3 Tost 11/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 27. apríla 2011 v trestnej veci obvineného
JUDr. V. K. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného JUDr. V. K. proti uzneseniu Špecializovaného trestného
súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, zo 7. apríla 2011, sp. zn. Tp 6/11, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného JUDr. V. K. sa z a m i e t a
.
O d ô v o d n e n i e
Na základe uznesení vyšetrovateľa z 25. januára 2011, 27. januára 2011 a z 22. marca
2011 sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému JUDr. V. K. pre pokračovací zločin
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím
prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
v podstate na tom skutkovom základe, že ako vedúci Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v S.
1/ 22. septembra 2010 v čase výkonu štátnej služby vo svojej kancelárii v budove
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v S. prijal priamo finančnú hotovosť v doposiaľ
nezistenej výške od doteraz nezistenej osoby ako úplatok za to, že vykonal evidenčný úkon,
a to odhlásenie motorového vozidla z evidencie mimo poradia pre J. T. a vozidlo EČ: S.
bez toho, aby skontroloval totožnosť vlastníka alebo držiteľa vozidla, resp. splnomocnenej
osoby, prevzatú finančnú hotovosť odložil do svojho pracovného stola a neskôr ju dal
do svojej peňaženky, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 120 a § 122 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v rozpore
s článkom 3 ods. 2 písm. c/, písm. d/ nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 6/2010
o postupe pri evidovaní vozidiel;
2/ rovnako postupoval aj 23. septembra 2010, keď na tom istom mieste
od doteraz nezistenej osoby prijal priamo finančnú hotovosť 14 € ako úplatok za to,
že vykonal evidenčný úkon – vydanie nového osvedčenia o evidencii vozidla mimo poradia
pre A. F. a vozidlo EČ: S.;
3/ rovnako postupoval 24. septembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal priamo finančnú hotovosť 72 € ako úplatok za to, že vykonal
evidenčné úkony – odhlásenie dvoch vozidiel z evidencie, výmenu evidenčného čísla vozidla,
poškodenie evidenčného čísla vozidla a stratu evidenčného čísla, ako aj zapísanie ťažného
zariadenia k vozidlám EČ: S., S., S., S., S.;
4/ rovnako postupoval 25. októbra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal priamo finančnú hotovosť 34 € ako úplatok za to, že vykonal
evidenčný úkon – zmenu údajov v osvedčení o evidencii vozidla a vydanie dokladov k motorovému vozidlu mimo poradia k vozidlu EČ: S. vedeného na C. F.;
5/ rovnako postupoval 25 októbra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal finančnú hotovosť 9 € ako úplatok za to, že vykonal evidenčný úkon –
zápis vozidla EČ: S. vedeného na T. H. do evidencie mimo poradia;
6/ rovnako postupoval 2. novembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal finančnú hotovosť 17 € ako úplatok za to, že vykonal evidenčný úkon
– zápis ďalšieho majiteľa motorového vozidla EČ: S. vedeného na PaedDr. K. S. do evidencie
mimo poradia;
7/ rovnako postupoval 5. novembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal priamo finančnú hotovosť 24 € ako úplatok za to, že vykonal
evidenčný úkon – zápis vozidla do evidencie a vydanie evidenčného čísla vozidla pre A. V.
a vozidlo EČ: S.;
8/ rovnako postupoval 5. novembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal priamo finančnú hotovosť 34 € a pizzu ako úplatok za to, že vykonal
evidenčný úkon – zápis vozidla do evidencie a vydanie evidenčného čísla vozidla pre T. P.
a vozidlo EČ: S.;
9/ rovnako postupoval 8. novembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal priamo finančnú hotovosť 38 € ako úplatok za to, že vykonal
evidenčný úkon –vydanie nového osvedčenia o evidencii vozidla a zmenu v ňom pre D. P.
a vozidlo EČ: S.;
10/ rovnako postupoval 26. novembra 2010, keď na tom istom mieste
od T. P. prijal priamo finančnú hotovosť 20 € za to, že vykonal evidenčný úkon – zmenu
vlastníckeho práva osobného motorového vozidla EČ: S., pričom administratívny poplatok za
tento úkon je 12 € a zvyšok 8 € si ponechal pre seba ako úplatok;
11/ rovnako postupoval 22. septembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz nezistenej osoby prijal finančnú hotovosť v nezistenej výške ako úplatok za to, že vykonal
evidenčný úkon – odhlásenie motorového vozidla EČ: S. vedeného na Ing. T. M.;
12/ rovnako postupoval 22. septembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal finančnú hotovosť v nezistenej výške ako úplatok za to, že vykonal
evidenčný úkon – odhlásenie motorového vozidla EČ: S. vedeného na D. K.;
13/ rovnako postupoval 22. septembra 2010, keď na tom istom mieste od doteraz
nezistenej osoby prijal finančnú hotovosť 101,50 € ako úplatok za to, že vykonal evidenčné
úkony – prevody vozidiel EČ: S. vedeného na D. P., vozidla EČ: S. vedeného na tú istú
osobu, prevod vozidla EČ: S. vedeného na Ing. M. H. a zápis nového držiteľa vozidla EČ: S.
pre Ľ. K..
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, zo 7. apríla 2011, sp. zn. Tp 6/11,
podľa § 79 ods. 3 Tr. por. bola zamietnutá žiadosť obvineného JUDr. V. K.
o prepustenie z väzby na slobodu;
podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. per analogiam, s poukazom na článok 154c ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.) nebol prijatý písomný sľub obvineného
JUDr. V. K.;
podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. per analogiam, s poukazom na uvedený článok
Ústavy a Dohovoru väzba obvineného JUDr. V. K. sa nenahradila dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa obvinený prostredníctvom obhajcu podal
sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a prijatia návrhu na nahradenie
väzby písomným sľubom obvineného, resp. jeho prepustenia z väzby s uložením dohľadu
probačného a mediačného úradníka a uložením primeraných povinností a dodržiavania
obmedzení; zásadným zámerom sťažnosti je rozhodnutie o prepustení obvineného z väzby na slobodu.
V odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na to, že dôvodom kolúznej väzby nemôže
byť len okolnosť, že majú byť vypočutí ako svedkovia jeho spolupracovníci,
že v rozhodovanej veci absentujú konkrétne okolnosti odôvodňujúce obavu, že by mohol
pôsobiť na svedkov. Podľa názoru vyjadreného v sťažnosti dôvodom kolúznej väzby nemôže
byť len okolnosť, že vo veci, v ktorej obvinený popiera svoju vinu, majú byť vyslúchnutí
ako svedkovia jeho spolupracovníci.
Pokiaľ napadnuté uznesenie poukazuje na okolnosť, že v úrade, v ktorom bol činný
obvinený, je zamestnaný aj Bc. K. K., v sťažnosti sa uvádza, že uvedená osoba nie je
v priamom príbuzenskom pomere s obvineným; ide o syna manželky obvineného, ktorého
tento neadoptoval, teda že nie je tu daný priamy príbuzenský vzťah.
Sťažnosť napokon napáda aj skutočnosť, že nie vinou obvineného neboli zhromaždené
ešte všetky potrebné dôkazy, a preto ďalšie jeho zotrvanie vo väzbe z tohto titulu považuje
za účelové.
Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie jemu predchádzajúce, pričom
konštatoval, že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.,
ale boli naplnené podmienky na rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Je potrebné poznamenať, že dôvody sťažnosti vo svojej podstate sú opakovaním
argumentov, ktoré boli vznesené proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, z 29. januára 2011, sp. zn. Tp 6/11, ktorým bol obvinený
JUDr. V. K. vzatý do väzby. O sťažnosti podanej proti uvedenému uzneseniu obvineným bolo
rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu z 8. februára 2011, sp. zn. 3 Tost 3/2011. Je možné
konštatovať, že od ostatného rozhodnutia Najvyššieho súdu nedošlo k takým zmenám v rozhodovanej veci, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska súdu rozhodujúceho
o sťažnosti vo veci väzby obvineného; preto Najvyšší súd v základných otázkach poukazuje
na dôvody svojho rozhodnutia z 8. februára 2011.
Špecializovaný trestný súd sa veľmi podrobne zaoberal otázkou kolúznej väzby
u obvineného a jeho závery Najvyšší súd v tomto rozsahu akceptuje. Počet skutkov, za ktoré
je obvinený trestne stíhaný, si vyžaduje vykonanie pomerne rozsiahleho vyšetrovania, pričom
pôjde zrejme o osoby obvinenému známe, resp. s ktorými je v určitých vzťahoch, pričom
už táto skutočnosť je základom pre konkretizáciu obavy o vplývaní obvineného na svedkov,
resp. všeobecne na priebeh celého trestného stíhania, a to aj s prihliadnutím na jeho doterajšie
služobné postavenie.
Do konania pristúpil tiež ďalší faktor, a to že uznesením vyšetrovateľa z 22. marca
2011 bolo obvinenému JUDr. V. K. vznesené ďalšie obvinenie za čiastkové skutky, ktoré
majú napĺňať skutkovú podstatu pokračujúceho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Ide o skutky, ktoré mali byť spáchané
22. septembra 2010 a ktoré sú uvedené sub 11/ - 13/ v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia. Ide o novú skutočnosť, na ktorú sa viažu všetky už uvádzané okolnosti
zakladajúce dôvody väzby obvineného JUDr. V. K. podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že je právne irelevantné tvrdenie
obvineného uvedené v sťažnosti o absencii príbuzenského vzťahu medzi ním
a Bc. K. K.; rozhodne ide o vzťah blízky, aj keď táto okolnosť nemá svoj zásadný význam.
Najvyšší súd po zvážení všetkých uvedených okolností nezistil dôvod na zmenu
svojho postoja v danej otázke, a preto považuje rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu
o zamietnutí žiadosti obvineného JUDr. V. K. o prepustenie z väzby na slobodu za zákonné
a správne, pričom tiež uzatvára, že toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s procesnými
predpismi.
Z odôvodnenia sťažnosti nevyplýva výslovná námietka proti rozhodnutiu
Špecializovaného trestného súdu o neprijatí písomného sľubu obvineného a nenahradení jeho
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Najvyšší súd však napriek tomu konštatuje, že taktiež plne akceptuje rozhodnutie
Špecializovaného trestného súdu o odmietnutí nahradenia väzby obvineného týmito prostriedkami. Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá logike veci a plne
korešponduje s ustanoveniami právnych noriem, o ktoré súd svoje rozhodnutie oprel.
Najvyšší súd v tomto smere rešpektujúc spomínaný rezultát súdu prvého stupňa poukazuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia v tomto smere, ktoré si osvojuje; takéto rozhodnutie
je v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu v danej veci, pričom
sa poznamenáva, že nebol zistený dôvod na zmenu tohto stanoviska.
Najvyšší súd na základe uvedených rezultátov preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/
Tr. por. sťažnosť obvineného JUDr. V. K. ako nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd opakovane a v súlade so svojim stanoviskom k trvaniu kolúznej väzby,
ktoré bolo vyjadrené v predchádzajúcom jeho uznesení, na margo pripomína, že účel takej
väzby bude naplnený vykonaním potrebných vyšetrovacích úkonov v primeranej dobe,
pričom rozhodne je neprimerané v tomto smere hľadať zavinenie z prieťahov na strane obvineného, avšak pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene vo vyšetrovaní. Vo vzťahu
k predpokladanej časovej limitovanosti tejto väzby však je potrebné vziať do úvahy
aj rozšírenie trestného stíhania obvineného JUDr. V. K..
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. apríla 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová