UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 15. mája 2013 v trestnej veci obžalovaného A. C. a spol. pre trestný čin poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 k § 250c ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4T 10/05, o odvolaní obžalovaného Z. K. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, zo dňa 19. apríla 2012, sp. zn. 4T 10/05, takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr. por. zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, odvolanie obžalovaného Z. K. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 19. apríla 2012, sp. zn. 4T 10/05, boli obžalovaní A. C. a Z. K. uznaní za vinných z trestného činu poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 250c ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
Táto právna kvalifikácia vychádza zo skutkových zistení, že
obaja obžalovaní po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v úmysle získať pre seba nelegálne finančný prospech, obžalovaný A. C. nechal vyhotoviť falošnú faktúru číslo 071502 na neexistujúceho dodávateľa firmu Horňák, Jesenského 38, so sídlom Levice a súvisiace doklady, a následne ako súkromný podnikateľ uzatvoril so spoločnosťou Union, poisťovacia, a.s., Bratislava, pobočka Nitra dňa 30. júla 2002 v Nitre na Štefánikovej ulici č. 30, poistnú zmluvu číslo 125455 o poistení zahraničnej prepravy zásielky na poistnú sumu vo výške 6 470 000 Sk (214 764,66 €). Predmetom poistenia bol podľa priloženej falošnej faktúry číslo 03/2002 z 19. júla 2002 tovar v hodnote 6 470 000 Sk, ktorý mal byť prepravený zo Slovenskej republiky z obce Močenok do Českej republiky do mesta Holešov podľa uvedenej faktúry neexistujúcemu odberateľovi C. Z., V., pričom tovar bol naložený v Močenku dňa 31. júla 2002 a opätovne dňa 1. augusta 2002 na vozidlo Avia A 30L EČ: O., patriace obžalovanému Z. K.,ktorý mal na základe objednávky vykonať uvedenú prepravu tovaru a ktorý na tento účel prehovoril už právoplatne odsúdeného N. C., aby ako vodič túto prepravu vykonal s tým, aby po príchode na územie Českej republiky na označenom mieste na mape, ktorú dal právoplatne odsúdenému N. C., vozidlo zapálil; právoplatne odsúdený N. C. dňa 2. augusta 2002 asi o 02.35 hod. na ceste III/43835 v km 1,5 medzi obcami Tlumačov a Machová polial ložnú plochu vozidla benzínom, ktorý mu na tento účel dal obžalovaný Z. K. a horiacou zápalkou túto zapálil, čím došlo k požiaru a jeho následkom k zhoreniu vozidla aj s tovarom, po čom požiar oznámil ako nehodu, v dôsledku ktorej obžalovaný A. C. dňa 5. augusta 2002 písomne v Nitre v pobočke poisťovacej spoločnosti Union, a.s., na Štefánikovej ulici č. 30 urobil oznámenie poistnej udalosti z poistenia prepravy zásielok a požadoval vyplatenie poistného plnenia na základe poistnej zmluvy vo výške 6 470 000 Sk (214 764,66 €), v dôsledku čoho mu doposiaľ bola poisťovacou spoločnosťou Union a.s. vyplatená suma vo výške 296 464 Sk (9 840,80 €).
Krajský súd za to uložil každému z oboch obžalovaných podľa § 250c ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého im podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 podmienečne odložil na skúšobnú dobu päť rokov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 uložil obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej organizácii Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31322051 škodu vo výške 296 464 Sk (9 840,80 €).
Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní odvolanie, ktoré obžalovaný A. C. vzal písomným vyhlásením doručeným Krajskému súdu v Nitre späť. Dňa 18. júla 2012 predsedníčka senátu krajského súdu uznesením podľa § 250 ods. 4 Tr. por. zobrala späťvzatie odvolania obžalovaného A. C. na vedomie. Vo vzťahu k obžalovanému C. sa predmetný rozsudok krajského súdu z 19. apríla 2012 stal právoplatný. Z odôvodnenia odvolania obžalovaného Z. K. podaného prostredníctvom advokáta vyplýva, že smeruje tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste a ďalším výrokom, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Krajskému súdu vytýka, že v napadnutom rozsudku sa nevysporiadal s námietkou nezákonnosti výsluchu N. C. ako obvineného, vykonaného dňa 21. júna 2004, a to napriek skutočnosti, že odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uložil krajskému súdu preveriť legálnosť tohto dôkazu a jeho použiteľnosť v trestnom konaní. Pritom, podľa názoru obžalovaného, je to jediný dôkaz, ktorý ho z trestnej činnosti kladenej mu za vinu usvedčuje. Z dôvodu porušenia práva na obhajobu považuje za nezákonnú aj konfrontáciu, ktorá sa uskutočnila dňa 10. augusta 2004 medzi ním a v tom čase obvineným C.. Poukázal tiež na skutočnosť spochybňujúcu dôveryhodnosť usvedčujúcej výpovede C., keď tento už ako odsúdený, odmietol na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka vypovedať, aby si výpoveďou neprivodil trestné stíhanie. Obžalovaný K. z toho usudzuje, že C. si mohol privodiť trestné stíhanie len za krivé obvinenie obžalovaného. Podľa názoru obžalovaného K. príčiny zhorenia motorového vozidla vyhodnotil prvostupňový súd jednostranne v jeho neprospech. V súvislosti so znaleckým posudkom Ing. Štefana Mentela z 15. júla 2004 obžalovaný uviedol, že je založený aj na výpovedi C. z 21. júna 2004, takže obžalovaným K. namietaná nezákonnosť tejto výpovede sa prenáša tiež na tento posudok. Ďalej obžalovaný K. poukázal na odborné vyjadrenie HaZZ Zlín (mjr. Hejdu) k príčinám vzniku požiaru vozidla, najmä na jeho doplnenie z 23. októbra 2003, že ohnisko požiaru bolo dva metre od čela vozidla za kabínou vodiča. Neumožňuje to, podľa obžalovaného, taký priebeh skutku, ako ho vo svojej výpovedi opísal C. (ešte v procesnom postavení obvineného).
V ďalšej časti odvolania sa obžalovaný K. zameral na znalecké posudky k požiaru najmä na skutočnosti svedčiace v jeho prospech (nemožnosť jednoznačného vylúčenia alternatívy vzniku požiaru od elektrickej inštalácie; rozpornosť znalcov o mieste vzniku požiaru a jeho príčin; skutočnosť, že na mieste požiaru vozidlo obhliadal len mjr. Hejda a následné znalecké posudky boli vypracované iba na základe dokumentácie zabezpečenej HaZZ Zlín, mjr. Hejdom). Tiež namietal, že v trestnom konaní nebola preukázaná dohoda medzi ním a obžalovaným C. o delení sa s poistným plnením. Pretože mu nebolapreukázaná vina bez pochybnosti, obžalovaný K. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil a vec tomuto súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Na základe podaného odvolania obžalovaného K. odvolací súd vzhľadom na § 564 ods. 4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z.) v zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Dospel k záveru, že včas podané odvolanie obžalovaného K. nie je dôvodné.
V súvislosti s námietkou obžalovaného K., že nie je zrejmé akým spôsobom, resp. kedy mal vyšetrovateľ upovedomiť obhajcov jednotlivých obvinených o výsluchu obvineného N. C. uskutočnenom dňa 21. júna 2004, ktorý K. považuje za nezákonný, keďže sa v trestnom spise nenachádza žiaden doklad o upovedomení, odvolací súd uvádza:
Zo zápisnice o výsluchu obvineného C. z 21. júna 2004 (č.l. 202 spisu) vyplýva, že k vyšetrovateľovi sa dostavil dobrovoľne s tým, že chce zmeniť pôvodnú výpoveď v predmetnej trestnej veci. V zápisnici je tiež uvedené, že o výsluchu bol upovedomený obhajca C., JUDr. Foltán, ktorý sa ho ale nezúčastnil. Obvinený prehlásil, že bude vypovedať aj bez prítomnosti svojho obhajcu. Ďalej zápisnica obsahuje konštatovanie, že o vykonaní tohto výsluchu boli upovedomení aj obhajcovia JUDr. Haládik (obhajca C.) a JUDr. Weiszová (obhajkyňa K.), úkonu sa však nezúčastnili.
O tom, že jednotlivým obhajcom bolo upovedomenie poslané svedčia písomné upovedomenia a faxové potvrdenia o doručení - v prípade JUDr. Foltána na č.l. 674 - 675 spisu u JUDr. Haládika na č.l. 676- 677, u JUDr. Weiszovej (obhajkyne K.) na č.l. 678-679. Upovedomenia boli obhajcom faxované 21. júna 2004 v časovom rozpätí od 8.17 hod. až 8.22 hod., pričom výsluch obvineného C. sa uskutočnil v uvedený deň od 13.00 hod. do 13.20 hod. (viď č.l. 203 spisu).
Rovnako nie je pravdivé tvrdenie obžalovaného K., že jeho obhajkyňa JUDr. Weiszová nebola upovedomená o úkone konfrontácie medzi nám a obvineným C. dňa 10. augusta 2004 a úkonu sa zúčastnila len preto, lebo bola o ňom informovaná obžalovaným K.. Na č.l. 680 spisu je na zadnej strane uvedené, že po telefonickom rozhovore obžalovaný K. sám uviedol, že svoju obhajkyňu o konaní konfrontácie upovedomí.
V zmysle § 33 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 jedným z práv obvineného je tiež právo, aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Tomu zodpovedá korešpondujúce ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 o oprávneniach obhajcu už v prípravnom konaní robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích úkonov.
Podľa § 165 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je vyšetrovateľ alebo policajný orgán povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť.
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že oznámenie (vyrozumenie) obhajcom o konaní úkonu - výsluchu C. dňa 21. júna 2004 bolo urobené v zmysle citovaných zákonných ustanovení, takže úkon bol vykonaný zákonným spôsobom. Toto konštatovanie odvolacieho súdu sa vzťahuje aj na konfrontáciu vykonanú dňa 10. augusta 2004, pri ktorej bola prítomná obhajkyňa obžalovaného K..
V konečnom dôsledku usvedčujúca výpoveď v súčasnosti už odsúdeného C., po doplnení dokazovania a z neho vyplývajúcich zistení objektívnej povahy, nemá pre posúdenie tohto prípadu taký rozhodujúci význam, aký jej v odvolaní pripisuje obžalovaný K..
Z hľadiska odvolacieho súdu jednotlivé znalecké posudky vypracované k odbornému posúdeniu požiaru motorového vozidla Avia A 30L, vrátane odborného vyjadrenia mjr. Jaromíra Hejdu spresneného dodatkom z 21. októbra 2003, uvádzajú miesto vzniku požiaru na korbe vozidla a vznik požiaru hodnotia ako „požiar riadený“, čiže úmyselne založený. Len znalecký posudok vypracovaný Ing. Karolom Morávekom na objednávku obžalovaného K. spochybňoval možnosť stanovenia ohniska požiaru a jeho príčiny z predloženej fotodokumentácie. Skutočnosť, že už uvedené závery iných znalcov (Ing. Mentela, Ing. Ivana) nevychádzali len z fotodokumentácie, ale tiež z ďalšieho spisového materiálu potvrdil znalec Ing. Ivan. Tento znalec bol pribratý do konania práve na zaujatie stanoviska k posudku Ing. Moráveka a k námietkam týkajúcich sa požiaru, ktoré vzniesol obžalovaný K..
Znalec Ing. Mentel vyslúchnutý v rámci doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2012 záver o vzniku požiaru na korbe vozidla logicky vysvetlil tým, že neboli zistené stopy po prechode horenia z motorového priestoru na korbu vozidla. Ani pod korbou neboli viditeľné stopy poškodenia podvozku vozidla, autobatérie a v prepravovanom tovare sa nezistili materiály so sklonom k samovznieteniu. Tiež uviedol, že jeho závery by boli rovnaké, bez zreteľa na výpoveď C..
Konštatované závery znaleckého posudku Ing. Mentela zodpovedajú zisteniam znalca Ing. Ivana. Z nich vyplýva, že miesto vzniku požiaru na ložnej ploche vozidla bolo hneď za kabínou vozidla. Skutočnosť vzniku požiaru na korbe potvrdzuje fakt, že dosky ložnej plochy vozidla boli ohorené len zvrchu a nie zhorené. Miesto vzniku požiaru určil vo vzdialenosti dvoch metrov od nárazníka vozidla. Ak by bolo miesto vzniku požiaru dva metre za kabínou vodiča, nedošlo by k úplnému vyhoreniu kabíny vodiča v tak krátkom časovom úseku, ako sa to v skutočnosti stalo.
Takto určené miesto vzniku požiaru zodpovedá aj obsahu doplnku odborného vyjadrenia mjr. Hejdu, ktorý zasahoval na mieste požiaru vozidla. Správnosť týchto záverov v konečnom dôsledku potvrdzuje aj technická dokumentácia k vozidlu typu Avia A 30L (predĺžený rázvor), s ktorou sa odvolací súd oboznámil. Celková dĺžka vozidla je 7 175 mm, z čoho na úložnú plochu pripadá 5 164 mm, takže kabína vodiča od nárazníka vozidla po jeho zadnú stenu (čiže začiatok úložnej plochy) má dĺžku 2 011 mm, čo súhlasí s označeným miestom vzniku požiaru v spomenutých posudkoch.
Obžalovaný K. v odvolaní namietal tiež nepreukázanie existencie dohody medzi ním a C. o tom, že by mu tento poskytol časť poistného plnenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že už krajský súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že spoločný úmysel neznamená len výslovnú dohodu na spáchaní trestného činu. Stačí aj konkludentná dohoda pri vedomí a uzrozumení s tým, že konanie obžalovaného je súčasťou spoločného konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu.
V danom prípade aj odvolací súd konštatuje, že konania jednotlivých osôb podieľajúcich sa na spáchaní predmetného trestného činu v logickom slede do seba zapadajú, vrátane konania obžalovaného K.. Pritom „spolupráca“ obžalovaného K. a C. nesúvisela len s vykonaním tejto cesty Aviou do Českej republiky, ale tiež s kúpnopredajnou zmluvou, na základe ktorej v mesiaci júl 2002 predal C. obžalovanému K. predmetnú Aviu za 50 000 Sk. Vozidlo ale nebolo zaevidované do majetku firmy ŠIMAR. Práve táto stará Avia bola použitá na prepravu tovaru od neexistujúceho dodávateľa k neexistujúcemu odberateľovi, za prehnanej aktivity obžalovaného K. pri rokovaní so špeditérskou firmou, pričom v rozpore so zaužívanými zvyklosťami, keď tovar poisťuje prepravca, tento tovar poisťoval C.. Uzavrel poistku s Unionom za zlej osobnej finančnej situácie nesplatených pôžičiek, pričom ako to vyplýva z výpovede svedka Z., čakalo sa na vyplatenie peňazí z tejto poistky. Početnosť telefonátov medzi obžalovaným K. a vodičom Avie C. (viac ako dvadsať) a K. s C. v čase prepravy tovaru, po ktorých vozidlo Avia skončilo cestu na odľahlom mieste mimo trasy do Holešova, pri neexistujúcom odberateľovi logicky nesúvisela s hľadaním miesta dodania tovaru. Vzhľadom na časové súvislosti telefonátov a požiaru vozidla, vzťahovali s k realizácii vopred dohodnutého podvodného zámeru tak, ako to potvrdzuje aj výpoveď C..
Správnym skutkovým zisteniam ustáleným v napadnutom rozsudku zodpovedá správna právnakvalifikácia konania obžalovaného Z. K..
Prvostupňový súd náležite odôvodnil druh a výmeru uloženého trestu, rovnako ako aj výrok o náhrade škody.
Keďže odvolanie obžalovaného Z. K. nebolo dôvodné, odvolací súd ho podľa § 256 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.