N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 14/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej

v trestnej veci vyžiadanej osoby P. B.   v konaní o návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry

v Trnave na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, na základe európskeho zatýkacieho

rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej

osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015, sp. zn. 6Ntc 4/2015,

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca Krajského súdu v Trnave na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry

v Trnave uznesením z 28. apríla 2015, sp. zn. 6Ntc 4/2015, rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1

zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze sa vyžiadaná osoba P. B.,

od 31. marca 2015 v predbežnej väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, berie

do vydávacej väzby.  

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala vyžiadaná osoba P. B.

prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť (č.l. 65). V sťažnosti uviedol, že rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave považuje za nezákonné. Žiada, aby Európsky zatýkací rozkaz

vydaný prokuratúrou Korneuburg Rakúska republika, sp. zn. 4 St 55/15v, z 20. marca 2015

nebol vykonaný. Podľa názoru vyžiadanej osoby vydávacia väzba je nezákonná, pretože mu

nebol doručený návrh Krajskej prokuratúry v Trnave na vzatie do vydávacej väzby, doposiaľ

nebol oboznámený s originálom európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR), ktorý mu nebol

doručený, a preto sa nemohol k nemu vyjadriť. Pred vzatím do vydávacej väzby nebol vypočutý. Skutky, ktorých sa mal dopustiť nie sú totožné so skutkami, ktoré sú uvedené

v napadnutom uznesení. Trestnej činnosti sa nedopustil. Vzhľadom na uvedené navrhol,

aby napadnuté uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené a aby bol prepustený z väzby

na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia krajského súdu

a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. nie je

dôvodná.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vyžiadaná osoba P. B. sa od 31. marca 2015 nachádzala

v predbežnej väzbe na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného

20. marca 2015 pod sp. zn. 4 St 55/15v, Prokuratúrou Korneuburg Rakúska republika

na účely trestného stíhania pre trestný čin organizovanej alebo ozbrojenej lúpeže podľa § 125,

§ 126, § 127, § 128, § 129 a § 130 rakúskeho Trestného zákona, za ktoré mu hrozí trest

odňatia slobody až na 10 rokov a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v čase medzi 19. májom 2014 a 20. májom 2014 v obci L. spoločným konaním

s ďalšími osobami odcudzil osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, čiernej farby,

čím spôsobil škodu spoločnosti S. vo výške 25 990 €,

- dňa 31. augusta 2014 v obci P. spoločne s M. H. odcudzil bankomat značky NCR,

typ Personas 77, č. 14.4182272, spolu s hotovosťou vo výške 72 960 € tak, že

oceľovou tyčou vypáčil dvere do predajne SPAR a vo vstupnej hale ho vytrhol z ukotvenia pomocou reťaze upevnenej na osobnom motorovom vozidle, značky

Audi A6, ktoré odcudzil,

- dňa 31. augusta 2014 v obci P. poškodil pneumatiky na policajných vozidlách tak,

že ich prepichol, čím spôsobil Policajnej inšpekcii P. škodu vo výške 270 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatuje, že orgán štátu pôvodu,

ktorý má záujem o vydanie vyžiadanej osoby P. B. predložil 8. apríla 2015 originál EZR

v rámci zákonom stanovenej lehoty trvania predbežnej väzby tejto osoby (§ 15 ods. 5 zák.

o EZR).

Následne krajská prokurátorka príslušnej Krajskej prokuratúry Trnava s poukazom

na § 16 ods. 1 zák. o EZR predložila návrh na vzatie tejto vyžiadanej osoby do vydávacej

väzby príslušnému Krajskému súdu v Trnave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sudca krajského súdu rozhodol o vzatí

vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v rámci zákonom predpokladanej 40 dňovej lehoty

trvania predbežnej väzby pri dodržaní práv vyžiadanej osoby o povinnej obhajobe v zmysle

§ 14 ods. 1 EZR.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak je to potrebné

na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o EZR na území Slovenskej

republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca

krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho

predbežné vyšetrovanie.

Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave o vzatí vyžiadanej osoby P. B.

do vydávacej väzby zodpovedá zákonným požiadavkám už citovaného ustanovenia§ 16 ods. 1

EZR na zabezpečenie prítomnosti tejto osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze

na území Slovenskej republiky tak, aby sa nezmaril jeho účel.

Z hľadiska dôvodov sťažnosti vyžiadanej osoby je potrebné dodať nasledovné.

Inštitút vydávacej väzby v konaní o EZR (§ 16 zák. o EZR) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného poriadku. Pri rozhodovaní

o vydávacej väzbe ide o zabezpečenie vyžiadanej osoby na účel tohto konania, nie však

o prejudikovanie rozhodnutia, ktoré je jeho výsledkom.

Pokiaľ v sťažnosti sťažovateľ namieta nevypočutie súdom v rámci tohto konania,

ide tiež o rozdiel oproti rozhodovaniu o väzbe v konaní vedenom na základe obvinenia

orgánmi Slovenskej republiky. K výsluchu, resp. osobnému vyjadrovaniu sa k relevantným

okolnostiam môže dôjsť následne pri rozhodovaní o výkone EZR, a to vždy na základe

žiadosti vyžiadanej osoby alebo jej obhajcu, ktorá má za následok konanie verejného zasadnutia (§ 22 ods. 3 zák. o EZR).Od rozhodnutia o výkone EZR potom bude závisieť

i ďalšie trvanie väzby.

V tomto prípade platí, že dôvodnosť vydávacej väzby je determinovaná inými

okolnosťami než dôvodnosťou samotného trestného stíhania v štáte pôvodu. Uplatnené

námietky v podanej sťažnosti sú irelevantné, pretože vykonávajúci justičný orgán nie je

oprávnený skúmať, či sa osoba, o vydanie ktorej sa žiada, skutočne dopustila skutkov, ktoré

sú predmetom EZR, lebo túto otázku môže po riadnom procesnom postupe (vykonaní

potrebného dokazovania) posúdiť len justičný orgán, ktorý bude konať o podanej obžalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že v danom prípade ide o pozbavenie

slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

na ktoré sa (na rozdiel od písmena c/ tohto odseku) nevzťahujú práva podľa čl. 5 ods. 3

Dohovoru.  

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o podanej sťažnosti tak,

ako je to vo výroku tohto uznesenia uvedené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. mája 2015

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová