3To/4/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného Ing. S. M., pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 28. októbra 2015, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 15.októbra 2014, sp. zn. PK-1T/14/2012, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom z 15. októbra 2014, sp. zn. PK-1T/14/2012, rozhodol podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku. tak, že obžalovaného Ing. S. M. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov z 31. októbra 2011, sp. zn. 1Pv 527/09-25, podanú pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti Metal Servis Centrum spol. s.r.o., so sídlom v Košiciach, ul. Kukučínova č. 14, IČO : 36 209 333, dňa 14. apríla 2009 v Košiciach, na základe Zmluvy o kúpe cenných papierov a o kúpe zmenky odpredal spoločnosti TRADETECH, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Stará prešovská 10, IČO : 36 179 418, zastúpenej konateľkou Ing. K. F. vlastnú zmenku vystavenú dňa 5. decembra 2003 v Prešove v hodnote 10 000 000 Sk, splatnú 4. mája 2009 na kúpnu cenu 107 587,50 Eur, pričom vedel a bol uzrozumený o tom, že údaje uvedené v predmetnej zmenke sú nepravdivé, a teda že samotnázmenka je neplatná, pretože vystaviteľ zmenky spoločnosť VASIS, s.r.o., so sídlom v Prešove, ul. Slovenská č. 28, zastúpená konateľom N. D. nikdy takúto zmenku pre spoločnosť Metal Servis Centrum, spol. s.r.o., nevystavila, pričom spoločnosť TRADETECH, s.r.o., so sídlom v Košiciach zmenku použila na úhradu svojho dlhu v celkovej sume 107 587, 50 Eur jednostranným zápočtom voči spoločnosti VASIS, s.r.o., so sídlom v Prešove, a to za dodaný hutnícky materiál, čím takto podvodným konaním zo strany obvineného bola spoločnosti VASIS, s.r.o., so sídlom v Prešove spôsobená celková škoda v sume 107 587,50 Eur,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť VASIS, s.r.o., Prešov v likvidácii, so sídlom ul. Švábska 108, Prešov, IČO. 36 462 594, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní (č.l. 864) podal prokurátor odvolanie, ktoré 27. januára 2015 písomne odôvodnil.

Z obsahu odôvodnenia odvolania vyplýva, že prokurátor sa nestotožnil s rozhodnutím špecializovaného trestného súdu.

Podľa názoru prokurátora súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu, avšak tieto dôkazy nedostatočne vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Pri odôvodnení svojho rozhodnutia sa neopodstatnene priklonil na stranu obžalovaného tým, že uvádzal v prevažnej miere svoje závery výhradne len v prospech obžalovaného.

Prokurátor zistenia o spáchaných trestných činoch dostatočne rozanalyzoval vo svojej záverečnej reči. Podľa názoru prokurátora špecializovaný trestný súd dokazovanie zameral na okolnosti použitia a vystavenia zmenky, ktorej originál sa napriek dožiadaniu súdu o právnu pomoc do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nepodarilo zabezpečiť. Jednoznačne bola pred súdom preukázaná existencia blanko zmenky (označuje sa aj ako „bianco zmenka“). Podľa názoru prokurátora aj ústna dohoda k bianco zmenke je platná, keďže sa zo zákona nevyžaduje jej písomná forma. Takýmito zisteniami sa súd nezaoberal. V danom prípade sa bianco zmenka v zmysle dohody pri jej vystavení nevyplnila a následne nebola riadnym indosamentom prevedená, čím došlo k narušeniu ochrany zmenkového dlžníka pred protiprávnym konaním iných osôb na základe takej zmenky. Neoprávnenosť, zlomyseľnosť a protiprávnosť konania obžalovaného prokurátor videl v tom, že pri prevádzaní zmenky, ktorá bola ako bianco zmenka pánom D. dňa 5. decembra 2003 pred notárom JUDr. Z. v Prešove podpísaná, ktorá bola neskôr na ťarchu firmy VASIS, s.r.o, zastupovanej pánom D., na rad firmy Metal Servis Centrum, spol. s.r.o, na zmenenú sumu 10 miliónov SK, je preukázaná svedeckými výpoveďami pána D. a Z. ako aj výpoveďou svedka B. z 12. marca 2013.

Prokurátor poukázal na nevierohodnosť výpovede svedka O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že nemal bianco zmenku od pána D., hoci táto výpoveď je vyvrátená výpoveďou svedka D. a Z..

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný M. nemal riadne a zákonné vyplňovacie právo k bianco zmenke a bez indosamentu si obstaral vyplnenú túto zmenku vystavenú za firmu VASIS, s.r.o., na rad firmy Metal Servis Centrum, spol. s.r.o., hoci neexistoval na to žiadny právny dôvod. Úmyselné konanie obžalovaného bolo v konaní preukázané aj listinnými dôkazmi (kópiou p. D. podpísanej bianco zmenky, doplnením trestného oznámenia firmy VASIS, s.r.o., výpoveďou svedka D.). Obžalovaný Ing. M. neoprávnene disponoval s bianco zmenkou a protiprávne a zlomyseľne obstaral jej vyplnenie nepravdivými údajmi za účelom vytvorenia fiktívnej pohľadávky firmy Metal Servis Centrum, spol. s.r.o., voči firme VASIS, s.r.o., a následne takto vyhotovenú zmenku ako pravú použil pre započítanie dlhu firmy Metal Servis Centrum, spol. s.r.o., voči firme TRADETECH, s.r.o., o ktorej vedel, že tiež dlhuje firme VASIS, s.r.o., jej prevodom indosamentom a na základe zmluvy zo 14. apríla 2009 o prevode cenného papiera.

Obžalovaný pred súdom nevedel uviesť okolnosti nadobudnutia predmetnej zmenky, preto jeho výpoveď prokurátor považoval za účelovú.

Prokurátor ďalej poukázal na § 16 a 17 v spojení s ust. § 77 ods. 1 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorými ustanoveniami sa súd nezaoberal.

Predloženie kópie ďalšej zmenky v mene VASIS, s.r.o., pánom D. na firmu Hesco z Otrokovíc, ktorú potvrdil svedok D. vo svojej výpovedi ako oprávnený titul v rámci zabezpečenia riadneho obchodného prípadu s uvedením, že nebola vrátená jej výstavcovi po splnení záväzkov a naraz je ukazovaná obhajcom (jej kópia pred súdom) bez uvedenia spôsobu jej zadováženia, považuje prokurátor za nedobromyseľné konanie. Súd posúdil zistené skutočnosti len z pohľadu vyjadrení obžalovaného, čím porušil rovnosť strán v trestnom konaní.

Špecializovaný trestný súd zjavne bez dostatočného právneho dôvodu odmietol oboznámenie svedeckej výpovede A. O. pred ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní, hoci obsahovali okolnosť významnú pre trestnú vec ohľadom vystavenia predmetnej bianko zmenky pánom D..

Prokurátor dal do pozornosti skutočnosť, že svedok O., ktorý napomáhal svojimi vedomosťami o zmenkových prípadoch prevádzať predmetnú zmenku indosamentmi, je zapísaný s pánom M. v obchodnom registri pri firme Cover Invest, a.s.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa názoru prokurátora boli naplnené všetky zákonné znaky obzvlášť závažných zločinov podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 alinea tretia, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Zavinenie obžalovaného považuje za priamo úmyselné, so zištným motívom.

Vyčíslená škoda spôsobená konaním obžalovaného vo výške celkovej pohľadávky v sume 154 736,93 Eur, čo je škoda veľkého rozsahu, zodpovedá právnej kvalifikácii žalovaného trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. Číselná hodnota vyznačená na pochybnej zmenke v prepočte na menu Euro fixným kurzom určuje kvalifikačný moment podľa § 270 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona pre neoprávnené použitie zmenky a takou zmenečnou sumou ako pravej.

Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu a prihliadnuc na ust. § 322 ods. 4 Trestného poriadku, aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec špecializovanému trestnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný Ing. S. M. sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril prostredníctvom advokáta 30. marca 2015, ktoré vyjadrenie bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené 7. apríla 2015.

Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný. Odvolanie prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní podľa obžalovaného nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 310 ods. 2 Trestného poriadku. Z podaného odvolania musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Z uvedeného dôvodu podľa názoru obžalovaného odvolanie prokurátora nebolo účinné, nebolo včas podané a malo by byť odvolacím súdom podľa § 316 Trestného poriadku zamietnuté.

Obžalovaný sa nestotožnil so záverom prokurátora v odvolaní, že sporná bianco zmenka mala byť vystavená pre A. O., a to na základe dohody medzi N. D. a A. O., nakoľko takýto záver absolútne nevyplýva z obsahu výpovede JUDr. Z.. Notár JUDr. Z. potvrdil iba to, že poškodený D. a O. k nemu chodili overovať rôzne dokumenty. Nevedel pritom potvrdiť, či overoval vyplnenú alebo bianco zmenku, nevedel potvrdiť ani to či zmenka, ktorú podpisoval poškodený D., bola pre pána O., alebo bola preniekoho iného.

Obžalovaný Ing. M. výpoveď poškodeného D. považuje za absolútne nevierohodnú. Poškodený v priebehu dokazovania potvrdil, že vystavoval okrem predmetnej spornej zmenky aj ďalšie zmenky (potvrdil svedok B.). Budova, v ktorej mal poškodený bývať patrila jeho firme. Potom nemá logicky zmysel zabezpečovať bývanie vo svojej vlastnej budove zmenkou vystavenou v prospech pána O.. Poškodený D. celý čas tvrdil, že obžalovaný mu mal predmetnú spornú bianco zmenku ukazovať na stretnutí, ktorého sa zúčastnil spolu so svedkom Z. B. v reštaurácii Čierny barón v Košiciach. Svedok B. potvrdil, že bol na dotknutom stretnutí a žiadnu zmenku nevidel. Tvrdenia poškodeného vyvrátili aj výpovede svedkov O. a F..

Zo všetkých doposiaľ uvedených skutočností je zrejmé, že prokurátor v konaní na súde prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno a súd správne rozhodol. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti obvinený navrhol odvolaciemu súdu odvolanie prokurátora v súlade s ust. § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako oneskorene podané zamietol, resp. podľa ust. § 319 Trestného poriadku toto odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod pre postup podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku; ani pre postup podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku; preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora je prípustné (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a včas (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku odvolací súd urobil rozhodnutie o odvolaní prokurátora na neverejnom zasadnutí, teda bez účasti procesných strán, pretože je zrejmé, že zistené chyby nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Odvolací súd zistil, že rozsudok je chybný pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestný poriadok), sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Trestný poriadok).

Najskôr sa odvolací súd zaoberal námietkou obžalovaného týkajúcej sa odvolania podaného prokurátorom, ktoré neobsahovalo vyjadrenie, či podáva odvolanie v prospech alebo v neprospech obžalovaného, čo by malo byť dôvodom na jeho zamietnutie.

Z ustanovenia § 310 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech, alebo neprospech obžalovaného.

Z obsahu spisu, zo zápisnice o hlavnom pojednávaní č.l. 864/ zv. 5 vyplýva, že prokurátor uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku ho mal predseda senátu vyzvať doplňujúcimi otázkami, aby doplnil, či odvolanie smeruje proti všetkým výrokom alebo len proti niektorým, prípadne či je podané aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Následne však prokurátor v zákonnej lehote a v súlade s ustanovením § 311 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku odvolanie odôvodnil, uviedol, v ktorej časti rozsudok napáda, aké chyby rozsudku a konaniu, ktoré mu predchádzalo vytýka, čím boli určené aj podmienky a rozsah preskúmavacej povinnosti odvolacieho súdu, preto zo strany predsedu senátu nebolo potrebné postupovať podľa ods. 3 § 311 Trestného poriadku (výzva na odstránenie nedostatkov podaného odvolania).

Trestný poriadok nemá ustanovenie, podľa ktorého by bol oprávnený odvolací súd zamietnuť odvolanie, ak sa prokurátor dôsledne neriadil na hlavnom pojednávaní ust. § 310 ods. 2 Trestného poriadku. V posudzovanom prípade aj z logiky veci vyplýva, že keď prokurátor podal odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku rozsudku, jeho odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaného.

Správne zistenie skutku je základným predpokladom jeho správneho právneho posúdenia. Ide o proces zistenia dostatočného množstva jednotlivých skutočností z vykonaných dôkazov, ich správneho vyhodnotenia a vytvorenie zodpovedajúceho skutkového záveru.

Odvolací súd skúmal dostatočnosť rozsahu vykonaných dôkazov z hľadiska, či ich súhrn úplne a nestranne objasňuje prejednávanú vec a či proces vykonania a hodnotenia dôkazov je v súlade s požiadavkami Trestného poriadku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo nepochybne preukázané, že svedok N. D. vystavil pred notárom JUDr. A. Z. 5. decembra 2003 bianco zmenku a že sa na nej nachádza jeho vlastnoručný podpis. Tieto závery vyplývajú z výpovede samotného svedka D., ale najmä z výpovede svedka JUDr. Z., ktorý ako notár overoval pravosť podpisu vystaviteľa zmenky a listinného dôkazu - kópie zmenky, ktorá je súčasťou spisu.

Svedok N. D. vo svojich výpovediach tvrdil, že bianco zmenku vystavil pre svojho vtedajšieho spoločníka, svedka A. O., z dôvodu prípadného poškodenia interiéru v byte, ktorý svedok poskytol na bývanie jemu a jeho rodine. Bianco zmenka bola so svedkom O. dohodnutá na sumu 3 000 000 Sk, ale táto suma na zmenke v čase jej vystavenia a podpísania pred notárom napísaná nebola. Zmenka bola čistá.

Svedok A. O. vo svoje výpovedi však tvrdil, že N. D. mu žiadnu zmenku nepodpísal, ani v súvislosti s poskytnutým ubytovaním, ale ani so žiadnym iným záväzkovým vzťahom.

Notár JUDr. Z. tiež vo svojej výpovedi nevedel potvrdiť jednoznačne, že vystaviteľ D. podpísal zmenku práve pre svedka O., len popisoval okolnosti za ktorých pravosť podpisu overoval. Z jeho výpovede, že to bola prvá aj posledná zmenka ktorú overoval za prítomnosti D. a O. však možno dedukovať, že to bolo pre svedka O..

Výpoveď svedka D., že zmenka bola vystavená pre svedka O. potvrdil aj svedok Z. B., ktorý vypovedal, že svedok mu povedal, že vystavil zmenku pre A. O., ale čistú preto, lebo mala zabezpečovať prípadné škody, ktoré by D. spôsobil O. na majetku v čase, keď mu O. umožnil ubytovať sa s rodinou v jeho priestoroch.

Z hľadiska zisťovania kto bol majiteľom bianco zmenky, a teda aj kto mal riadne a zákonné vyplňovacie právo k bianco zmenke, je významná výpoveď tohto svedka B. aj v tom smere, že obžalovaného so svedkom D. zoznámil až niekedy v roku 2005 v súvislosti s dodávaním hutného materiálu z Ukrajiny, z čoho vyplýva, že svedok D. nemohol ešte v roku 2003 vystaviť zmenku pre obžalovaného M..

V tejto súvislosti, vzhľadom na rozpory vo vyššie špecifikovaných výpovediach svedkov a obžalovaného, ktorý tiež tvrdil, že zmenka bola svedkom vystavená v prospech jeho firmy, aj odvolací súd považuje požiadavku prokurátora na doplnenie dokazovania oboznámením listinného dôkazu - svedeckej výpovede svedka O. pred ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorá má obsahovať významné skutočnosti týkajúce sa vystavenia predmetnej bianco zmenky za legitímnu.

Poškodený D. predložil vyšetrovateľke Krajského riaditeľstva Policajného zboru zápisnicu o výsluchu svedka A. O. pred ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní spolu so správami z médií, týkajúcimi sa jeho únosu, obmedzovania osobnej slobody a vydierania na Ukrajine. Vyšetrovateľka Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov požiadala o preklad tejto zápisnice, ktorá bola následne založená do vyšetrovacieho spisu (na č.l. 176 - 191).

Postup predsedu senátu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní 9. septembra 2014 (str. 6 zápisnice a č.l 828 spisu), keď oznámil procesným stranám, že: „tento dôkaz súd bude brať do úvahy iba ako fakt, že sa výsluch uskutočnil bez ohľadu na obsah výsluchu“ nie je podľa odvolacieho súdu správny.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Z uvedeného vyplýva, že podstatou dokazovania je jeho zákonnosť. Zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý ustanovuje, alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo v zodpovedajúcom štádiu trestného konania, a to takým postupom, ktorý je v súlade s predpismi. Trestný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by sa zaoberalo absolútnou, či relatívnou neúčinnosťou dôkazov (okrem § 119 ods. 4 Trestného poriadku), preto je nutné hľadať určité vodítka pre správne posúdenie zákonnosti, či procesnej použiteľnosti dôkazov v trestnom konaní v súdnej praxi.

Kópie svedeckých výpovedí je možné predložiť ako dôkazný prostriedok v inom súdnom konaní, a to aj bez upovedomenia osoby, ktorá svedeckú výpoveď podala. V takomto prípade sa však bude jednať o listinný dôkaz (protokol, zápisnica, v ktorom je svedecká výpoveď zaznamenaná, je verejnou listinou), a preto súd môže rozhodnúť o ďalšom výsluchu takéhoto svedka, aby bola zachovaná bezprostrednosť dokazovania a aby takémuto svedkovi účastníci konania mohli klásť doplňujúce otázky.

V posudzovanom prípade teda prvostupňový súd nepostupoval správne, keď neoboznámil obsah listinného dôkazu predloženého poškodeným, ktorý bol založený v trestnom spise. Pričom porovnaním výpovede svedka O. vykonanej na hlavnom pojednávaní zo 7. apríla 2014 (str. 6 zápisnice - že zmenku nikdy nevidel) a výpoveďou v zahraničí, prípadne i jeho opätovným dopočutím na hlavnom pojednávaní na okolnosti vyplývajúce z jeho výpovede pred ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní, by mohol súd objektívnejšie posúdiť, či výpoveď svedka O., že svedok D. pre neho pred notárom JUDr. Z. nepodpísal zmenku je pravdivá alebo nie. Ak mal prvostupňový súd pochybnosti o pravosti zápisnice predloženej poškodeným D., mohol si ju vyžiadať v rámci právnej pomoci z Ukrajiny.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že bianco zmenka je neúplná, aj keď zákon umožňuje vystaviť bianco zmenku, stáva sa úplnou až jej vyplnením, pričom vyplňovacie právo má iba majiteľ bianco zmenky, naviac text vyplnený na bianco zmenke musí byť zhodný s prejavom zmenkového dlžníka existujúcim už v čase jej vystavenia, objasnenie kto bol majiteľom bianco zmenky a kto mal k nej vyplňovacie právo je pre rozhodnutie vo veci významné.

V tejto súvislosti, objasnenie otázky či vyplňovacie právo uplatnil majiteľ zmenky alebo iná osoba, odvolaciemu súdu sa javí byť vhodné realizovať aj návrh prokurátora na doplnenie dokazovania z 13. marca 2013 na pribratie znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručného písma, pričom nie je jasné, prečo na hlavnom pojednávaní dňa 15. októbra 2014 tento návrh vzal späť. Dokonca sám porovnalvzorku písma obžalovaného a obsah predmetnej vyplnenej zmenky a vyhodnotil zhody písma obžalovaného pri označení tlačených slov a čísloviek s napísaným textom na predmetnej zmenke, k čomu vôbec nemá odborné vedomosti. Je evidentné, že takýto dôkaz je možné vykonať iba znalcom z odboru písmoznalectva.

Prvostupňový súd ďalej odmietol vykonať dôkaz prečítaním výpovedi svedkyne G. M. navrhnutý prokurátorom, pretože bol vykonaný pred vznesením obvinenia (č.l. 830).

K tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že hranica procesnej použiteľnosti dôkazov je v zásade daná začatím trestného stíhania vo veci (- judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Tpj 63/2009). V posudzovanej veci trestné stíhanie začalo uznesením z 3. júla 2009, výsluch svedkyne G. M. z č.l. 400 -403 je z 13. septembra 2010, teda tento dôkaz mohol byť vykonaný a poskytol by vlastne obraz o podnikaní firmy Metal Servis Centrum, s.r.o, ktorej konateľom bol obžalovaný.

Odvolací súd opakovane zdôrazňujúc, že bianko zmenka je svojou povahou neúplná a stáva sa úplnou až jej vyplnením, pričom vyplňovacie právo má iba majiteľ bianko zmenky, považuje pre náležité zistenie skutkového stavu veci za nevyhnutné, doplniť dokazovanie za účelom zistenia, kto bol majiteľom zmenky a kto mal vyplňovacie právo k nej.

V prípade, že sa podarí objasniť a nad akúkoľvek pochybnosť preukázať, že majiteľom zmenky bol svedok O., potom tvrdenie obžalovaného, že zmenka, ktorú podľa skutkovej vety obžaloby odpredal spoločnosti Tradetech, bola svedkom D. vystavená v prospech firmy Metal Servis Centrum, s.r.o., nie je pravdivá. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania by však takéto tvrdenie bolo predčasné.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa pokúsil zadovážiť originál predmetnej zmenky, preto oslovil justičný orgán Spojeného kráľovstva Home Office, UK Central Authority, Judicial Co- operation Unit London, ktorý odpovedal, že relevantné doklady boli postúpené Metropolitnej polícii v Londýne a informácie je možné poskytnúť až po skončení prešetrenia, nie skôr ako po uplynutí 6 mesiacov. Táto komunikácia sa udiala v roku 2014. Bude preto vhodné, opätovne sa pokúsiť, vzhľadom na plynutie času, zadovážiť originál predmetnej zmenky.

Najvyšší súd vzhľadom na uvedené postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.