3 Tost 12/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci vyžiadanej osoby A. W. v konaní o návrhu krajskej prokurátorky v Bratislave na vzatie vyžiadanej osoby
do vydávacej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, prerokoval na neverejnom
zasadnutí dňa 26. marca 2014 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej osoby A. W. proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 13. februára 2014, sp. zn. 4Ntc 1/2014, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby A. W. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Bratislave na základe návrhu prokurátorky Krajskej
prokuratúry v Bratislave, uznesením z 13. februára 2014, sp. zn. 4Ntc 1/2014, rozhodol tak,
že podľa § 16 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z., o európskom zatýkacom rozkaze sa vyžiadaná
osoba A. W., od 9. januára 2014 v predbežnej väzbe v ústave na výkon väzby v Bratislave,
berie do vydávacej väzby.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala vyžiadaná osoba A. W.
prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť. Namieta v nej, podľa jeho názoru, zmätočnosť
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Úradom predbežného vyšetrovania pri Trestnom
súde v Bolzane (Taliansko) vzťahujúcu sa na popis skutkového deja vrátane skutku
uvedeného pod bodom 2/ európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej EZR). V súvislosti s týmto
skutkom vyžiadaná osoba tvrdí, že konanie o ňom bolo talianskymi justičnými orgánmi
už právoplatne ukončené a vzhľadom „na res iudicata“ nie je možné v konaní pokračovať.
A. W. popierajúc dôvodnosť predmetného trestného stíhania v cudzine (Taliansku)
v sťažnosti uvádza, že neboli zistené „konkrétne“ dôvody väzby podľa § 16 ods. 1 zákona
o EZR.
Nikdy nemal a ani nemá v úmysle mariť konanie o vykonanie EZR a v záujme
dokázania svojej neviny, chce riadne spolupracovať s príslušnými orgánmi Talianskej
republiky, ale na slobode.
Navrhol, aby najvyšší súd ako orgán príslušný na rozhodovanie o podanej sťažnosti
napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho na slobodu s využitím uloženia primeraných
opatrení alebo obmedzení.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia krajského súdu a konanie
predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby A. W. nie je dôvodná.
Z obsahu spisu je zrejmé, že vyžiadaná osoba A. W. sa od 9. januára 2014 nachádzala
v predbežnej väzbe na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Úradom
predbežného vyšetrovania pri Trestnom súde v Bolzane dňa 2. augusta 2013, sp. zn. 5128/12
R.G.N.R. – 1446-13/ R.G. GIP na účely trestného stíhania pre dva trestné činy účasti
na trestom zoskupení, organizovaní ozbrojenej lúpeže podľa § 416, § 56, § 110, § 624 ods. 1
a § 625 ods. 2 – 5 a § 61 ods. 5 talianskeho Trestného zákona.
Dňa 7. februára 2014 bol Krajskej prokuratúre v Bratislave doručený originál
uvedeného EZR s prekladom do slovenského jazyka. V zhode s prvotným formulárom typu
A konkretizuje trestnú činnosť aj vyžiadanej osoby A. W. v bode 1/ spočívajúcu vo vytvorení
zločineckej skupiny a spolupráci s ďalšími osobami, ktorých cieľom bolo zadávanie
objednávky krádeží, vrátane krádeží závodných bicyklov. Táto zločinecká skupina rozčlenená
do menších, na seba nadväzujúcich skupín s logistickou základňou na Slovensku v okolí B.,
tovar kradla na talianskom, nemeckom, švajčiarskom a rakúskom území
(v okrese B., B. – D.– M.). Používala pritom automobily typu minivan alebo station wagon,
na ktorých boli vymontované zadné sedadlá, čím sa vytvorili väčšie nakladacie plochy na
prevoz ukradnutých bicyklov. Tiež telefóny s kartami SIM, ktoré boli zakúpené v Rakúsku,
GPS zn. Garmin k príjazdu do miest, kde sa konali cyklistické preteky. Pre vzájomnú
komunikáciu počas krádeží používali vysielačky Walkie talkie. K demontáži bicyklov
používali nástroje ako vŕtačky, šroubovaky, kľúče a pod. náradie. Internetové stránky
využívali na predaj odcudzených bicyklov na území iného štátu. Z výsluchu osoby L. R.
rakúskou políciou v súvislosti s krádežami vyplýva, že táto zločinecká skupina je stále činná.
Trestná činnosť v bode 2/ spočívala v tom, že menovaný, t.j. vyžiadaná osoba A. W.
sa spoločne s B. K. a P. B. počas nočných hodín 9. septembra 2012 pokúsili o krádež bicyklov
uskladnených v suteréne Hotela S. v meste M. (TN), v ktorom meste sa organizovali
cyklistické preteky. Vylomiť dvere prinesenými nástrojmi sa im ale nepodarilo, pretože
majiteľ hotela nechal namontovať posilnený zámok dverí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatuje, že orgán štátu pôvodu,
ktorý má záujem o vydanie vyžiadanej osoby A. W. predložil originál európskeho
zatýkacieho rozkazu s prekladom do slovenského jazyka v rámci zákonom stanovenej lehoty
trvania predbežnej väzby tejto osoby (§ 15 ods. 5 zák. o EZR).
Následne krajská prokurátorka príslušnej Krajskej prokuratúry Bratislava s poukazom
na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. o EZR predložila návrh na vzatie tejto vyžiadanej osoby
do vydávacej väzby príslušnému Krajskému súdu v Bratislave.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sudca krajského súdu rozhodol o vzatí
vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v rámci zákonom predpokladanej 40 dňovej lehoty
trvania predbežnej väzby (§ 15 ods. 5 zák. o EZR) pri dodržaní práv vyžiadanej osoby o povinnej obhajobe v zmysle § 14 ods. 1 zák. o EZR.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov
(zák. o EZR), ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní
o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie,
aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej
väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o vzatí vyžiadanej osoby A. W.
do vydávacej väzby zodpovedá zákonným požiadavkám už citovaného ustanovenia § 16
ods. 1 zák. o EZR na zabezpečenie prítomnosti tejto osoby v konaní o európskom zatýkacom
rozkaze na území Slovenskej republiky tak, aby sa nezmaril jeho účel. Čiže zabezpečiť
prítomnosť A. W. na uvedenom území aj v čase rozhodovania súdu o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu. K tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva:
Vzhľadom na organizovaný a cezhraničný charakter trestnej činnosti, širší okruh osôb,
ktoré ju majú páchať a stále definitívne neustálený okruh páchateľov (údaje z obsahu spisu)
je dôvodný záver, že v prípade neakceptovania návrhu na vzatie vyžiadanej osoby
do vydávacej väzby, by táto po prepustení na slobodu nebola už na území Slovenskej
republiky v čase rozhodovania o výkone EZR.
Pokiaľ je vo výrokovej časti sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu
uvedené ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o EZR, najvyšší súd to hodnotí ako zrejmú pisársku
chybu, čomu nasvedčuje aj jeho odôvodnenie na strane 3, kde sa argumentuje poukazom
na § 16 ods. 1 zák. o EZR. V konečnom dôsledku táto skutočnosť nemá žiaden podstatný
význam pre inak vo svojom základe správne rozhodnutie krajského súdu.
V súvislosti s námietkami vyžiadanej osoby uvedenými v písomnej sťažnosti Najvyšší
súd Slovenskej republiky uvádza, že tieto sú z hľadiska posudzovania dôvodov vydávacej
väzby irelevantné. Posúdenie týchto námietok prichádza do úvahy až pri rozhodovaní
o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o podanej sťažnosti tak,
ako je to vo výroku tohto uznesenia uvedené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. marca 2014
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová