3 Tost 1/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného M.   A.   a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa

16. januára 2013 v Bratislave sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

28. decembra 2012, sp. zn. Tp 4/2011, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo dňa 28. decembra 2012, sp. zn. Tp 4/2011, podľa § 79 ods. 3

Tr. por. prepustil obvineného M. A., nar. X. v B., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby

v Banskej Bystrici, z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sudca

pre prípravné konanie z daného dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. prijal

písomný sľub obvineného M. A.. Súčasne obvinenému podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

uložil dohľad probačného a mediačného úradníka. Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. uložil

obvinenému povinnosť oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, ktorý vedie

konanie, každú zmenu miesta pobytu. Zároveň sudca pre prípravné konanie obvinenému

uložil aj primerané obmedzenia podľa § 82 ods. 1 Tr. por., a to zákaz vycestovať do

zahraničia, povinnosť dostavovať sa na každé predvolanie orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu a zákaz styku so spoluobvinenými a ich obhajcami.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý zastával názor, že u obvineného dôvody

väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. naďalej trvajú a sú takého závažného charakteru,

že ani prijatím písomného sľubu, dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo

uloženými povinnosťami a obmedzeniami nemožno vylúčiť hrozbu úteku, resp. skrývania

sa obvineného.

V súvislosti s konkrétnymi dôvodmi trvania tzv. útekovej väzby poukazoval

na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2012,

sp. zn. 5 Tost 38/2012, v ktorom sú bližšie rozpracované. Trval na tom, že dôvody väzby,

tak ako boli vymedzené v doterajších rozhodnutiach, naďalej trvajú v nezmenenom rozsahu.

Vzhľadom na dôkaznú náročnosť a obtiažnosť veci doposiaľ nebolo možné vyšetrovanie

ukončiť, a preto prepustením obvineného na slobodu hrozí, že by vyhýbaním sa procesných

úkonov zmaril, resp. podstatne sťažil účel trestného konania.

Nahradenie väzby písomným sľubom a uloženie primeraných obmedzení a povinností

považoval za neakceptovateľné z hľadiska proporcionality vo vzťahu k závažnosti trestnej

činnosti, z ktorej je obvinený trestne stíhaný. Teoreticky by bolo možné v zmysle § 80 ods. 2

a § 81 ods. 1 Tr. por. nahradiť väzbu u obvineného M. A. obmedzeniami, avšak len v prípade,

ak by to odôvodňovali výnimočné okolnosti prípadu, ktoré neboli zo strany obvineného, resp.

jeho obhajcu preukázané.

Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby najvyšší súd zrušil uznesenie sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica z 28. decembra 2012, sp. zn. Tp 4/2011, v celom rozsahu a ponechal obvineného

M. A. vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

V posudzovanej trestnej veci vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania uznesením zo dňa

5. októbra 2010, ČVS: PPZ-69/BOK-B2-2009 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie voči

15 osobám, medzi nimi aj M. A. za zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok pod bodom 1/), obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/

Tr. zák. (skutok pod bodom 4/) a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom

na § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok pod bodom 5/) na tom skutkovom základe, ako je to

uvedené v predmetnom uznesení.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 18. apríla 2012, sp. zn. Tp 4/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. mája 2012, sp. zn. 1 Tost 16/2012, bol obvinený M. A. vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.

Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti prokurátora mal najvyšší súd na zreteli

ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo

predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný

čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal

tiež z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné

konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby

trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná

iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov

väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu

dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky,

pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky

vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky

spáchal obvinený M. A. (aj spolu s ďalšími obvinenými osobami).

Taktiež možno súhlasiť aj s názorom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica ako i prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že v prípade obvineného aj naďalej pretrvávajú dôvody väzby v nezmenenom rozsahu tak, ako boli ustálené v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov v danej trestnej veci (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. – tzv. úteková väzba).

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/

alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub,

že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží

obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočný a prijme ho.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/

alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného

a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného

a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. por. ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode, alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, pričom niektoré z nich sú príkladom uvedené v citovanom ustanovení (písm. a/ až písm. i/).

V uvedenom prípade za výnimočné okolnosti možno považovať predovšetkým

skutočnosť, že väčšina spoluobvinených, ktorí sa mali podľa uznesenia o vznesení obvinenia podieľať na spáchaní trestnej činnosti, neboli vôbec vzatí do väzby, resp. boli prepustení

z väzby po uložení rôznych obmedzení a nahradení väzby. S ohľadom na celkové trvanie

väzby u obvineného M. A., ako aj dôkaznú situáciu (obvinený A. je usvedčovaný len jedným

priamym dôkazom – výpoveďou obvineného J. D.) bolo potrebné tieto okolnosti vyhodnotiť

v prospech obvineného M. A..

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa po zvážení všetkých okolností prípadu teda

stotožnil s názorom sudcu pre prípravné konanie, že použitie vyššie spomenutých inštitútov

nahradzujúcich väzbu, prichádza v danom prípade do úvahy; má za to, že u obvineného

možno účel väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. dosiahnuť aj prijatím písomného sľubu

podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. za súčasného uloženia primeraných obmedzení v zmysle

§ 82 ods. 1 písm. a/, písm. f/, písm. h/ Tr. por. V podrobnostiach preto poukazuje

na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré považuje v tomto smere za dostatočné.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. januára 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová