UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obžalovaného F. F. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona prerokoval na verejnom zasadnutí 21. januára 2015 v Bratislave odvolanie prokurátora proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 10. júna 2014, sp. zn. PK-1T 14/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 10. júna 2014, sp. zn. PK-1T 14/2014, bol obžalovaný F. F. podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/ 1 Gv 41/14/1000, zo 6. mája 2014 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 23. júla 2012 v presne nezistenom čase v Bratislave na Račianskej ulici č. 184/B na prevádzke stanice technickej kontroly č. 1037 po predchádzajúcej vzájomnej telefonickej dohode poskytol kontrolnému technikovi tejto stanice C. M. finančnú hotovosť vo výške 80 € za to, že na osobnom motorovom vozidle zn. Ford Mondeo s evidenčným číslom A., VIN: G., vykoná pravidelnú technickú a emisnú kontrolu bez fyzického pristavenia predmetného vozidla, ktoré bolo v tom čase nepojazdné, pričom časť finančnej hotovosti vo výške 45 € bola určená na úhradu príslušných poplatkov a zvyšná časť vo výške 35 € tvorila úplatok za vykonanie technickej a emisnej kontroly bez fyzického pristavenia vozidla, pričom technická kontrola vozidla bola vykonaná dňa 23. júla 2012 v čase od 13:01:33 hod. do 13:40:11 hod. s vystavením protokolu o technickej kontrole vozidla pod kódom 1037-007-13099- 230712-134028 a emisná kontrola vozidla bola vykonaná zároveň na pracovisku emisnej kontroly č. 0477 s vystavením protokolu o emisnej kontrole vozidla pod kódom 0477-004-07460-230712-133942, čím bolo vozidlo uznané za spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke napozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozsudku zahlásila do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré následne i písomne odôvodnila podaním zo 4. júla 2014. Vyslovila názor, že spáchanie skutku obžalovaným F. bolo preukázané. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že vozidlo nebolo pristavené na technickú kontrolu, obžalovaný sa s vozidlom na stanicu dostavil až po vykonaní technickej a emisnej kontroly. Sám technik - svedok M. potvrdil vo výpovedi, že technickú a emisnú kontrolu vozidla vykonal bez pristavenia vozidla. Prokurátorka tiež vyslovila názor, že obžalovaný bol uzrozumený, že suma 35 € je úplatok za vykonanie technickej kontroly bez pristavenia vozidla. Je nemysliteľné, aby obžalovaný ako podnikateľ, ktorý má rôzne výdavky a je primerane ekonomicky vzdelaný, si nezistil vopred výšku poplatku za vykonanie technickej a emisnej kontroly.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom tiež zistil, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok nestal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Obžaloba kladie obžalovanému F. v podstate za vinu, že
- po predchádzajúcej vzájomnej telefonickej dohode
- poskytol kontrolnému technikovi - svedkovi M. finančnú hotovosť 80 €, pričom časť hotovosti vo výške 45 € bola určená na úhradu poplatkov a suma 35 € tvorila úplatok
- za vykonanie technickej a emisnej kontroly vozidla bez jeho fyzického pristavenia.
Trestného činu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí páchateľ, ktorý inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo, alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne, alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne, alebo sľúbi úplatok inej osobe.
Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom musí byť preukázané, že páchateľ svojim konaním realizuje svoj zámer v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, v posudzovanom prípade mal obžalovaný F. úmyselným konaním poskytnúť po vzájomnej dohode úplatok 35 € za vykonanie technickej a emisnej kontroly bez fyzického pristavenia vozidla na stanici technickej kontroly.
Takýto úmysel a konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby vykonaným dokazovaním nebolo preukázané.
Z výpovede obžalovaného, svedka M. i z telefonického rozhovoru medzi nimi vyplýva len to, že obžalovaný sa objednal na konkrétny deň a hodinu na vykonanie technickej kontroly, čo podľa svedkabolo na jeho pracovisku obvyklé a bezplatné.
Tvrdenie obžaloby v skutkovej vete, že obžalovaný a svedok mali žalovaný prečin spáchať po vzájomnej telefonickej dohode, teda nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. Obžalovaný poprel, že by žiadal od kontrolného technika vykonanie technickej kontroly bez fyzického pristavenia vozidla na kontrolnú linku. Obhajobné tvrdenie obžalovaného vykonanými dôkazmi vyvrátené nebolo. Naopak obhajobu obžalovaného potvrdzuje aj obsah telefonického rozhovoru, v ktorom rieši so svedkom M., že vozidlo nemôže naštartovať. Je potrebné prisvedčiť logickej úvahe súdu, že pokiaľ by obžalovaný mal úmysel dosiahnuť vykonanie kontroly bez vozidla, nemusel sa poruchou so štartovaním vôbec trápiť. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní tvrdí, že sám svedok M. potvrdil, že technickú a emisnú kontrolu vozidla vykonal bez pristavenia vozidla, toto tvrdenie opäť nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože svedok v tej istej svojej výpovedi tvrdil aj to, že kontrolu síce začal bez vozidla, ale keď obžalovaný s vozidlom s oneskorením prišiel, vozidlo prešlo linkou a na konci sám osobne na sklo vozidla lepil známky o vykonanej technickej a emisnej kontrole. Tvrdenie svedka žiadnym iným dôkazom spochybnené nebolo. Samotná okolnosť, že kontrolný technik začal s vykonávaním kontroly skôr, ako bolo vozidlo pristavené, nemôže byť pričítané v neprospech obžalovaného, pretože nebolo preukázané, že by o takýto postup technika žiadal a nebolo v jeho moci ovplyvniť začiatok vykonávania kontroly. Podstatou však ostáva, že žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo obžalovanému F. preukázaný úmysel, že by po vzájomnej dohode žiadal o vykonanie technickej a emisnej kontroly bez pristavenia vozidla.
Vo vzťahu k obžalobnému tvrdeniu, že obžalovaný poskytol kontrolnému technikovi úplatok v sume 35 € za to, že tento vykoná technickú kontrolu vozidla bez jeho pristavenia na kontrolnú linku obžalovaný uviedol, že po ukončení kontroly zaplatil technikovi sumu 80 €, pričom mal za to, že je to poplatok za vykonanú kontrolu. Nevedel, že poplatok predstavuje sumu len 45 €, toto nezisťoval. Jeho obhajobné tvrdenie vyvrátené nebolo. Technik - svedok M. potvrdil, že po ukončení kontroly si od obžalovaného vypýtal 80 €, obžalovaný mu odovzdal toľko peňazí, koľko si pýtal a nikdy sa nezaujímal o výšku poplatkov za vykonanie kontroly. Odvolacie námietky prokurátora, že obžalovaný musel byť ako podnikateľ s rôznymi výdavkami a primeraným ekonomickým vzdelaním uzrozumený, že suma 35 € je úplatok, je len hypotetickou úvahou. Ani v tomto prípade nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovaného smerujúce k poskytnutiu úplatku za určité služby.
Samotná skutočnosť, že kontrolný technik, svedok C. M. pri svojej práci porušil zákon, časť platby si ponechal pre svoju potrebu, za čo už bol aj právoplatne odsúdený, automaticky neznamená, že protiprávneho, úmyselného konania sa dopustil aj obžalovaný F..
Na základe uvedeného aj odvolací súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol ustálený v obžalobe, a preto postup prvostupňového súdu, keď obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil, považuje za zákonný a správny a odvolanie prokurátora za nedôvodné. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Trestného poriadku, preto odvolací súd v ďalších podrobnostiach poukazuje na dôvody tohto rozhodnutia.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.