N a j v y š š í s ú d
3 Tost 14/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej
v trestnej veci vyžiadanej osoby P. B. v konaní o návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Trnave na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, na základe európskeho zatýkacieho
rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej
osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015, sp. zn. 6Ntc 4/2015,
a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca Krajského súdu v Trnave na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Trnave uznesením z 28. apríla 2015, sp. zn. 6Ntc 4/2015, rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1
zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze sa vyžiadaná osoba P. B.,
od 31. marca 2015 v predbežnej väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, berie
do vydávacej väzby.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala vyžiadaná osoba P. B.
prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť (č.l. 65). V sťažnosti uviedol, že rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave považuje za nezákonné. Žiada, aby Európsky zatýkací rozkaz
vydaný prokuratúrou Korneuburg Rakúska republika, sp. zn. 4 St 55/15v, z 20. marca 2015
nebol vykonaný. Podľa názoru vyžiadanej osoby vydávacia väzba je nezákonná, pretože mu
nebol doručený návrh Krajskej prokuratúry v Trnave na vzatie do vydávacej väzby, doposiaľ
nebol oboznámený s originálom európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR), ktorý mu nebol
doručený, a preto sa nemohol k nemu vyjadriť. Pred vzatím do vydávacej väzby nebol vypočutý. Skutky, ktorých sa mal dopustiť nie sú totožné so skutkami, ktoré sú uvedené
v napadnutom uznesení. Trestnej činnosti sa nedopustil. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby napadnuté uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené a aby bol prepustený z väzby
na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia krajského súdu
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. nie je
dôvodná.
Z obsahu spisu je zrejmé, že vyžiadaná osoba P. B. sa od 31. marca 2015 nachádzala
v predbežnej väzbe na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného
20. marca 2015 pod sp. zn. 4 St 55/15v, Prokuratúrou Korneuburg Rakúska republika
na účely trestného stíhania pre trestný čin organizovanej alebo ozbrojenej lúpeže podľa § 125,
§ 126, § 127, § 128, § 129 a § 130 rakúskeho Trestného zákona, za ktoré mu hrozí trest
odňatia slobody až na 10 rokov a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
- v čase medzi 19. májom 2014 a 20. májom 2014 v obci L. spoločným konaním
s ďalšími osobami odcudzil osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, čiernej farby,
čím spôsobil škodu spoločnosti S. vo výške 25 990 €,
- dňa 31. augusta 2014 v obci P. spoločne s M. H. odcudzil bankomat značky NCR,
typ Personas 77, č. 14.4182272, spolu s hotovosťou vo výške 72 960 € tak, že
oceľovou tyčou vypáčil dvere do predajne SPAR a vo vstupnej hale ho vytrhol z ukotvenia pomocou reťaze upevnenej na osobnom motorovom vozidle, značky
Audi A6, ktoré odcudzil,
- dňa 31. augusta 2014 v obci P. poškodil pneumatiky na policajných vozidlách tak,
že ich prepichol, čím spôsobil Policajnej inšpekcii P. škodu vo výške 270 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatuje, že orgán štátu pôvodu,
ktorý má záujem o vydanie vyžiadanej osoby P. B. predložil 8. apríla 2015 originál EZR
v rámci zákonom stanovenej lehoty trvania predbežnej väzby tejto osoby (§ 15 ods. 5 zák.
o EZR).
Následne krajská prokurátorka príslušnej Krajskej prokuratúry Trnava s poukazom
na § 16 ods. 1 zák. o EZR predložila návrh na vzatie tejto vyžiadanej osoby do vydávacej
väzby príslušnému Krajskému súdu v Trnave.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sudca krajského súdu rozhodol o vzatí
vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v rámci zákonom predpokladanej 40 dňovej lehoty
trvania predbežnej väzby pri dodržaní práv vyžiadanej osoby o povinnej obhajobe v zmysle
§ 14 ods. 1 EZR.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak je to potrebné
na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o EZR na území Slovenskej
republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca
krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho
predbežné vyšetrovanie.
Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave o vzatí vyžiadanej osoby P. B.
do vydávacej väzby zodpovedá zákonným požiadavkám už citovaného ustanovenia§ 16 ods. 1
EZR na zabezpečenie prítomnosti tejto osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
na území Slovenskej republiky tak, aby sa nezmaril jeho účel.
Z hľadiska dôvodov sťažnosti vyžiadanej osoby je potrebné dodať nasledovné.
Inštitút vydávacej väzby v konaní o EZR (§ 16 zák. o EZR) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného poriadku. Pri rozhodovaní
o vydávacej väzbe ide o zabezpečenie vyžiadanej osoby na účel tohto konania, nie však
o prejudikovanie rozhodnutia, ktoré je jeho výsledkom.
Pokiaľ v sťažnosti sťažovateľ namieta nevypočutie súdom v rámci tohto konania,
ide tiež o rozdiel oproti rozhodovaniu o väzbe v konaní vedenom na základe obvinenia
orgánmi Slovenskej republiky. K výsluchu, resp. osobnému vyjadrovaniu sa k relevantným
okolnostiam môže dôjsť následne pri rozhodovaní o výkone EZR, a to vždy na základe
žiadosti vyžiadanej osoby alebo jej obhajcu, ktorá má za následok konanie verejného zasadnutia (§ 22 ods. 3 zák. o EZR).Od rozhodnutia o výkone EZR potom bude závisieť
i ďalšie trvanie väzby.
V tomto prípade platí, že dôvodnosť vydávacej väzby je determinovaná inými
okolnosťami než dôvodnosťou samotného trestného stíhania v štáte pôvodu. Uplatnené
námietky v podanej sťažnosti sú irelevantné, pretože vykonávajúci justičný orgán nie je
oprávnený skúmať, či sa osoba, o vydanie ktorej sa žiada, skutočne dopustila skutkov, ktoré
sú predmetom EZR, lebo túto otázku môže po riadnom procesnom postupe (vykonaní
potrebného dokazovania) posúdiť len justičný orgán, ktorý bude konať o podanej obžalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že v danom prípade ide o pozbavenie
slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
na ktoré sa (na rozdiel od písmena c/ tohto odseku) nevzťahujú práva podľa čl. 5 ods. 3
Dohovoru.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o podanej sťažnosti tak,
ako je to vo výroku tohto uznesenia uvedené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. mája 2015
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracovala: JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová