3 Tost 10/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Petra Hv trestnej veci
obvineného H. S. a spol. pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania
a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2, ods. 3
písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona,
sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom
zasadnutí 22. apríla 2015 v Bratislave sťažnosti obvinených H. S. a S. G. G. proti uzneseniu
sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,
z 20. marca 2015, sp. zn. Tp 91/2014, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosti obvinených H. S. a S. G. G.
sa z a m i e t aj ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, uznesením z 20. marca 2014, sp. zn. Tp 91/2014, podľa § 79 ods. 3 Trestného
poriadku zamietol žiadosti obvinených H. S. a S. G. G. o prepustenie z väzby na slobodu.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku neprijal písomný sľub H. S. a podľa § 80
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku neuložil u obvinených H. S. a S. G. G. dohľad probačného
a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podali obaja obvinení sťažnosti prostredníctvom svojich
obhajcov.
Obvinený S. svoju sťažnosť odôvodnil v podstate rovnakými dôvodmi ako žiadosť
o prepustenie z väzby. Poukazoval na rozdielnosť skutkov v uznesení o začatí trestného stíhania a uznesení o vznesení obvinenia. Mal za to, že vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia sa vyšetrovateľ dopustil podstatného porušenia zákona, keď vydal napadnuté
uznesenie v časti o vznesení obvinenia pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania
a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov bez potrebného zákonného rámca, ktorým
je začatie trestného stíhania. Všetky dôkazy vykonané bez začatia trestného stíhania nemôžu
byť podkladom pre vznesenie obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku a tiež následného
postavenia obvineného pred súd. V predmetnej časti považoval obvinený uznesenie
o vznesení obvinenia za nezákonné a ako také nemohlo byť teda formálno-procesným
dôvodom väzby obvineného. Obvinený tiež namietal, že výpovede L. N. vykonané
pred sudcom pre prípravné konanie ako aj pred vyšetrovateľom, nemôžu byť z procesných
dôvodov použité ako dôkaz proti nemu, a to ani v štádiu rozhodovania o väzbe obvineného.
Preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie a v zmysle § 79 ods. 3 Trestného
poriadku ho prepustil na slobodu.
Obvinený G. vo svojej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s názorom sudcu
pre prípravné konanie o potrebe ďalšieho trvania útekovej a preventívnej väzby, pretože u neho nie sú preukázané kvalifikované poznatky o naplnení útekového konania, resp.
konania spojeného s možným pokračovaním trestnej činnosti. Preto navrhol, aby najvyšší súd
po preskúmaní správnosti výrokov napadnutého uznesenia postupom podľa § 194 ods. 1
písm. a/ Trestného poriadku zrušil predmetné uznesenie a sám vo veci rozhodol tak,
že obvineného prepustí na slobodu, alternatívne rozhodol o nahradení väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka so stanovením primeraných povinností a obmedzení
podľa § 82 ods. 1 písm. a/ až i/ Trestného poriadku.
Obvinený G. následne doplnil svoju sťažnosť podaním doručeným Špecializovanému
trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica 8. apríla 2015. V doplnení sťažnosti zopakoval
rovnaké dôvody ako v žiadosti o prepustenie z väzby. Namietal nezákonnosť uznesenia
o vznesení obvinenia z dôvodu, že skutok v ňom vymedzený nie je totožný so skutkom,
pre ktorý sa začalo trestné stíhanie vo veci. Poukazoval na to, že obvinenie v uznesení
o vznesení obvinenia pod bodom 1/ je založené len na výpovedi utajených svedkov č. 1, 2, 3.
Z ich výpovedí je zrejmé ich aktívne konanie, hoci neboli v postavení agenta podľa § 117
Trestného poriadku a spôsob, akým popisujú priebeh konania nasvedčuje tomu, že tieto osoby
boli v danom prípade spolupáchatelia.
Obvinený v sťažnosti podrobne rozoberal skutkovú podstatu trestného činu falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov s ohľadom na ustanovenie
§ 14 Trestného zákona upravujúce pokus trestného činu. Mal za to, že konaním, ktoré je
opísané v skutkovej vete bodu 1/ uznesenia o vznesení obvinenia, nemohol spáchať žiadny
trestný čin. Výšku škody ustálenú vyšetrovateľom na sume 500 000 000 € považoval za čisto
hypotetickú, bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, a preto podľa jeho názoru nie je daná ani
príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k obvineniu uvedenému v bode 2/ uznesenia o vznesení obvinenia
namietal, že toto je postavené len na výpovedi utajeného svedka č. 3, ktorého opis priebehu
udalostí obsahuje viaceré rozpory. Podľa názoru obvineného vyšetrovateľ porušil ustanovenie
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko v uznesení o vznesení obvinenia z 1. novembra
2014 absentujú zákonné náležitosti v zmysle tohto ustanovenia, konkrétne dôležité okolnosti
spáchania skutku, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
skutkom.
Obvinený nesúhlasil s názorom sudcu pre prípravné konanie, ktorý dôvodnosť
trestného stíhania voči jeho osobe odôvodnil aj výpoveďou L. N.. Namietal, že táto výpoveď
nebola vykonaná v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, preto nemôže byť v tomto štádiu
trestného konania použitá ako dôkaz.
Poukazoval na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval len všeobecne
na výpovede utajených svedkov č. 1, 2 a 3 bez toho, aby konkrétne uviedol, čo má vyplývať
z ich výpovedí a rovnako sa nevysporiadal s vážnymi rozpormi, na ktoré poukazoval jeho
obhajca.
Vo vzťahu k dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku
uviedol, že nemá v úmysle ujsť, ani sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Odôvodnenie
útekovej väzby zo strany sudcu pre prípravné konanie považuje za nedostatočné, nakoľko
samotná hrozba vysokého trestu nie je dôvodom väzby podľa písm. a/. V tejto súvislosti
poukazoval na rozhodnutie ústavného súdu I. ÚS 187/09. Čo sa týka preventívnej väzby, mal
za to, že z doteraz vykonaného dokazovania nemožno v žiadnom prípade prijať záver,
že by v prípade prepustenia na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica a prepustil ho z väzby na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým boli
podané sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosti obvinených
H. S. a S. G. G. nie sú dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Národnej
kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúra Bratislava uznesením
z 1. novembra 2014, ČVS: PPZ-927/NKA-PZ-BA-2014 vzniesol obvinenie voči H. S., S. G.
G. a S. G. za obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona (skutok pod bodom 1/), a zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. i/ Trestného zákona a § 140 písm. c/ Trestného zákona (skutok pod bodom 2/)
na skutkových základoch uvedených v predmetnom uznesení.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 3. novembra 2014, sp. zn. Tp 91/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2014, sp. zn. 5 Tost 40/2014, boli obvinení H. S., S. G. G. a S. G. vzatí do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala plynúť 31. októbra 2014 o 23.09 hod a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.
Pri rozhodovaní o predmetných sťažnostiach obvinených mal najvyšší súd na zreteli
ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo
predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný
čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal tiež
z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné
konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby
trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov
väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.
V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania
rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvinených S. a G.
pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Doteraz vykonané
dôkazy nasvedčujú tomu, že skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných
trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali obvinení H. S. a S. G. G. aj spolu s ďalšími osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz zabezpečených
dôkazov, predovšetkým z výpovedí utajených svedkov č. 1, 2, 3, ktorí nateraz
nespochybniteľným spôsobom opisujú spôsob zapojenia oboch obvinených do trestnej
činnosti.
Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v súčasnom štádiu
trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia
väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku. Podľa zistenia
najvyššieho súdu uvedené väzobné dôvody vychádzajú z konkrétnych skutočností
vyžadovaných zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných
v ustanovení upravujúcom dôvody tzv. útekovej a preventívnej väzby.
V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvineného G. dôvod
tzv. útekovej väzby vyplývajú z toho, že obvinený je štátnym občanom Talianskej republiky,
nemá stále bydlisko, na adrese trvalého pobytu v Taliansku sa nezdržuje, pričom
z predloženého spisového materiálu vyplýva, že ide o osobu, ktorá má kriminálnu minulosť
(bol viackrát súdne trestaný). Obvinenému v prípade uznania viny hrozí uloženie trestu
odňatia slobody až na 20 rokov a s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj samotné vyjadrenia obvineného, z ktorých vyplýva, že pri svojich obchodných aktivitách cestuje
po viacerých krajinách (vrátane Ruskej federácie), aj podľa názoru najvyššieho súdu, existuje
obava, že by v prípade prepustenia na slobodu mohol ujsť, resp. sa skrývať v úmysle vyhnúť
sa trestnému stíhaniu, prípadne hroziacemu trestu.
Čo sa týka obvineného H. S., ide síce o slovenského štátneho občana, s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, avšak vzhľadom na jeho kontakty v zahraničí, ktoré
získal z pozície riaditeľa Kanadského bilingválneho inštitútu a prezidenta Kanadskej
obchodnej komory, skutočnosť, že sa narodil na území Spojených štátov amerických, rovnako
ako aj hrozba uloženia vysokého trestu vytvárajú obavu, že by v prípade prepustenia z väzby
mohol ujsť, resp. sa skrývať v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. hroziacemu trestu.
Pokiaľ ide o dôvod tzv. pokračovacej väzby, najvyšší súd konštatuje, že z povahy
a charakteru trestnej činnosti, pre ktorú je voči obom obvineným vznesené obvinenie,
vyplýva, že táto mala byť páchaná plánovite a organizovane a mali z nej obvineným plynúť
vysoké finančné zisky, preto aj naďalej existuje obava, že v prípade ponechania obvinených na slobode by v tomto spôsobe života pokračovali. Túto obavu umocňuje aj doteraz vykonané
dokazovanie, z ktorého vyplýva, že obvinení mali vybudovať pomerne rozsiahlu sieť
spolupracujúcich osôb, ktoré zabezpečujú samotný prevoz falšovaných bankoviek ako aj ich
následnú distribúciu a ďalšiu logistiku. Pričom vo vzťahu k obvinenému S. je potrebné uviesť,
že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mal tento vystupovať pri páchaní trestnej
činnosti aktívne, konkrétne mal zabezpečovať prostriedky potrebné na výrobu falošných
bankoviek. Čo sa týka obvineného G., tento mal tiež vystupovať aktívne, mal sa zúčastňovať
jednotlivých stretnutí, pri ktorých sa dojednávali podmienky, za ktorých sa mali falšovať
bankovky. Súčasne zo správy z Interpolu Rím vyplýva, že obvinený G. bol viackrát odsúdený
za trestné činy vydierania, vystavovania šeku bez krytia, falšovania, pričom tieto okolnosti
vzbudzujú obavu z možného pokračovania v páchaní trestnej činnosti.
V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 20. marca 2015,
sp. zn. Tp 91/2014, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne
skutočnosti, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. c/ Trestného poriadku za opodstatnené. Predmetné rozhodnutie korešponduje
s predchádzajúcim vo veci vydaným rozhodnutím o väzbe (z 3. novembra 2014, sp. zn. Tp 91/2014), pričom žiadne podstatné zmeny v uvedených smeroch nenastali. Najvyšší súd
si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.
Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, že u obvinených H. S. a S. G. G. nie je možné
nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a u obvineného H. S.
písomným sľubom. V danom prípade s prihliadnutím na rozsah a povahu trestnej činnosti,
pre ktorú sú obaja obvinení trestne stíhaní, ani najvyšší súd dohľad mediačného a probačného
úradníka, resp. písomný sľub nepovažuje za dostatočnú záruku, pretože tieto substitučné
inštitúty neodstraňujú obavu, že obvinení v prípade prepustenia na slobodu nebudú
pokračovať v páchaní trestnej činnosti, resp. sa nepokúsia utiecť, prípadne skrývať pred
orgánmi činnými v trestnom konaní.
Vo vzťahu k námietke oboch obvinených týkajúcej sa rozdielnych skutkov v uznesení
o vznesení obvinenia a uznesení o začatí trestného stíhania, najvyšší súd sa stotožňuje
so závermi sudcu pre prípravné konanie, že v danom prípade bola podstata skutku zachovaná.
Podstata skutku je určovaná účasťou obvinených na určitej udalosti, z ktorej vzišiel následok
porušujúci, alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Totožnosť
skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku. V uznesení o vznesení obvinenia je skutok vymedzený konkrétnejšie v porovnaní s uznesením o začatí
trestného stíhania s ohľadom na ďalšie zistené skutočnosti.
V súvislosti s námietkou obvineného G. týkajúcej sa pôsobnosti Špecializovaného
trestné súdu najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 14 písm. c/ Trestného poriadku, podľa
ktorého pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na trestný čin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4
Trestného zákona. Nakoľko z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo, že obvinení mali
vyrábať a prechovávať falošné bankovky v mene euro, pričom ich cieľom bolo vytlačiť
bankovky v celkovej hodnote 500 000 000 €, je zrejmé, že pôsobnosť Špecializovaného
trestného súdu s ohľadom na vyššie uvedené ustanovenie je daná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosti obvinených H. S. a S. G. G. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. apríla 2014
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová