3 Tost 12/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného Ing. D.   M.   a spol. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa

§ 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 6. júna 2012

v Bratislave sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, ktorú podal proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

z 9. marca 2012, sp. zn. PK - 2T 40/2011, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 194 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e

a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa   u k l a d á, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 9. marca 2012, sp. zn.

PK- 2T 40/2011, podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku obžalobu prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 3. novembra 2011,

sp. zn. VII/1 Gv 62/09-100, ktorú podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku

na obvineného Ing. D. M. a spol. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa

§ 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, na skutkovom základe uvedenom v napadnutom

uznesení odmietol a vec vrátil prokurátorovi, nakoľko v konaní zistil závažné procesné chyby,

najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce právo obhajoby.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a domáhal sa ňou, aby sťažnostný

súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie

a Špecializovanému trestnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia

a dospel k záveru, že podaná sťažnosť je dôvodná.

Dôvody, pre ktoré Špecializovaný trestný súd odmietol obžalobu a vec vrátil

prokurátorovi možno v stručnosti zhrnúť do dvoch okruhov.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní otázky, či skutky, ktoré sú predmetom obžaloby,

pri správnom použití zákona nie je treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona,

ako ho posudzuje obžaloba, skúmal, či obvinený Ing. D. M. v konkrétnom prípade mohol

konať v postavení špeciálneho subjektu - verejného činiteľa, ako ho definuje ustanovenie

§ 128 ods. 1 Tr. zák.

Konštatoval, že skutkové zistenia v konkrétnom prípade nasvedčujú tomu, že ex lége

prináležalo právo rozhodovania a moci riaditeľovi Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach Ing. Š. P., ktorý tieto rozhodnutia i podpisoval. Práve

podpis riaditeľa úradu bol aktom obsahujúcim prvok rozhodovacej právomoci, od ktorého

záviselo, či nastanú v spojitosti s týmto rozhodnutím jeho právne účinky.

V konaní obvineného Ing. M., ktorý bol poverený len prípravnými úlohami

vzťahujúcimi sa na také rozhodovanie, bez práva podpisu, podľa názoru súdu absentuje prvok

moci a rozhodovania, a preto prvostupňový súd došiel k záveru, že skutok obvineného

Ing. M. pri správnom použití zákona mal byť posúdený ako pokračovací zločin prijímania

úplatku podľa § 329 odsek 1 Tr. zák. Skutky obvinených Ing. M. L., J. S., M. V., L. L., M. Ž.,

Mgr. E. K., P. B., M.. T. a Ľ. K. by mohli byť posúdené ako prečiny podplácania podľa § 333

odsek 1 Tr. zák., avšak len za predpokladu, že by výsledky vyšetrovania dostatočne

odôvodnili postavenie všetkých týchto obvinených pred súd.

Súd prvého stupňa v dôvodoch uznesenia nespochybňoval, že rozhodnutie vydané

v správnom konaní, ktorého výrokom sa uznáva schválenie jednotlivo dovezeného vozidla

a ktoré je predpokladom pre prihlásenie motorového vozidla do evidencie vozidiel v zmysle

zákona o premávke na pozemných komunikáciách a ktorému sa na základe takéhoto

rozhodnutia vydá osvedčenie o evidencii s evidenčným číslom je rozhodnutím, ktoré je obstarávaním veci všeobecného záujmu, teda dotýka sa verejného záujmu a má aj širší

spoločenský dosah, len spochybnil, že u obvineného M. absentoval pri právomoci, ktorá mu

bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená, prvok moci a rozhodovania.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu najmä z opisu štátnozamestnaneckého

miesta (č.l. 976) vyplýva, že obvinený Ing. M. pracoval vo funkcii samostatný radca

a okrem samostatného odborného spracúvania rozhodnutí a vykonávania kontroly, vykonával

aj rozhodovaciu činnosť v povoľovacom a schvaľovacom konaní podľa zak. č. 725/2004 Z.z.

o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. na prvom

stupni správneho konania. Je treba súhlasiť s názorom prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že skutočnosť, že obvinený

rozhodnutia vydávané v správnom konaní pri schvaľovaní jednotlivo dovezených vozidiel

podľa zákona č. 725/2004 Z.z. nepodpisoval, nemožno vykladať zužujúcim spôsobom, ktorý

by ho zbavoval zodpovednosti za vydané rozhodnutia, pretože bol to práve obvinený, ktorý

mal nad priebehom schvaľovacieho procesu právomoc disponovať so žiadosťami. Predmetné

rozhodnutia síce formálne podpisoval Ing. P., avšak počas celej doby spracovávania spisu,

teda od podania žiadosti až do predloženia rozhodnutia na podpis riaditeľovi, rozhodoval o právach a povinnostiach žiadateľov obvinený Ing. M.. Toto oprávnenie mu vyplývalo

zo zákona i z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom pôsobil. Pôsobenie

obvineného Ing. D. M. vo funkcii samostatného radcu rozhodne obsahovalo prvok moci

i prvok rozhodovania.

Druhý okruh problematiky, pre ktorý prvostupňový súd odmietol obžalobu sa týka

posúdenia otázky, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvinených

pred súd, čo závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne

rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom.

V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na to, že za situácie, že obvinení

Ing. D. M., M. T., M. V. a L. L. využili svoje právo a odmietli vypovedať, obžaloba sa opiera

len o dôkaz v podobe obrazovo-zvukových záznamov, ktoré sú jediným dôkazom v skutkoch

prepojených s osobami týchto obvinených, avšak relevantné by boli len za predpokladu,

že hodnota odovzdaných bankoviek, či mincí znázornených na týchto záznamoch by bola

pri vykonaní súdom zreteľne viditeľná. Špecializovaný trestný súd konštatuje, že po prezretí

obrazovo-zvukových záznamov zistil, že hodnota zrejmá nie je, a tak skutkové zistenia o výške odovzdaných finančných prostriedkoch obvinenými T., V. a L. a prevzatými

finančnými prostriedkami obvineným M. sú v obžalobe postavené na dôkazom nepodloženej

okolnosti, teda na domnienke. Zdôraznil, že výška úplatku je dôležitým hodnotiacim

kritériom pri posudzovaní závažnosti – rozsahu škodlivosti trestného činu.

Sťažnostný súd preštudovaním utajovanej prílohy spisu primárne preskúmal,

či dôkazy v podobe obrazovo-zvukových záznamov boli orgánmi činnými v trestnom konaní

zadovážené zákonným spôsobom, a teda či sú v konaní pred súdom ako dôkazy použiteľné.

Vzhľadom na zistené konštatuje, že pri zadovážení dôkazu obrazovo-zvukového

záznamu boli splnené jednak formálne, t.j. procesné podmienky vyžadované Trestným

poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak obsahové (materiálne) podmienky,

t.j. aby úkon bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže

byť.

Následne po prezretí si obrazovo-zvukových záznamov, sťažnostný súd nemá pochybnosti o dôvodnom podozrení zo spáchania trestnej činnosti, ktorá sa obvineným kladie

obžalobou za vinu. Je pravda, že v konaní sú produkované dve skupiny dôkazov, ale za tejto

situácie je len na súde, aby po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sám podľa

ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku dôkazy vyhodnotil. V prípravnom konaní dôkazy

odôvodňujúce postavenie obvinených pred súd a potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu

boli obstarané v súlade so zákonom, a preto súdu prvého stupňa nič nebráni v tom,

aby vo veci konal a rozhodol.

K námietke prvostupňového súdu, že z obrazovo - zvukových záznamov nie je

zistiteľná vo vzťahu k trom obvineným výška odovzdanej finančnej sumy ako úplatku,

sťažnostný súd len v stručnosti uvádza skutočnosti Špecializovanému trestnému súdu isto nie

neznáme, že z hľadiska naplnenia jedného zo znakov skutkovej podstaty žalovaného činu nie

je rozhodujúca výška úplatku a zákon ani neustanovuje žiadnu hodnotovú hranicu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci neboli splnené

podmienky postupu súdu podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, pretože neboli

zistené závažné procesné chyby, najmä nebolo zistené porušenie ustanovení zabezpečujúcich

práva obhajoby, preto Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí zrušil napadnuté uznesenie a Špecializovanému trestnému súdu uložil, aby vo vec znovu konal a rozhodol podľa § 194

ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. júna 2012

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová