3 Tost 14/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského v trestnej veci
obvineného Ing. I. P. pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, prejednal
na neverejnom zasadnutí 8. júna 2010 v Bratislave sťažnosť obvineného proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 27. mája 2010,
sp. zn. Tp 39/2009, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. I. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu Pezinok, pracovisko Banská bystrica (ďalej sudkyňa súdu prvého stupňa) podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžila lehotu trvania väzby u obvineného Ing. I. P. do 20. decembra 2010
s konštatovaním a s poukazom na konkrétne okolnosti pretrvávania dôvodov preventívnej
väzby obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Rozhodnutie podrobne
a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila so záverom, že v danej veci neboli zistené
neodôvodnené prieťahy a vyšetrovanie prebieha vcelku plynule. Vzhľadom na obťažnosť veci
spočívajúcej v jej rozsahu, početnosti skutkov, spôsobe a dĺžke času páchania stíhaných
skutkov, ako aj novým zisteniam, ktoré odôvodnili potrebu rozšírenia obvinenia obvineného
Ing. I. P. za obzvlášť závažný zločin podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 4
písm. b/ Tr. zák. uznesením vyšetrovateľa zo dňa 10. mája 2010 pod sp. zn.
PPZ-23/BOK-V-2009, vyhovela návrhu prokurátorky ÚŠP GP SR a predĺžila lehotu trvania
väzby do 20. decembra 2010.
2
Po vyhlásení tohto uznesenia do zápisnice o výsluchu obvinený zahlásil sťažnosť,
ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajca obvineného JUDr. M. K. v písomných dôvodoch sťažnosti poukazoval na to,
že dôvody preventívnej väzby obvineného nie sú dané. Ide len o úvahy súdu ničím
nepodložené. Je toho názoru, že väzba ako zabezpečovací inštitút nemá mať sankčnú povahu,
ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom ani na uľahčenie vyšetrovania, pričom
má trvať len nevyhnutný čas. Trvá na tom, že v samotnom vyšetrovaní sa postupuje
neefektívne. Dôkazy sú vykonávané sporadicky, čím dochádza k hrubému porušovaniu
ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. o povinnosti prednostného vybavovania väzobných vecí.
Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
zrušil napadnuté uznesenie, a aby obvineného Ing. I. P. prepustil z väzby na slobodu.
Na základe tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré tomuto
výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený Ing. I. P. bol vzatý do väzby uznesením sudcu
pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II zo dňa 21. februára 2009, sp. zn. 0 Tp 19/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. marca 2009,
sp. zn. 7 Tpo 12/2009, a to z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota
väzby začala plynúť 20. februára 2009.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2009, sp. zn.
6 Tost 14/2009, boli dôvody väzby obvineného Ing. I. P. zmenené tak, že bol ponechaný
vo väzbe len z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V prejednávanej trestnej veci bolo o väzbe obvineného rozhodované ostatný raz
na základe jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, a to uznesením sudkyne
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica
zo dňa 8. apríla 2010, sp. zn. Tp 39/2009, v spojení s uznesením najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 23. apríla 2010, sp. zn. 3 Tost 10/2010. Súdy v citovaných rozhodnutiach
podrobne rozviedli a poukázali na konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali existenciu
preventívnej väzby obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Od ostatného rozhodnutia
súdov až do času teraz prejedávanej sťažnosti sťažnostným súdom, nedošlo k žiadnej takej
zmene okolností, ktoré by odôvodňovali zánik dôvodov preventívnej väzby. Naopak. 3
Je zrejmé, že došlo k rozšíreniu obvinenia obvineného Ing. I. P. ďalším uznesením
vyšetrovateľa zo dňa 10. mája 2010, sp. zn. PPZ-23/BOK-V-2009, za obzvlášť závažný zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 4
písm. b/ Tr. zák., pričom bolo rozšírené obvinenie Ing. I. P. i za ďalšie čiastkové útoky
zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
a zločinu neodvedenia dane a poistného formou organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a/,
§ 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Práve táto skutočnosť nutne súvisí s hrozbou zmarenia, či podstatného sťaženia
dosiahnutia účelu trestného konania, ako podmienky predĺženia väzby v prípade,
že by obvinený Ing. I. P. bol prepustený z väzby na slobodu. Rozšírené obvinenie totiž nutne
znamená aj rozšírenie aktivity vo vyšetrovaní vo forme zabezpečovania ďalších dôkazných
prostriedkov. V konkrétnom prípade ide skutočne o rozsiahlu trestnú vec s náročným
dokazovaním. Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by vyšetrovateľ v rámci
vyšetrovania postupoval liknavo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že plynulosť
vo vyšetrovaní nemožno posudzovať len podľa úkonov, na ktorých má právo účasti obhajoba.
V danej trestnej veci sa zabezpečujú a realizujú nielen také dôkazné prostriedky, využitie
ktorých je založené na súčinnosti tretích osôb (znalci), ale zabezpečujú sa aj dôkazné prostriedky vo forme listinných dôkazov, ktoré presahujú rámec nášho štátu a rýchlosť
ich realizácie nie je odvyslá len od vôle vyšetrovateľa.
Správne preto rozhodla sudkyňa súdu prvého stupňa, keď vyslovila, že dôvody
preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvineného pretrvávajú a predĺžila
lehotu trvania väzby do 20. decembra 2010. Dôvody, ktoré viedli sudkyňu k takémuto
rozhodnutiu, podrobne rozviedla v napadnutom uznesení. S nimi sa v plnom rozsahu
stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, považuje ich za vecne správne a konštatuje,
že predĺženie väzobnej lehoty o ďalších šesť mesiacov je primerané.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel
sťažnosti obvineného a rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. jeho sťažnosť,
ako nedôvodnú, zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. júna 2010
4
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová