N a j v y š š í s ú d
3Tost/11/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 9. mája 2017 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného D. K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Tdo/30/2015, z 24. júna 2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného D. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 5Tdo/30/2015, z 24. júna 2015, odmietol dovolanie ministra spravodlivosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Tos/68/2012, zo 14. augusta 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 3T/111/2006, zo 4. októbra 2007, ktorými bol D. K. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v K. v kancelárii spoločnosti M. na ul. M. č. X. dňa 19. apríla 2006 asi o 11:30 hod. vyhrážal sa K. K., že keď nebude mať do druhého dňa na účte výplatu a nedostane stravné lístky, následne vytiahol pištoľ, touto sa oháňal a K. K. sa vyhrážal, že si môže chystať truhlu.
Za to bol D. K. uložený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd mu ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona súd určil odsúdenému obmedzenie nepriblížiť sa k poškodenému K. K. na vzdialenosť kratšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd uložil odsúdenému trest prepadnutia veci – pištole na poplašné kapsle striebornej farby o dĺžke 20 cm s tým, že podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.
Proti tomuto rozhodnutiu dovolacieho súdu podal odsúdený sám (bez obhajcu) sťažnosť (č. l. 277 spisu), ktorú doplnil podaním z 10. februára 2017 (č. l. 300 spisu).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení spisového materiálu 4. marca 2016 vrátil spis Okresnému súdu Košice I ako nesprávne predložený z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá v tomto štádiu konania o čom rozhodovať a vyslovil, že je potrebné zaslať sťažnosť obhajcovi odsúdeného a poskytnúť právnu pomoc odsúdenému, resp. vypočuť odsúdeného, čoho sa domáha.
Zo zápisnice z výsluchu odsúdeného z 24. marca 2017 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca vyplýva, že D. K. trvá na podanej sťažnosti proti uzneseniu dovolacieho súdu a je toho názoru, že bol nespravodlivo odsúdený. Podaním označeným ako sťažnosť sa rovnako domáha nápravy z dôvodu, že predvolania na adresu na doručovanie, ktorú uviedol, neboli odsúdenému zasielané a pošta chodila na adresu manželky a rodičov odsúdeného, ktorí nemohli prevziať poštu z dôvodu absencie splnomocnenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal, či proti uzneseniu dovolacieho súdu, sp. zn. 5Tdo/30/2015, z 24. júna 2015, je možné podať sťažnosť.
Podľa § 392 ods. 2 Trestného poriadku proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 185 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
Ustanovenie § 392 ods. 2 Trestného poriadku opravný prostriedok proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o dovolaní nepripúšťa, práve naopak, expressis verbis vylučuje. Rovnako Trestný poriadok (§ 185 ods. 2 druhá veta Trestný poriadok) výslovne nepripúšťa napadnúť sťažnosťou uznesenie dovolacieho súdu, a preto proti rozhodnutiu o dovolaní sťažnosť ďalej nie je prípustná.
Okresný súd Košice I odsúdeného správne poučil o neprípustnosti sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Tdo/30/2015, z 24. júna 2015. Rovnako obhajca odsúdeného JUDr. G. Z. poučil o tejto skutočnosti odsúdeného pri jeho výsluchu dňa 24. marca 2017 (č. l. 407 spisu). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v tomto štádiu konania nemal o čom rozhodovať, a to ani v prípade, ak by podania odsúdeného bolo možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na povolenie obnovy konania (§ 393 a nasl. Trestného poriadku).
Napriek tomu odsúdený zotrval na podanej sťažnosti, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku ako neprípustnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. mája 2017
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová