N a j v y š š í s ú d
3 Tost 1/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej
veci vyžiadanej osoby R. M. v konaní o návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry
v Košiciach na vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby na základe európskeho
zatýkacieho rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 18. januára 2017
v Bratislave sťažnosť prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Ntc 31/2016 zo 7. decembra 2016 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku sa uznesenie Krajského súdu
v Košiciach zo 7. decembra 2016, sp. zn. 8Ntc 31/2016 z r u š u j e a Krajskému súdu
v Košiciach sa ukladá, aby vo veci znovu k o n a l a r o z h o d o l.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Ntc 31/2016 zo 7. decembra 2016
rozhodol tak, že podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
(ďalej aj „zákon o EZR“) vyžiadaná osoba R. M., sa ponecháva na slobode.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila sťažnosť prokurátorka
Krajskej prokuratúry v Košiciach (č. l. 43), ktorú dodatočne odôvodnila písomným podaním
z 22. decembra 2016 (č. l. 78).
Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského
súdu a aby rozhodol o predbežnej väzbe.
Uviedla, že právo vyžiadanej osoby R. M. na obhajobu nebolo porušené z dôvodu,
že policajti síce neumožnili vyžiadanej osobe v cele policajného zaistenia poradu s obhajcom,
avšak počas tejto doby nebol vykonaný žiaden procesný úkon, ktorého výsledok by bol
podkladom na rozhodnutie o vzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby. Súd zároveň
pred výsluchom vyžiadanej osobe umožnil poradu so zvoleným obhajcom, pričom
ak vyžiadaná osoba, alebo obhajca nepovažovali tento poskytnutý časový priestor
za dostatočný, mali túto skutočnosť oznámiť súdu. Tzv. sudcovská lehota na rozhodnutie
o zadržanej osobe a o podanom návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby začala
plynúť dňa 6. decembra 2016 od 14:25 hod. a uplynula by dňa 8. decembra 2016 o 14:25 hod.
Ak by zadržaná osoba informovala obhajcu počas porady pred výsluchom pred sudcom
krajského súdu o závažných skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť konanie o väzbe,
mohol obhajca žiadať odročenie výsluchu za účelom ich potvrdenia a fyzického zabezpečenia.
Súd by takejto žiadosti mohol vyhovieť, keďže zákonná lehota obmedzenia osobnej slobody
trvala ešte 24 hodín.
Prokurátorka poukázala na účel predbežnej väzby v zmysle § 15 ods. 1 zákona o EZR,
ktorým je zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky tak,
aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu
pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka. Rozhodovanie súdu o predbežnej väzbe je teda zo zákona
predvídateľné, pričom dôvodmi väzby podľa Trestného poriadku nie je súd viazaný.
Pokiaľ vyžiadaná osoba vo výpovedi poukazovala na to, že vo vzťahu k rovnakým skutkom
má vo veci vyšetrovanej slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní procesné
postavenie svedka v trestnom konaní, o čom chcela predložiť aj dôkazy, je potrebné uviesť,
že aj táto skutočnosť bude predmetom predbežného vyšetrovania v zmysle § 19 zákona
o EZR a až po jeho záveroch bude možné rozhodnúť o tom, či sú splnené zákonné podmienky
pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 zákona o EZR.
V konaní o návrhu prokurátora na vzatie zadržanej osoby do predbežnej väzby sa neskúma
ani vina vyžiadanej osoby, a preto vyhlásenie vyžiadanej osoby o tom, že je nevinná a nemá
dôvod sa skrývať, je irelevantné.
Ďalej prokurátorka uviedla, že v štáte pôvodu sa proti vyžiadanej osobe vedie trestné
stíhanie, o ktorom, ako vyplynulo aj z výpovede vyžiadanej osoby, má táto osoba vedomosť.
Nakoľko justičné orgány štátu pôvodu dospeli k odôvodnenosti jej vyžiadania prostredníctvom vydania európskeho zatýkacieho rozkazu, ide o nespochybniteľný záver,
že prítomnosť vyžiadanej osoby na súdnom konaní v štáte pôvodu je nevyhnutná.
Odôvodnenosť vzatia vyžiadanej osoby do predbežnej väzby je zvýraznená aj tým,
že vyžiadaná osoba po zadržaní sa pokúsila o útek.
Počas celého doterajšieho priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze
sa vyžiadaná osoba mohla vyjadriť ku všetkým skutočnostiam pre posúdenie návrhu
na jej vzatie do predbežnej väzby a mala k dispozícii kvalifikovanú právnu pomoc zvoleného
obhajcu.
V závere podanej sťažnosti prokurátorka uviedla, že krajský súd svoje písomné
vyhotovenie uznesenia v značnom rozsahu odôvodnil až prostredníctvom obhajcom
dodatočne doručených materiálov, ktorých pôvod nie je celkom identifikovateľný
a ktoré nemal súd k dispozícii v čase rozhodovania o návrhu prokurátorky na vzatie
do predbežnej väzby. Namietla aj spôsob rozhodnutia krajského súdu, keď rozhodol
o ponechaní zadržanej osoby na slobode, miesto rozhodnutia o nevzatí zadržanej osoby
do predbežnej väzby a jej prepustení príkazom na slobodu.
Dôvody sťažnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach boli na vedomie
zaslané obhajcovi vyžiadanej osoby, ktorý v písomnom podaní zo 17. januára 2017 uviedol,
že právo na obhajobu nespočíva len v samotnej formálnej prítomnosti advokáta
na jednotlivých úkonoch ale aj v tom, že táto obhajoba bude zo strany advokáta poskytovaná
efektívne. V tomto prípade nebolo možné po viac ako 24 hodinách zadržiavania vyžiadanej
osoby, ktorá si zvolila obhajcu pri zadržaní, zabezpečiť kvôli konaniu orgánov činných
v trestnom konaní ani len splnomocnenie pre advokáta, ktorý tak nebol informovaný
ani o tom, v akej veci sa toto konanie vedie. Z tohto dôvodu nemohol R. M. predložiť súdu
v čase konania o jeho vzatí do predbežnej väzby potrebné dôkazy. Vyžiadaná osoba sa riadne
zdržiava na adrese svojho trvalého bydliska, riadne preberá poštu, o čom informoval aj
konajúci súd v Maďarskej republike, ktorý európsky zatýkací rozkaz vydal a taktiež zaslal
viacero telefonických kontaktov, na ktorých možno vyžiadanú osobu zastihnúť. Spolupráca
R. M. s orgánmi činnými v trestnom konaní a skutočnosť, že R. M. podnikol všetky kroky
smerujúce k zrušeniu európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorého potreba vydania vznikla
nedorozumením v neúspešnej komunikácií so súdom v Maďarskej republike, sú okolnosťami,
ktoré sú schopné preukázať, že vyžiadaná osoba sa nijakým spôsobom nepokúša o vyhýbanie sa konaniu a bude zastihnuteľná na území Slovenskej republiky. V prílohe zároveň zaslal
fotokópiu návrhu na zrušenie maďarského a európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý adresoval
na súd v Kecskeméte (Maďarská republika).
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením
§ 192 ods. 1 Trestného poriadku po tom ako nezamietol sťažnosť z dôvodu podľa § 193 ods. 1
písm. a/ alebo písm. b/ Trestného poriadku, na základe sťažnosti prokurátorky krajskej
prokuratúry preskúmal napadnutý výrok uznesenia a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to,
či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania,
ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli
spôsobiť nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril
z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté
uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo
trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a zistil, že sťažnosť prokurátorky krajskej prokuratúry je dôvodná.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť
zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní,
nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať
vyžiadaná osoba obhajcu.
Podľa § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní
odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho
predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej väzby
aj pred uplynutím tejto lehoty.
Podľa § 15 ods. 8 zákona o EZR prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje
jej opakované vzatie do predbežnej väzby alebo jej vzatie do vydávacej väzby;
na predvedenie a zatknutie osoby sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu
o trestnom konaní.
Z obsahu spisu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že maďarský
súd v Kecskeméte vydal dňa 16. októbra 2016 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn.
1.B.351/2015/152, na štátneho občana Slovenskej republiky R. M., a to za účelom jeho
trestného stíhania pre trestný čin daňové podvody podľa § 318 ods. 1, ods. 7 písm. b/,
§ 310 ods. 1, ods. 4, § 310 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona Maďarskej republiky a pre trestný
čin falšovania dokumentov podľa § 267 Trestného zákona Maďarskej republiky, pričom
na základe európskeho zatýkacieho rozkazu bola vyžiadaná osoba dňa 5. decembra 2016
o 8:45 hod. zadržaná príslušníkmi polície v R. na K., čo potvrdzuje záznam o zadržaní
vyžiadanej osoby, ktorej boli zároveň oznámené dôvody zadržania, pričom vyžiadaná osoba
R. M. si ihneď 5. decembra 2016 pri zadržaní zvolila obhajcu JUDr. Pavla Gomboša,
advokáta v Košiciach (č. l. 10 spisu), čo zároveň preukazuje plnomocenstvo
zo 6. decembra 2016 (č. l. 37 spisu).
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach dňa 6. decembra 2016 v zákonnej
lehote podala na Krajský súd v Košiciach návrh na vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej
väzby (č. l. 1 spisu). Zároveň predložila krajskému súdu záznam podľa § 3 písm. l/ zákona
o EZR, ktorý má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky
zatýkací rozkaz.
Sudca Krajského súdu v Košiciach 7. decembra 2016 vypočul vyžiadanú osobu
za účasti prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach a zvoleného obhajcu vyžiadanej
osoby, pred ktorými bola vyžiadaná osoba oboznámená s návrhom prokurátora na jeho vzatie
do predbežnej väzby (č. l. 38 spisu). Výsluch vyžiadanej osoby bol vykonaný v zákonom
stanovenej lehote (§ 15 ods. 2 zákona o EZR) a zákonným spôsobom. Počas tohto úkonu bola
vyžiadaná osoba oboznámená s predmetom výsluchu, dôvodmi jeho zadržania na podklade
vydaného zatýkacieho rozkazu.
Záver krajského súdu, že právo na obhajobu bolo vyžiadanej osobe porušené,
je preto nedôvodné a nenáležité. Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval postup orgánov činných v trestnom konaní za taký, ktorý by mal za následok porušenie práva
zadržanej osoby na obhajobu, lebo výsluch zadržaného sa vykonal za účasti zvoleného obhajcu a kontakt vyžiadanej osoby s obhajcom bol vyžiadanej osobe umožnený aj
pred výsluchom, pričom v čase medzi zadržaním a výsluchom vyžiadanej osoby nebol
uskutočnený iný procesný úkon.
Bez ohľadu na vyššie uvedené však Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza,
že účelom tohto konania o návrhu na vzatie do predbežnej väzby nie je skúmanie otázky viny
alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na vzatie vyžiadanej osoby
do predbežnej väzby. V takom konaní sa neskúma otázka prezumpcie neviny, trestnosť činu
a ani právo na obhajobu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom Slovenskej
republiky obvinenej osobe ústavne zaručený. Súd nepreskúmava dôvodnosť podozrenia
zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu
z hľadiska práva štátu pôvodu.
Na rozhodnutie o vzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby vyžaduje okrem
splnenia formálnych podmienok len zistenie existencie takých okolností, z ktorých vyplýva
obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade,
ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode. Pred rozhodnutím o predbežnej väzbe
je sudca povinný zistiť, či pozbavením osobnej slobody vyžiadanej osobe bude naplnený účel
predbežnej väzby a to je – zabezpečenie prítomnosti zadržanej osoby na území Slovenskej
republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze
pokým orgán štátu pôvodu nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu.
V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na kriminálnu minulosť
vyžiadanej osoby (č. l. 26), závažnú trestnú činnosť, za ktorú je stíhaný v Maďarskej
republike, ale predovšetkým ako vyplýva zo záznamu Prezídia Policajného zboru, Úradu
kriminálnej polície, odboru pátrania a kriminalisticko – technických činností, oddelenia
pátrania a cieľového pátrania z 5. decembra 2016, č. p. PPZ-KP-OPKC-220-002/2016,
„po predvedení zadržanej osoby na detašované pracovisko ÚKP na ulici M. osoba požiadala
o vykonanie hygienickej potreby na toalete. Po vykonaní toalety zadržaná osoba
sa rozbehla a začala utekať. Nereagovala na policajné výzvy, vybehla von z budovy polície
a smerovala k zimnému štadiónu na ulicu Š. v K.. Po asi 300 metroch sa dostala do slepej
uličky, odkiaľ už nemala únikovej cesty“ (č. l. 15 spisu); uvedené konanie vyžiadanej osoby
reflektuje a napĺňa zmysel (účel) predbežnej väzby.
Zohľadňujúc uvedené skutočnosti (odhliadnuc od enunciátu rozhodnutia krajského
súdu, keď rozhodol o ponechaní vyžiadanej osoby na slobode, správne má byť sa prepúšťa
zo zadržania na slobodu), Najvyšší súd Slovenskej republiky navyše poukazuje na
nepochopiteľný postup krajského súdu pri rozhodovaní o predbežnej väzbe, keď krajský súd
nekonal dostatočne urýchlene. O predbežnej väzbe krajský súd rozhodol 7. decembra
2016, pričom ihneď po vyhlásení uznesenia zahlásila prokurátorka krajskej prokuratúry
sťažnosť, ktorú odôvodnila písomne dňa 23. decembra 2016 (rozhodnutie bolo krajskej
prokuratúre doručené 22. decembra 2016, vyžiadanej osobe 27. decembra 2016)
a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky krajský súd predložil spis až 12. januára 2017.
Žiada sa ešte dodať, že v zmysle § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie
trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. V tomto prípade však 40 - dňová predbežná
väzba nezačala ani plynúť, čo nevylučuje po zadržaní obvineného možnosť jej opätovného
plynutia, čo explicitne vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o EZR, pričom európsky
zatýkací rozkaz je stále platný (§ 6 zákona o EZR).
V ďalšom konaní musí krajský súd odstrániť uvedené pochybenia, následne opätovne
vo veci rozhodnúť s ohľadom na aktuálny stav veci a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 18. januára 2017
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová