UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kostolanskej a členov senátu JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obžalovaného Ľ. A. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 10. septembra 2024 v Bratislave, o žiadosti obžalovaného P. S. Í. Z. F. S. W. o prepustenie z väzby na slobodu, takto
rozhodol:
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného P. S., narodeného XX. F. XXXX, o prepustenie z väzby na slobodu, s a z a m i e t a.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzba obžalovaného P. S., narodeného XX. F. XXXX, sa dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
Odôvodnenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd") v trestnej veci obžalovaného Ľ. A. a spol. vedie odvolacie konanie o odvolaniach obžalovaných Ľ. A., Ľ. D. a A. S. a odvolaní prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor") podanom proti všetkým výrokom (t. j. aj v neprospech obžalovaného P. S.) v poradí druhého vyhláseného rozsudku Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „súd I. stupňa") z 19. júna 2024, sp. zn. 8T/7/2022, ktorým bol (okrem iných) aj obžalovaný P. S. uznaný za vinného zo skutkov v rozsudku uvedených pod bodmi 2), 5), 8) a 9), právne posúdených ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
2) Obžalovaný Ľ. A., obžalovaný P. S.
- v presne nezistenom období roku 2018 až 2020, si Z. G. objednal u obžalovaného P. S., s ktorým ho zoznámil obžalovaný Ľ. A., pervitín (ktorého účinnou látkou je metamfetamín a v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskoršíchpredpisov je zaradený do II. skupiny psychotropných látok) - (ďalej len „drogu") a to prostredníctvom SMS správ, na mobilné telefóny so SIM kartami českého mobilného operátora, ktoré zabezpečil obžalovaný Ľ. A.S., v ktorých správach 1 bodka predstavovala záujem o nákup 50 gramov drogy, následne na čo títo požiadavku tlmočili obžalovaný Ľ. A.É., ktorý drogu dodal a následne v presne nezistenom čase, vo vyššie uvedenom období roku 2018 až 2020, obžalovaný P. S. minimálne v piatich prípadoch odpredal drogu v množstve minimálne 50 gramov pri jednom predaji Z. G. za cenu 23 Eur za 1 gram, teda v celkovej sume 5.750 Eur.
5) Obžalovaný Ľ. A., obžalovaný P. S.
- v presne nezistenom období, pravdepodobne v roku 2017 obžalovaný Ľ. A. Z. G. na osobnom stretnutí v Bratislave pri Chorvátskom ramene predstavil obžalovaného P. S., v tom čase vystupujúceho pod menom Z., ako ďalšieho svojho predajcu drogy, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Z. G. obžalovaný Ľ. A. predával prostredníctvom obžalovaného P. S. Z. G. drogu tak, že prostredníctvom SMS správ si Z. G. dohodnutým spôsobom objednal požadované množstvo drogy u obžalovaného P. S., ktorý následne drogu objednal u obžalovaného Ľ. A., ktorý mu ju dodal a následne obžalovaný P. S. odpredal drogu Z. G. v presne nezistenom čase, po dobu minimálne od októbra 2017 do mája 2018, a následne v presne nezistenom čase v období od začiatku mesiaca december 2020 do 13.12.2020, kedy bol Z. G. zadržaný, na rôznych miestach v Bratislave pri Chorvátskom ramene a za Zrkadlovým hájom v Petržalke s intenzitou predaja minimálne 1-krát týždenne (celkom spolu 30 týždňov), v množstve minimálne 50 gramov metamfetamínu pri jednom nákupe (celkom spolu 1500 gramov), a minimálne v jednom prípade v množstve 300 gramov metamfetamínu pri jednom nákupe za cenu minimálne 20 Eur za jeden gram, kde bolo takto predaných obžalovaným Ľ.Í. A. prostredníctvom obžalovaného P. S. Z. G. minimálne 1.800 gramov drogy v celkovej hodnote minimálne 36.000 Eur.
8) Obžalovaný Ľ. A., obžalovaný P. S.
- v presne nezistenom časovom období v roku 2019 až do konca marca 2020 obžalovaný Ľ. A. A. B. prostredníctvom obžalovaného P. S., vystupujúceho pod menom Z., po predchádzajúcej vzájomnej dohode s A. B. predával drogu tak, že prostredníctvom SMS správ si A. B. dohodnutým spôsobom objednal požadované množstvo drogy u obžalovaného P. S., ktorý následne drogu objednal u obžalovaného Ľ. A., ktorý mu ju dodal a následne obžalovaný P. S. odpredal drogu A. B. v parku v Bratislave Petržalke neďaleko reštaurácie Engerau minimálne v troch prípadoch po minimálne 100 gramov pri jednom nákupe za cenu minimálne 20 Eur za 1 gram, kde bolo takto predaných obžalovaným Ľ. A. prostredníctvom obžalovaného P. S. A. B. minimálne 300 gramov drogy v celkovej hodnote 6.000 Eur.
9) Obžalovaný P. S.
- v presne nezistenom čase a na neznámom mieste od doposiaľ nezistenej osoby zadovážil:
- hnedú kryštalickú látku, ktorú prechovával v sáčku uloženom v čiernej plátennej taške, a to až do dňa 9.6.2021, kedy bola zaistená pri domovej prehliadke v byte č. XX, nachádzajúcom sa na XX. poschodí bytového domu v I., na F. ulici č. XX, súpisné číslo XXXX a v priľahlých nebytových a pivničných priestoroch k tomuto bytu patriacim, ktorého užívateľom je aj obvinený P. S., ako stopa č. 3, pričom následným skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (ďalej len „KEÚ") (znalecký posudok č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/6810 zo dňa 25.6.2021), bola vyhodnotená ako metamfetamín s hmotnosťou 68,787 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,2 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde uvedené množstvo materiálu obsahujúce 51728 mg absolútneho metamfetamínu KEÚ považuje za 1293 - 5173 bežných jednotlivých dávok drogy, následná minimálna hodnota uvedenej látky bola stanovená protidrogovou centrálou národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „PDC NAKA") na 2.407,55 EUR,
- kryštalický materiál béžovej farby, ktorý prechovával vo vnútornom vrecku čiernej textilnej tašky uzatvárateľnej na zips, a to až do dňa 9. 6. 2021, kedy bol zaistený pri domovej prehliadke v byte č. XX, nachádzajúcom sa na XX. poschodí bytového domu v I., na F. ulici č. XX, súpisné číslo XXXX a v priľahlých nebytových a pivničných priestoroch k tomuto bytu patriacim, ktorého užívateľom je aj obvinený P. S., ako stopa č. 4, pričom následným skúmaním KEÚ (znalecký posudok č. ČES: PPZ- KEU-BA-EXP-2021/8068 zo dňa 11. 10. 2021), bol vyhodnotený ako metamfetamín s hmotnosťou 47mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,5% hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde uvedené množstvo materiálu obsahujúce 35 mg absolútneho metamfetamínu KEÚ považuje za 1 - 3 bežných jednotlivých dávok drogy, následná minimálna hodnota uvedenej látky bola stanovená PDC NAKA na 1,65 EUR.
Za to súd I. stupňa uložil obžalovanému P. S. podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, aplikujúc ďalej § 38 ods. 2, ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 2 roky a podľa § 60 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci - hnedej kryštalickej látky - metamfetamín s hmotnosťou 68,787 gramu a kryštalický materiál béžovej farby - metamfetamín s hmotnosťou 47 miligramov a trest prepadnutia veci - finančných prostriedkov vo výške 9.470 Eur.
Zároveň súd I. stupňa vyššie špecifikovaným rozsudkom (okrem iných aj) obžalovaného P. S. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby pre skutok v bode 1) obžaloby právne posúdený ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase najmenej od roku 2011 až do roku 2021 pôsobilo prevažne v regióne Bratislavy, hlavne v meste Bratislava a v jeho okolí, spoločenstvo osôb, ktoré tvorili členovia obvinený Ľ. A., prezývaný „Č.", obvinený B. F., obvinený P. Ž., prezývaný „Č.", obvinený A. S., prezývaný „U.", obvinený P. S., prezývaný „Z.", obvinený J.. T.. (ktorý bol vylúčený na samostatné konania a o vine ktorého doposiaľ rozhodnuté nebolo), obvinený A. E.A. a ďalšie nestotožnené osoby, ďalej osoby činné pre túto skupinu obvinený Ľ. D., obvinená B. D., A. B., Z. G., Z. G. a ďalšie doposiaľ presne nestotožnené osoby, konali na základe pokynov členov tejto skupiny, založenej s cieľom páchania prevažne drogovej trestnej činnosti, a to aj za použitia násilia pri prehlbovaní svojho vplyvu a pri zastrašovaní členov vlastnej skupiny, ale aj konkurenčných skupín za účelom získavania finančných prostriedkov, ale aj iných výhod, pričom od založenia tejto skupiny na najvyššej riadiacej a koordinačnej úrovni stoja doposiaľ presne nestotožnené osoby, ktorých tzv. „pravou rukou" je obvinený Ľ. A., ktorý v zmysle pokynov osôb stojacich na najvyššej úrovni hierarchie tejto skupiny, túto a rozsah jej činností riadi a koordinuje jej členov na nižšie postavených úrovniach hierarchie pri páchaní rôznej, predovšetkým drogovej trestnej činnosti, ktorú aj finančne zabezpečuje, a to prostredníctvom osôb stojacich v hierarchii zločineckej skupiny nad ním a svojim vplyvom zabezpečuje ochranu skupiny, ale aj jej spoločenské postavenie v zločineckom prostredí, a to prostredníctvom tzv. „výjazdu", ktorého členmi sú doposiaľ nestotožnené osoby, a ktorý taktiež poskytuje ochranu členom tejto skupiny, ale aj osobám činným pre skupinu pred útokmi zo strany konkurencie, ale aj prostredníctvom svojich kontaktov v polícii; na strednej úrovni hierarchie v skupine sa nachádzajú obvinený B. F., ktorý v skupine plní prevažne úlohu tzv. „vybavovača" a „riešiteľa problémov" spôsobených ďalšími členmi skupiny alebo osobami činnými pre túto skupinu, resp. voči týmto osobám, no taktiež sa podieľa na predaji a skladovaní metamfetamínu, kde v presne nezistenom období na presne nezistenom mieste, prechovával presne nezistené množstvo metamfetamínu, ktorý následne po jeho zriedení ďalej distribuoval, pričom po tomto zistení bol na pokyn obvineného Ľ. A. fyzicky napadnutý členmi tzv. „výjazdu", v dôsledku čoho prišiel obvinený Ľ. A. o významný kontakt mimo Bratislavy, ďalej sa na strednej úrovni hierarchie v skupine nachádzajú obvinený P. Ž., obvinený A. S., obvinený P. S., obvinený J.. T.. (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a o vine ktorého doposiaľ rozhodnuté nebolo) a obvinený A. E., ktorí plnili zadané pokyny obvineného Ľ. A., resp. pokyny zadané jednotlivými členmi skupiny v tom, že sa priamo podieľali na skladovaní a predaji metamfetamínu, a to za ceny a minimálne množstvá stanovené obvineným Ľ. A.É., a to osobám činným pre skupinu a iným osobám (dílerom), s ktorými komunikovali najmä prostredníctvom českých mobilných telefónnych čísel, zabezpečených obvineným Ľ. A., ktoré boli pravidelne obmieňané za nové za účelom sťaženia identifikácie a rozpracovania Policajným zborom, pričom „zoznam" osôb činných pre skupinu kreoval a schvaľoval obvinený Ľ. A., vzhľadom na ich spoľahlivosť a získané informácie o ich nerozpracovaní políciou, medzi týmito boli A. B., Z. G., Z. G.,obvinený Ľ. D. a obvinená B. D., ktorí postupovali v zmysle pokynov jednotlivých členov skupiny a metamfetamín predávali za účelom odpredaja konečným spotrebiteľom, či už priamo týmto alebo prostredníctvom nižšie postavených dílerov, pričom jednotliví členovia skupiny konali koordinovane a pri svojich aktivitách v rámci hierarchie skupiny úzko spolupracovali za účelom páchania rôznej trestnej činnosti, pri rôznej účasti jednotlivých členov skupiny na tejto trestnej činnosti, dodržiavali pokyny nadriadených členov skupiny s cieľom ďalšieho úspešného fungovania skupiny a získavania finančného prospechu pre jednotlivých členov skupiny, kde časť týchto finančných prostriedkov používali na kúpu ďalších drog a zostávajúce finančné prostriedky použili pre vlastnú potrebu.
Tento rozsudok (ani) vo vzťahu k obžalovanému P. S. doposiaľ nie je právoplatný.
Po predložení veci na rozhodnutie o vyššie označených odvolaniach najvyššiemu súdu 30. júla 2024, doručil obžalovaný P. S.Z. prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Šrobára, advokáta v Bratislave, 26. augusta 2024 najvyššiemu súdu žiadosť o prepustenie z väzby. Vo svojej žiadosti uviedol, že od začiatku zastáva k páchanej trestnej činnosti kritický postoj, už v prípravnom konaní napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, svoje konanie ľutuje, doposiaľ nebol stíhaný ani odsúdený, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa nepodal, pretože považoval uložený trest za zákonný a spravodlivý. Vo väzbe sa nachádza viac ako tri roky, vzhľadom k čomu nedokáže plniť svoju vyživovaciu povinnosť na svojich dvoch synov A. S. (ročník XXXX) a Z. S.Z. (ročník XXXX), ktorí ho navštevujú a má s nimi výborný vzťah. Jeho starší syn je na jeho osobu emocionálne silno naviazaný a jeho pobyt vo väzbe znáša veľmi ťažko. Má za to, že väzba v čase vyhlásenia v poradí druhého odsudzujúceho rozsudku nie je pre dosiahnutie účelu trestného konania ďalej potrebná, absentuje verejný záujem, zákonné dôvody väzby, ktorá nemôže nahrádzať výkon trestu odňatia slobody.
Po prepustení na slobodu sa bude zdržiavať v rodinnom dome svojho otca, ktorý mu udelil písomný súhlas (ktorý je prílohou k jeho žiadosti spolu s listom vlastníctva), aby bez časového obmedzenia v jeho dome býval a zároveň vyhlásil, že je pripravený poskytnúť potrebnú súčinnosť pre prípadné plnenie súdom uložených primeraných povinností a obmedzení.
Obžalovaný P. S. vo svojej žiadosti navrhol, aby ho najvyšší súd prepustil z väzby na slobodu, podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pri existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku jeho väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka Krajského súdu v Trnave s miestom výkonu na Okresnom súde Galanta, podľa § 82 ods. 4 Trestného poriadku pre prípad, že to považuje za potrebné, nariadil kontrolu jeho osoby technickým prostriedkom - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a uložil mu podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku primerané povinnosti a obmedzenia, a to najmä podrobiť sa a strpieť inštaláciu navrhovaného technického prostriedku, povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi podľa určenia probačného a mediačného úradníka, okamžite sa po prepustení z väzby zamestnať a zákaz vycestovať do zahraničia.
Najvyšší súd preskúmal žiadosť obžalovaného P. S. na neverejnom zasadnutí konanom 10. septembra 2024, v zmysle ustanovenia § 302 ods. 2 Trestného poriadku. Z ustanovenia § 72 ods. 3 Trestného poriadku, okrem iného vyplýva, že pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý, bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Obžalovaný po určení termínu neverejného zasadnutia výslovne prehlásil, že neverejného zasadnutia sa nechce osobne zúčastniť. V písomnom podaní adresovanom sťažnostnému súdu uviedol, že sa ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní (správne má byť neverejnom zasadnutí) z dôvodu zdĺhavej a náročnej eskorty cez pol Slovenska a tiež má v sobotu povolenú návštevu. Zopakoval, že vo väzbe je 39 mesiacov, spolupracuje s OČTK, priznáva svoju vinu, skutky oľutoval a nikdy v minulosti nebol trestaný. Vždy viedol riadny život, má dvoch synov, s ktorými má dobré vzťahy a pre ktorých chce byť oporou. Vo väzbe dostal 2 pochvaly, jeho životné priority sa zmenili, všetko ľutuje.Opätovne z týchto dôvodov požiadal, aby ho najvyšší súd prepustil z väzby na slobodu.
Najvyšší súd o žiadosti obžalovaného, na základe vyššie uvedeného, rozhodol na neverejnom zasadnutí bez jeho výsluchu. Vzhľadom na neúčasť obžalovaného na neverejnom zasadnutí sa tohto nezúčastnili ani jeho obhajca a prokurátor.
Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že u obžalovaného naďalej existuje dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
S ohľadom na vývoj trestného stíhania obžalovaného P. S. v danej trestnej veci, s dôrazom na kľúčové procesné aspekty relevantné pre rozhodovanie o jeho väzbe, považuje najvyšší súd za nevyhnutné predovšetkým zdôrazniť, že zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený súdom I. stupňa na rozhodnutie o odvolaniach obžalovaných Ľ. A., Ľ.I. D. a A. S. a odvolaní prokurátora, podaných proti rozsudku súdu I. stupňa z 19. júna 2024, sp. zn. 8T/7/2022 vyplýva, že (okrem iných) aj obžalovaný bol v prípravnom konaní vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie súdu I. stupňa z 11. júna 2021, sp. zn. 7Tp/11/2021, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 8. júla 2021, sp. zn. 1Tost/20/2021 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku s určením začiatku plynutia lehoty väzby od 9. júna 2021 o 03:55 hod.
Uznesením súdu I. stupňa zo 17. decembra 2021, sp. zn. 7Tp/11/2021, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 29. decembra 2021, sp. zn. 1Tost/42/2021 bola (aj) obžalovanému P. S. podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku predĺžená lehota väzby do 9. mája 2022 a súčasne podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku zmenené dôvody väzby tak, že bude naďalej vykonávať väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Po podaní obžaloby bol (okrem iných) aj obžalovaný uznesením súdu I. stupňa z 19. apríla 2022, sp. zn. 8T/7/2022, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 27. apríla 2022, sp. zn. 1Tostš/10/2022 podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku ponechaný vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Následne bolo o väzbe obžalovaného P. S. rozhodované [po vyhlásení v poradí prvého rozsudku súdu I. stupňa z 2. decembra 2022, sp. zn. 8T/7/2022, ktorým bol (okrem iných) aj obžalovaný v odsudzujúcej časti uznaný za vinného zo spáchania z tam uvedených skutkov v bodoch 1), 5), 7), 9) a 11) právne kvalifikovaných ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, a zároveň bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora v bode 1) obžaloby, pre skutok prokurátorom právne kvalifikovaným ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona] v rámci odvolacieho konania, a to uznesením najvyššieho súdu z 15. februára 2023, sp. zn. 3To/2/2023, ktorým bola postupom podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.
V nadväznosti na to najvyšší súd ako súd odvolací uznesením zo 16. augusta 2023, sp. zn. 3To/2/2023, o odvolaniach obžalovaných P. A., A. S., J. T., Ľ. D. a prokurátora rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu I. stupňa z 2. decembra 2022, sp. zn. 8T/7/2022v jeho odsudzujúcej časti, vo výrokoch o vine v rozsahu skutkov v bodoch 1) až 10) a v bode 15) vo vzťahu k obžalovaným Ľ. A., A. S., P. S., A. E., J. T. a Ľ. D. a vo všetkých výrokoch o uložených trestoch a ochranných opatreniach obžalovaným Ľ.Q. A., A. S., P. S., P. Ž., J. T., A. E., B. D. a Ľ. D., a v celej oslobodzujúcej časti, vo všetkých výrokoch o oslobodení spod obžaloby, vo vzťahu k obžalovaným Ľ.Q. A., B. F., A. S., P. S., P. Ž., J. T., A. E., B. D. a Ľ. D.. Zároveň podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O väzbe obžalovaného P. S. bolo ostatný raz rozhodované uznesením súdu I. stupňa z 31. októbra2023, sp. zn. 8T/7/2022, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 21. novembra 2023, sp. zn. 1Tostš/17/2023, ktorým bola postupom podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietnutá (aj) jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.
Najvyšší súd na základe vyššie popísanej genézy konštatuje, že o väzbe obžalovaného bolo doposiaľ rozhodované priebežne, plynulo a urýchlene v súlade s požiadavkou vyjadrenou v § 2 ods. 6 veta druhá Trestného poriadku, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Dĺžka jeho väzby (na ktorú vo svojej žiadosti poukazuje) je a bezpochyby bola ovplyvnená aj dĺžkou predmetného trestného stíhania, kde je však nevyhnutné poukázať na charakter tejto trestnej veci z pohľadu počtu stíhaných osôb (pôvodne 9), aj množstva skutkov (zohľadňujúc skutkové vymedzenie obžaloby sa jedná o 9 skutkov), čo sa prejavilo aj v rozsahu objasňovanej trestnej činnosti, a s ňou spojeným zabezpečovaním dôkazov a ich následným vykonávaním na hlavnom pojednávaní.
Najvyšší súd na podklade žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu následne pristúpil k posúdeniu, či sú aj naďalej splnené zákonné podmienky pre jeho väzobné stíhanie.
Pokiaľ ide o základnú materiálnu podmienku väzby, t. j. dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného, najvyšší súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sumarizuje, že predmetná trestná vec, v ktorej je v súčasnosti trestne stíhaných 8 obžalovaných (obžalovaný J. T. bol súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 19. júna 2024 podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčený zo spoločného konania na samostatné konanie), je aktuálne v štádiu odvolacieho konania (po druhý krát), ktorého predmetom je rozhodnúť o odvolaniach obžalovaných Ľ.Í. A.Á., Ľ. D. a A. S., a o odvolaní prokurátora podanom v neprospech všetkých obžalovaných, t. j. aj v neprospech obžalovaného P. S.. V predmetnej trestnej veci bol 19. júna 2024 súdom I. stupňa vyhlásený (v poradí druhý) odsudzujúci rozsudok po tom, čo bol skorší rozsudok najvyšším súdom zrušený a vec bola súdu I. stupňa vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.
Obžalovaný P. S. je tak aj naďalej trestne stíhaný pre trestnú činnosť v obžalobe právne kvalifikovanú ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (i keď súd I. stupňa rozsudkom vyhláseným 19. júna 2024 nerozhodol v súlade s obžalobou vo vzťahu k predmetnému skutku) a ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, ktorý mal obžalovaný páchať ako člen zločineckej skupiny pôsobiacej najmenej od roku 2011 do roku 2021, pričom mal v štruktúre skupiny vystupovať na strednej úrovni hierarchie a plniť zadané pokyny od obžalovaného Ľ. A. (najvyšší stupeň riadenia). Zároveň mal trestnú činnosť páchať po dlhší čas a vo veľkom rozsahu.
Najvyšší súd je v zmysle uvedeného toho názoru, že základná materiálna podmienka je vo svojej podstate daná už len vyhlásením (neprávoplatného) odsudzujúceho rozsudku, ktorým bola (aj) vo vzťahu k obžalovanému uznaná jeho vina pre trestnú činnosť v ňom obsiahnutú, a ktorým mu bol (neprávoplatne) uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.
Čo sa týka dôvodu tzv. preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], od začiatku väzobného stíhania obžalovaného je založená na dôvodnom podozrení, že obžalovaný P. S. mal vyššie špecifikovanú drogovú trestnú činnosť pozostávajúcu v kupovaní, predávaní, zadovažovaní a prechovávaní pervitínu, v zmysle neprávoplatného odsudzujúceho rozsudku vyhláseného súdom I. stupňa, páchať minimálne od októbra 2017 a mal v nej pokračovať až do okamihu jeho zadržania, ku ktorému došlo 9. júna 2021.
Charakter vyššie špecifikovanej trestnej činnosti, jej závažnosť, opakované páchanie a dlhodobosť, doposiaľ ostávajú dôvodom pre záver o existencii dôvodnej obavy z pokračovania obdobnej trestnej činnosti obžalovaným v prípade jeho prepustenia na slobodu.
Pokiaľ sa obžalovaný vo svojej sťažnostnej argumentácii odvoláva na svoj kritický postoj k trestnému stíhaniu, oľutovanie svojho konania, ktoré pravdivo a úplne pred súdom popísal, zároveň na svoju snahu napomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní ďalšej trestnej činnosti, je zrejmé, že súd I. stupňa v rozsudku z 19. júna 2024, sp. zn. 8T/7/2022 (hoc doposiaľ neprávoplatnom) zohľadnil uvedené skutočnosti, a to aplikáciou mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 Trestného zákona, a uložil mu trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (15 až 20 rokov) vo výmere 8 rokov. Obžalovaným uvedené argumenty sú vecou odvolacieho prieskumu a nemožno na ne prihliadať v kontexte posudzovania dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzobného stíhania. Rodinné zázemie, na ktoré sa obžalovaný P. S. odvoláva, ho zrejme od páchania trestnej činnosti pred jeho zadržaním neodradilo, preto najvyšší súd nepovažuje jeho argumentáciu v tomto smere za spôsobilú vytvoriť podmienky na jeho prepustenie z väzby na slobodu. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k súhlasu jeho otca, že môže bez časového obmedzenia bývať v jeho rodinnom dome.
Pokiaľ ide o rozvod s jeho manželkou a jeho nemožnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým synom vzhľadom na výkon väzby, uvedené najvyšší súd nepovažuje za dostačujúci dôvod, ktorý by mohol viesť k rozptýleniu obavy vyplývajúcej z hrozby, ktorá by v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu mohla byť naplnená.
Najvyšší súd odvolávajúc sa na vyššie uvedené konštatuje, že u obžalovaného P. S. aj naďalej existuje základný materiálny dôvod väzby spočívajúci na skutkovom základe obsiahnutom v odôvodnení doposiaľ neprávoplatného rozsudku súdu I. stupňa, a rovnako tak existujú aj konkrétne skutočnosti odôvodňujúce preventívnu väzbu obžalovaného v zmysle dôvodnej obavy vyjadrenej v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
K návrhu na náhradu väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, v spojení s prípadnou kontrolou jeho pohybu technickým prostriedkom a uložením primeraných povinností a obmedzení najvyšší súd zdôrazňuje, že možnosť náhrady väzby osoby trestne stíhanej pre obzvlášť závažný zločin je v zmysle odseku dva tretej vety uvedeného ustanovenia viazaná na tzv. výnimočné okolnosti prípadu, ktoré však samotný obžalovaný v žiadosti o prepustenie z väzby neuviedol, a ani najvyšší súd žiadne také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé vylúčiť hrozbu konštatovanú existenciou dôvodov tzv. preventívnej väzby, z obsahu spisu nezistil.
Najvyšší súd tak dospel k záveru, že priamy výkon väzby obžalovaného je naďalej nevyhnutný vzhľadom na potrebu ochrany spoločnosti pred dôvodnou obavou, že by obžalovaný pokračoval v trestnej činnosti a zároveň má za to, že inštitút dohľadu probačného a mediačného úradníka by riziko uvedených hrozieb nevylučoval.
Na základe vyššie uvedených skutočností najvyšší súd zamietol žiadosť obžalovaného P. S. o prepustenie z väzby na slobodu, a väzbu mu dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku v spojení s § 185 ods. 4 Trestného poriadku a contrario).