3 Tost 13/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom

zasadnutí 6. mája 2015 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti

vyžiadanej osoby M..   G.   proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2015, sp. zn.

2Ntc 6/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby

M.. G. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre

z 20. apríla 2015, sp. zn. 2KPt 25/15/4400, uznesením z 21. apríla 2015,

sp. zn. 2Ntc 6/2015, podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom

zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o EZR“) vzal

vyžiadanú osobu M.. G., nar. X. v N., trvale bytom B., občana Slovenskej republiky,

do predbežnej väzby na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Súdom

pre prípravné konanie v Ríme, Talianska republika z 21. júla 2010, sp. zn. 5744/10 PM –

3231/10 RG GIP, na účely trestného stíhania pre trestný čin vraždy podľa čl. 575, čl. 577,

čl. 61 N.1 Trestného zákona Talianskej republiky s tým, že väzba začala plynúť 19. apríla

2015 o 20.05 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Nitre.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná osoba M. G.

sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia najvyššieho súdu bližšie neodôvodnil. Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola

sťažnosť podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej

osoby M.. G. nie je dôvodná.

Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Súd pre prípravné konanie v Ríme,

Talianska republika, vydal dňa 21. júla 2010 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 5744/10 PM –

3231/10 RG GIP, na štátneho občana Slovenskej republiky M.. G., a to za účelom jeho

trestného stíhania pre trestný čin vraždy podľa čl. 575, čl. 577, čl. 61 N.1 Trestného zákona

Talianskej republiky v podstate na tom skutkovom základe, že

M. G. je obvinený zo spáchania vraždy (spôsobenia smrti) poľského občana I. A. A.

z triviálnych príčin, kde skutok bol vykonaný za spoluúčasti neznámej ženy menom M.. Obeť

trestného činu, ktorá bola v značne podnapitom stave sa dostala do slovnej potýčky s G.

po tom, čo predtým mala rozhovor s uvedenou neznámou ženou, pričom G. za použitia

sklenenej fľaše udrel niekoľkokrát obeť do hlavy, viacnásobne ju udrel a kopol, pričom

v zúrivom útoku neprestal ani po tom, čo obeť padla na zem a nebola schopná sa skrz svoj

stav účinne brániť, čím takto osobe spôsobil smrť.

M. G. bol zadržaný 19. apríla 2015 o 20.05 hod. v Branči príslušníkmi Policajného

zboru (č.l. 13-14) a nasledujúci deň podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre na Krajský

súd v Nitre návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 1-2). Na podklade tohto návrhu

rozhodla predsedníčka senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného

(č.l. 18-21) o jeho vzatí do predbežnej väzby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby

z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť

prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu

konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyžaduje.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný

do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie

do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo

ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní

nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,

súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,

aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,

ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii

európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému

je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/ zákona o EZR.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac

ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora

vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej

väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu

prokurátora krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby M.. G. do predbežnej väzby

postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd

stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Okrem splnenia formálnych podmienok predbežnej väzby je v posudzovanej veci

splnená aj materiálna podmienka (v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejneným pod č. 93 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 6/2014), spočívajúca v existencii konkrétnych skutočností, z ktorých

vyplýva dôvodná obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze

v prípade, že by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode.

Okolnosti odôvodňujúce hrozbu zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom

rozkaze sú vecou individuálneho posúdenia zo strany konajúcich orgánov vzhľadom

na jednotlivé okolnosti prípadu ako aj na osobné pomery vyžiadanej osoby a môžu byť zistené nielen v rámci výsluchu vyžiadanej osoby, ale môžu vyplývať už z obsahu samotného

predloženého spisového materiálu.

Nevyhnutnosť zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby na území Slovenskej

republiky je daná jednak charakterom trestnej činnosti ako aj povahou práce vyžiadanej

osoby, keďže M. G. pracuje ako vodič kamiónovej dopravy a často cestuje do zahraničia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby M.. G. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. mája 2015

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová