému J. B. začala plynúť skúšobná
doba podmienečného odsúdenia 19. júna 2008 a mala plynúť päť rokov, teda
do 19. júna 2013. Počas skúšobnej doby bola odsúdenému uložená aj povinnosť strpieť
nad sebou kontrolu vykonanú probačným a mediačným úradníkom a bola mu uložená
aj povinnosť preukazovať uchádzanie sa o zamestnanie a povinnosť zaplatiť matke A. B.
dlžné výživné.
Rozsudkom Okresného súdu Martin z 5. apríla 2011, sp. zn. 1T 35/2010, bol J. B.
uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutok spáchal 5. februára 2010, teda počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Odsúdený B. výkon trestu nastúpil 20. apríla 2011.
Z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že do rozporu so zákonom sa dostal
už štyrikrát.
Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený B. nevyhovel podmienkam, ktoré bol povinný
plniť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. V skúšobnej dobe mal spôsobom
svojho života preukázať, že účel trestu spočívajúci v prevýchove páchateľa
je možné splniť aj trestom bez obmedzenia jeho osobnej slobody. Odsúdený B. sa však počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil ďalšej trestnej činnosti.
Už v minulosti mu boli trikrát po sebe ukladané podmienečné tresty, teda tresty nespojené
s obmedzením osobnej slobody, ktoré zjavne zákonom požadovaný účel trestu nesplnili,
pretože odsúdený B. sa trestnej činnosti dopúšťa stále.
Rozhodnutie prvostupňového súdu, že sa odsúdený B. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest vo výmere tri roky, ktorého výkon mal najskôr
podmienečne odložený, vykoná, je preto zákonné a správne.
V súlade so zákonom je i výrok o spôsobe výkonu tohto trestu, v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Sťažnostný súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť
odsúdeného J. B. preto ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. júla 2011
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová