3 Tost 11/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného M. P. a spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. prerokoval

na neverejnom zasadnutí dňa 4. apríla 2012 v Bratislave sťažnosť obvineného R. T. proti

uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 15. marca 2012, sp. zn. Tp 85/2010, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného R. T. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo dňa 15. marca 2012, sp. zn. Tp 85/2010, rozhodol tak,

že v bode I. výroku rozhodnutia žiadosť obvineného R. T. o prepustenie z väzby na slobodu

podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol.

V bode II. podľa § 80 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. per analogiam s poukazom

na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného R. T.

dôveryhodnými osobami L. T., M. T., S. B. a B. B. neprijal.

V bode III. podľa § 81 ods. 1 Tr. por. per analogiam s poukazom na článok 154c

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd ponuku peňažnej záruky inej osoby M. T., nar. X., bytom T.

za obvineného R. T., nar. X., neprijal.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obvinený R. T.

do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú doposiaľ písomne neodôvodnil.

Na základe podanej sťažností, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť obvineného R. T. nie je dôvodná.

Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa

ÚBOK PPZ odbor Západ Trnava zo 7. októbra 2010, sp. zn. ČVS: PPZ-193/BOK-ZA-2010,

o vznesení obvinenia, pretože je dôvodne podozrivý, spolu s ďalšími osobami, zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

v sťažnosťou napadnutom uznesení.

Obvinený T. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 11. októbra 2010, sp. zn. Tp 85/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 19. októbra 2010, sp. zn. 2 Tost 29/2010. z dôvodov uvedených v ustanovení § 71

ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala obvinenému plynúť dňom 8. októbra

2010 a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Ilave. Naposledy bola väzba

obvineného predĺžená (spolu s ďalšími spoluobvinenými) uznesením sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

14. septembra 2011, sp zn. Tp 85/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27. septembra 2011, sp. zn. 2 Tost 29/2011, a to do 6. mája 2012.

Obvinený T. pri úkone preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 29. februára 2012

do zápisnice o tomto úkone okrem návrhov na doplnenie dokazovania a vyjadrenia

sa k jeho trestnému stíhaniu uviedol, že podáva sťažnosť proti väzbe, pričom toto jeho

vyjadrenie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky považoval za jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej nevyhovel,

obvineného z väzby neprepustil a žiadosť obvineného predložil na rozhodnutie súdu, pričom

sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica rozhodnutím zo dňa 15. marca 2012, sp. zn. Tp 85/2010, žiadosť obvineného o prepustenie z väzby zamietol, neprijal prevzatie záruky za jeho ďalšie správanie a neprijal

ani ponuku peňažnej záruky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, sp. zn.

ČVS:PPZ-193/BOK-ZA-2010, ako aj spisu, Tp 85/2010, dospel k záveru, rovnako ako súd

prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené

obvinenie sa vedie dôvodne, skutok bol spáchaný, má znaky vyššie špecifikovaného trestného

činu a existuje aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal aj spolu s ďalšími obvinenými

osobami. Najvyšší súd si v tejto súvislosti osvojuje závery súdu prvého stupňa a v ďalšom len

na ne odkazuje.

Rozhodnutie o vine či nevine obvineného však bude predmetom ďalšieho dokazovania

v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné

s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti

svedčiace v jeho prospech.

Okrem podozrenia, ako jedného z predpokladov vzatia obvineného do väzby, je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania (na konci vyšetrovania) splnená

aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71

ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Podľa zistenia Najvyššieho súdu uvedené väzobné dôvody,

pre ktoré bola obmedzená osobná sloboda obvineného jeho vzatím do väzby, sa opiera

o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava

z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom dôvody kolúznej väzby

a preventívnej väzby.

Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových

okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby

a jeho ďalšie držanie v nej, je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania

a či tento účel nemožno dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti

zakladajúce u obvineného dôvody kolúznej väzby a preventívnej väzby vyplývajú z povahy

a charakteru trestnej činnosti, ktorá je obvinenému ako aj s ním ďalším spoluobvineným

kladené za vinu, ktorá mala byť spáchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým

stupňom sofistikovanosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného

súdu zo dňa 15. marca 2012, sp. zn. Tp 85/2010, ale aj na jeho skoršie rozhodnutia

v predmetnej veci pod tou istou spisovou značkou, kde tento v odôvodnení svojho

rozhodnutia (í) podrobne popísal (už niekoľkokrát) dôvody, pre ktoré považoval väzobné

dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. za opodstatnené.

Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje. Rovnako

si Najvyšší súd osvojil závery súdu prvého stupňa v dôvodoch, pre ktoré neprijal prevzatie

záruky za jeho ďalšie správanie a neprijal ani ponuku peňažnej záruky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, preto sťažnosť obvineného R. T. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. apríla 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová