3 Tost 11/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci

obvineného Mgr. R.   V.   pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. e/ Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v Bratislave

sťažnosť obvineného Mgr. R. V. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica, z 15. apríla 2015, sp. zn. BB-3T 11/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného Mgr. R. V.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Obvinený Mgr. R. V. je na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VI/2 Gv 156/14/1000-122, podanej

na Špecializovaný trestný súd 31. marca 2015 obžalovaný zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu úkladnej vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/

Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že

dňa 15. júna 2014 sa v čase približne o 04.50 hod. v B. na T. ulici X. pokúsil úmyselne

usmrtiť poškodeného Ing. M. D., nar. X., a to tým spôsobom, že po tom, ako poškodený

s osobným motorovým vozidlom zn. AUDI Q5, šedá metalíza, EČ: B. vyšiel z podzemných

garáží pod domom na T. ulici X., kde býva, zo zákruty na ceste vedúcej na P. ulicu prišiel

obvinený R. V., ktorý na idúce predmetné vozidlo, v ktorom poškodený sedel, štyrikrát

vystrelil, pričom poškodenému spôsobil strelné poranenie, a to jedenkrát zástrel krku vľavo

a jedenkrát priestrel krku vľavo, na čo poškodený, aj napriek zraneniam, pokračoval v jazde

až na parkovisko na S. ulici v B., napravo od reštaurácie L., kde s vozidlom zastavil, pričom obvinený R. V. poškodenému Ing. M. D. spôsobil ujmu na zdraví s celkovou dobou liečby

v dĺžke trvania 4 mesiace a strelami poškodil osobné motorové vozidlo zn. AUDI Q5, šedá

metalíza, EČ: B. a aj osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6, modrá metalíza, EČ: B.,

zaparkované oproti obytnému domu č. X. a následne z miesta činu ušiel.

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 15. apríla 2015,

sp. zn. BB-3T 11/2015, rozhodol tak, že:

v bode I. výroku rozhodnutia podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku a § 238 ods. 3

Trestného poriadku žiadosť obvineného Mgr. R. V. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a obvineného ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/

Trestného poriadku.

V bode II. podľa § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. väzbu obvineného Mgr. R. V.

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným nenahradil.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obvinený Mgr. R. V.

do zápisnice o neverejnom zasadnutí sťažnosť.

V písomnom odôvodnení sťažnosti zaslanej prostredníctvom obhajcu uviedol,

že nesúhlasí s názorom Špecializovaného trestného súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho

rozhodnutia argumentoval, že pre závažnosť skutku a z pohľadu hodnotenia osoby

obvineného dohľad probačného a mediačného úradníka, ani pri súčasnom uložení najtvrdších

obmedzení a opatrení, nemôže nahradiť väzbu. Poukazoval na to, že od spáchania skutku

15. júna 2014 až do 2. októbra 2014 sa nachádzal na slobode ako aj skutočnosť, že poškodený

na neho v minulosti viackrát podal trestné oznámenia, z ktorých ani jedno neviedlo

k vysloveniu viny. Počas pobytu na slobode žiadnym spôsobom nekontaktoval poškodeného

ani členov jeho rodiny, pričom sám poškodený vo svojich výpovediach uviedol, že obvinený

sa mu nikdy žiadnym spôsobom nevyhrážal. Tiež uviedol, že v minulosti nikdy nebol trestaný

za násilnú trestnú činnosť. Tieto skutočnosti podľa jeho názoru znižujú prípadnú obavu z dokonania skutku, resp. pokračovania v trestnej činnosti.

Argumentoval, že jediným dôkazom, na ktorom je založené podozrenie zo spáchania

skutku je výpoveď poškodeného Ing. M. D.. Naproti tomu rozsiahle vyšetrovanie, najmä viac ako 30 záverov znaleckých skúmaní z rôznych odvetví, toto podozrenie zmierňujú, resp.

v niektorých prípadoch ho úplne vylučujú ako páchateľa. V tejto súvislosti poukazoval

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej objektívnosť posúdenia nesmie

byť založená na jednostrannom poukazovaní na jeden existujúci dôkaz bez prihliadnutia

na iné zadovážené dôkazy, a to najmä v situácii vznikajúcich rozporov.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a sám

vo veci rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku prepustí obvineného

na slobodu, alternatívne väzbu nahradí dohľadom probačného a mediačného úradníka spolu s uložením primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 1 písm. c/, písm. h/

Trestného poriadku.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Najvyšší súd predovšetkým preskúmal spisový materiál a nezistil žiadne porušenie

ustanovení Trestného poriadku, ktoré sa vzťahujú k rozhodovaniu súdu prvého stupňa

k dôvodom a okolnostiam ďalšieho trvania väzby po podaní obžaloby na súd.

Súd prvého stupňa postupoval v zmysle ustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku,

§ 79 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, § 238 ods. 3 Trestného poriadku, článku 17 ods. 2,

ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a článku 5 ods. l, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Tak isto aj prokurátor podal obžalobu na súd v súlade

s ustanovením § 76 ods. 2 Trestného poriadku, teda v lehote dvadsať pracovných dní

pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený bol vzatý do väzby

uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo 4. októbra 2014, sp. zn. Tp 79/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13. októbra 2014, sp. zn. 1 Tost 34/2014, z dôvodov uvedených v § 71

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, pričom väzba u obvineného začala plynúť 2. októbra 2014

o 10.30 hod.

Naposledy bolo o väzbe obvineného rozhodnuté uznesením sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 26. februára 2015,

sp. zn. Tp 79/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca

2015, sp. zn. 6 Tost 7/2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť obvineného o prepustenie

z väzby na slobodu.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku základná lehota väzby v prípravnom konaní

je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr

v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím

obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie

návrh na predĺženie tejto lehoty.

Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku má obvinený právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi

pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí

bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe

prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa

§ 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76

ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola

základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Z obsahu trestného spisu vyplýva, že doposiaľ zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu,

že skutok uvedený v obžalobe sa stal, vykazuje znaky trestných činov a aj naďalej existuje

dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený Mgr. R. V..

Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby, je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná

materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/

Trestného poriadku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a jasne zdôvodnil,

na základe akých záverov trvajú dôvody väzby u obvineného v súčasnosti. Predmetné

rozhodnutie korešponduje s predchádzajúcimi vo veci vydanými rozhodnutiami o väzbe,

pričom žiadne podstatné zmeny v uvedených smeroch ani po podaní obžaloby nenastali.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe obvineného nie je možné

vyhodnocovať jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny, ale v tomto štádiu konania len

z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.

Z tohto pohľadu potom súd hodnotí aj doposiaľ vykonané dôkazy z prípravného konania.

K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je potrebné zvýrazniť, že tieto majú tiež svoj základ v samotnom charaktere trestnej činnosti, ktorá je obvinenému kladená za vinu a v dôsledku ktorého naďalej pretrváva dôvodná obava, že po prepustení

na slobodu by mohol dokonať skutok, o ktorý sa mal pokúsiť. Túto skutočnosť nie je možné

vylúčiť aj vzhľadom na narušený vzťah obvineného k poškodenému a jeho manželke najmä

s ohľadom na právoplatné ukončenie sporu o zverenie výchovy maloletého syna obvineného

poškodenému a jeho manželke.

V súvislosti s posudzovaním dôvodov preventívnej väzby obvineného najvyšší súd

poukazuje nielen na usvedčujúcu výpoveď poškodeného Ing. M. D., ale aj významnú

skutočnosť, že nikto okrem poškodeného, jeho manželky a obvineného Mgr. R. V., nemal

vedomosť o tom, že v kritický deň v skorých ranných hodinách pôjde poškodený pre svojho

vnuka, maloletého O. V..

Vzhľadom na povahu spáchaného skutku, tiež s poukazom na podanú obžalobu

ako aj obsah spisového materiálu, je i najvyšší súd toho názoru, že naďalej existuje dôvodná

obava, že prepustením na slobodu by obvinený mohol dokonať skutok, o ktorý sa mal

pokúsiť. V podrobnostiach odkazuje na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, z 15. apríla 2015, sp. zn. BB-3T 11/2015, s odôvodnením

ktorého sa v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou obvineného, že bol zadržaný až po 3 mesiacoch od spáchania

skutku, najvyšší súd konštatuje, že obvinený Mgr. R. V. bol usvedčovaný z pokusu trestného

činu úkladnej vraždy až výpoveďou poškodeného Ing. M. D. zo 17. septembra 2014. Dovtedy

poškodený bližšie nekonkretizoval osobu páchateľa z dôvodu údajnej obavy o svoj život a život svojej rodiny. Následne po predmetnej výpovedi vyšetrovateľ uznesením

z 19. septembra 2014, ČVS: PPZ 572/NKA-PZ-BA-2014 vzniesol obvinenie voči Mgr. V..

Nakoľko obvinený Mgr. V. v tom čase nebol dostupný pre orgány činné v trestnom konaní

z dôvodu jeho pobytu v Írsku u priateľky L. V., k jeho zadržaniu došlo až po príchode

na Letisko M. R Štefánika v Bratislave dňa 2. októbra 2014 a následne bolo rozhodnuté o jeho

vzatí do väzby.

Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, že u obvineného nie je možné nahradiť väzbu

dohľadom probačného a mediačného úradníka. V danom prípade s prihliadnutím na povahu

trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený trestne stíhaný, ani najvyšší súd dohľad mediačného a probačného úradníka nepovažuje za dostatočnú záruku, pretože tento substitučný inštitút

neodstraňuje obavu, že obvinený v prípade prepustenia na slobodu nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, resp. nedokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu

prvostupňového uznesenia, preto sťažnosť obvineného Mgr. R. V. podľa § 193 ods. 1 písm. c/

Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. apríla 2015

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová