N a j v y š š í   s ú d  

3 To 6/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského v trestnej veci obžalovaného S.   B.   pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona prerokoval na verejnom zasadnutí 30. júna 2010 v Bratislave odvolanie obžalovaného S. B., ktoré podal proti rozsudku samosudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 15. apríla 2010, sp. zn. BB-4T 43/2009 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom samosudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 15. apríla 2010, sp. zn. BB-4T 43/2009, bol obžalovaný S. B. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 21. apríla 2006 podal na Ú., Ulica O. žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávame samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a ESF. Následne dňa 28. apríla 2006 uzatvoril s Ú. (ďalej len Ú.) Dohodu č. X. o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z. z. v odbore účtovníctvo, vedenie účtovných kníh, audítorské činnosti, daňové poradenstvo, podľa ktorej sa obžalovaný S. B. zaviazal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a súčasne poskytnutý nenávratný finančný príspevok použiť v súlade so žiadosťou a predloženým podnikateľským zámerom na úhradu nevyhnutných oprávnených nákladov na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v celkovej výške 223 891,- Sk (7 431,82 €).

Obžalovaný S. B. dňa 2. mája 2006 požiadal poskytovateľa Ú. Žiadosťou o úhradu platby č. 1 o vyplatenie jednorazového paušálneho príspevku na začatie vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, pričom oprávnenosť tohto príspevku preukazoval mimo odvodov do S. aj faktúrami dodávateľa P. P. a odberateľa S. B. z 26. mája 2006

  - č. X. za zostavu pc Premium MCS, mz EPSON, čističku vzduchu   Elektrolux v sume 59 900 Sk (1 988,31 €),   - č. X. za archivačné skrine, stôl PC a kancelársku stoličku v sume   40 790 Sk (1 353,97 €),   - č. X. za výmenu osvetlenia v sume 18 200 Sk (604,12 €).

Úhrada paušálneho nenávratného finančného príspevku bola obžalovanému S. B. dňa 19. mája 2006 vo výške 111 946 Sk (3 715,92 €) vyplatená na jeho účet X., hoci dodávateľ P. P. nikdy žiadne zariadenie, ani nábytok, prípadne osvetlenie obžalovanému S. B. nedodal a predmetné faktúry nevystavil, a teda neprijal za ne ani v hotovosti vyplatené plnenie podľa Výdavkových pokladničných dokladov z 31. mája 2006, čím spôsobil škodu Ú. vo výške 111 946 Sk (3 715,92 €) financovaných zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 27 986,50 Sk (928,98 €) a z Európskeho sociálneho fondu v sume 83 959,50 Sk (2 786,94 €).

Za to mu bol uložený podľa § 261 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému S. B. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal uhradiť poškodenej strane Ú.O. spôsobenú škodu vo výške 3 715,92 € (slovom: tritisícsedemstopätnásť eur, deväťdesiatdva centov) (informatívny prepočet na slovenské koruny = 111 946 Sk).

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný S. B. hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 192), ktoré následne i písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že všetky relevantné doklady, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie dokazujú jeho nevinu. Výpovede svedkov P., JUDr. K. a Ing. R. sú skreslené a zaujaté voči jeho osobe a pohybujú sa len v termínoch tvrdení, poloprávd a klamstiev. Rozsudok, ktorý je založený na vnútornom presvedčení samosudcu odmieta   a považuje ho za subjektívne rozhodnutie (č. l. 201).

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila i prokurátorka Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a uviedla, že rozsudok považuje za správny vo všetkých jeho výrokoch. Dôvodom podanej obžaloby bol fakt, že obžalovaný pred Ú. predstieral, že vynaložil finančné prostriedky na nákup takých prostriedkov, ktoré sú v súlade s Dohodou, čo však výpoveďou dodávateľa P. P. bolo vyvrátené, teda peniaze z EF spreneveril a použil ich neznámym spôsobom. Výpovede svedkov niet dôvod spochybňovať. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Najvyšší súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Výsluchy svedkov boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali. Na rozdiel od obhajobného tvrdenia obžalovaného, že listinné dôkazy zadokumentované v spise preukazujú jeho nevinu, dospel odvolací súd k opačnému názoru, totiž že všetky tieto dôkazy nepochybniteľne vinu obžalovaného preukazujú.

Obžalovaný S. B. tým, že predložil falošný doklad – tri falošné faktúry a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, ktoré mu boli na základe toho vyplatené na iný ako dohodnutý účel, umožnil tým spôsobenie sprenevery a spôsobil škodu väčšiu, jednoznačne naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodovanie o treste. Bral do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok, ale i osobu páchateľa a skutočnosť, že treba na neho hľadieť ako na prvotrestanú osobu. Trest, ktorý dôsledne zohľadňuje poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, považuje aj odvolací súd za primeraný, zákonný a správny.

Zákonu zodpovedá i výrok o náhrade škody.

Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere, preto postupoval podľa § 319 Tr. por. a podané odvolanie zamietol ako nedôvodné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

  JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová