3To/2/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obžalovanej G. X. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 prerokoval na verejnom zasadnutí 18. júna 2014 v Bratislave odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. októbra 2013, sp. zn. 1T 30/2002, a takto

rozhodol:

Podľa § 256 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) odvolanie prokurátora sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 21. októbra 2013, sp. zn. 1T 30/2002, bola obžalovaná G. X. uznaná za vinnú z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 na skutkovom základe, že

- ako fyzická osoba podnikajúca pod názvom G. X. so sídlom Čierna Voda č. 203 v zdaňovacom období I. štvrťroka roku 2000 vystavila pre odberateľa firmu Grátis, Sereď, ul. Pod Hrádzou č. 41, faktúru č. 1/2000 zo dňa 10. januára 2000 na celkovú sumu 35 000 Sk, faktúru č. 2/2000 zo dňa 7. februára 2000 na celkovú sumu 35 000 Sk a faktúru č. 3/2000 zo dňa 20. marca 2000 na celkovú sumu 27 000 Sk, pričom pri týchto faktúrach neuplatnila daň z pridanej hodnoty a daň na výstupe neuviedla ani v daňovom priznaní podanom na Daňový úrad v Galante dňa 25. apríla 2000, hoci tak bola povinná vykonať v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čím v zdaňovacom období I. štvrťroku roku 2000 skrátila daň v celkovej sume 22 310 Sk,

- v zdaňovacom období II. štvrťroku roku 2000 vystavila pre odberateľa firmu Grátis, Sereď, ul. Pod Hrádzou č. 41 faktúru č. 4/2000 zo dňa 10. apríla 2000 na celkovú sumu 35 000 Sk, faktúru č. 5/2000 zo dňa 17. apríla 2000 na celkovú sumu 27 000 Sk, faktúru č. 6/2000 zo dňa 2. mája 2000 na celkovú sumu 35 000 Sk a faktúru č. 7/2000 zo dňa 23. mája 2000 na celkovú 35 000 Sk, pričom pri týchto faktúrach neuplatnila daň z pridanej hodnoty a daň na výstupe neuviedla ani v daňovom priznaní podanom na Daňový úrad v Galante dňa 24. júla 2000, hoci tak bola povinná vykonať v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čím v uvedenom období skrátila daň vsume 30 360 Sk,

- v zdaňovacom období IV. štvrťroku roku 2000 vystavila pre odberateľa Grátis Sereď, ul. Pod Hrádzou č. 41 faktúru č. 11/2000 zo dňa 23. októbra 2000 na sumu 70 000 Sk, faktúru č. 13/2000 zo dňa 16. októbra 2000 na sumu 35 000 Sk, faktúru č. 16/2000 zo dňa 8. novembra 2000 na sumu 35 000 Sk, faktúru č. 17/2000 zo dňa 27. novembra 2000 na sumu 35 000 Sk a faktúru č. 20/2000 zo dňa 7. decembra 2000 na sumu 70 000 Sk, pričom pri týchto faktúrach neuplatnila daň z pridanej hodnoty a daň na výstupe neuviedla ani v daňovom priznaní podanom na Daňovom úrade Galanta dňa 25. januára 2001, hoci tak bola povinná vykonať v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čím skrátila daň v sume 56 350 Sk,

- čím neoprávnene znížila základ dane a skrátila daň z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 vo výške 109 020 Sk, všetko ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Za to jej bol podľa § 148 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor opísal strany 3 až 8 prvostupňového rozsudku a následne uviedol, že sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje čo do výroku o vine a treste, pretože vina obžalovanej bola vykonaným dokazovaním preukázaná v zmysle obžaloby Krajskej prokuratúry v Trnave z 18. novembra 2002. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Krajskému súdu v Trnave s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade podaného odvolania, preskúmal v rozsahu § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov prvostupňového rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o podanom odvolaní postupoval v zmysle ustanovenia § 564 ods. 4 Tr. por. podľa zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.), keďže obžaloba bola podaná na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 301/2005 Z. z.

V úvode je potrebné zdôrazniť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už vecou zaoberal, na podklade odvolania obžalovanej G. X. a uznesením zo 17. decembra 2008, sp. zn. 3 To 17/2007, podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. prvostupňový rozsudok zrušil a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd vtedy konštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa bol chybný pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení najmä preto, že sa súd nevyrovnal náležite so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a v tom štádiu konania boli tiež pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom na objasnenie veci bolo treba dôkazy opakovať a vykonať ďalšie dôkazy.

Krajský súd v Trnave na hlavných pojednávaniach po zrušení veci doplnil dokazovanie v rozsahu naznačenom v zrušujúcom rozhodnutí. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí zo 17. decembra 2008 vyslovil názor, že na základe vykonaných dôkazov nemá pochybnosti o vine obžalovanej X. vo vzťahu k firme Grátis Sereď, preto po doplnení znaleckého dokazovania ohľadne výšky spôsobenej škody, ktorá bola ustálená na sumu 109 020 Sk (3 618,80 €), má aj teraz vinu obžalovanej za preukázanú.

Vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaná X. mala podľa obžaloby dopustiť tak, že v konkrétnych zdaňovacích obdobiach mala krátiť daň, obhajoba obžalovanej vykonanými dôkazmi vyvrátená nebola. Nebolo vyvrátené obhajobné tvrdenie obžalovanej, že skutočne s konkrétnymi spoločnosťami obchodovala, nejednalo sa teda o fiktívne faktúry a nemala ako vedieť, že osoby, ktoré sa na ňu nakontaktovali ako zástupcovia jednotlivých spoločností boli len tzv. biele kone, ktoré mali na svoje meno napísané firmy, ale o týchto spoločnostiach v skutočnosti nič nevedeli a predkladali obžalovanej doklady (výpis z obchodného registra, doklad o registrácii DPH, občiansky preukaz), ktoré boli aj notársky overené, preto nemala dôvod ich spochybňovať a obchod neuzavrieť.

Subjektívna stránka konania obžalovanej X. vo vzťahu k tejto trestnej činnosti vykonanými dôkazmi preukázaná nebola, preto prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, keď vinu obžalovanej v tomto smere neuznal.

Právna kvalifikácia konania obžalovanej G. X. ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa ods. 1 § 148 Tr. zák. zodpovedá ustálenej výške sumy, o ktorú neoprávnene znížila daň.

Pri rozhodovaní o treste prvostupňový súd zvažoval všetky kritéria rozhodné pre voľbu druhu a výmery trestu a obžalovanej uložil trest zodpovedajúci zákonu. Dostatočne zohľadnil výšku spôsobenej škody, ale aj skutočnosť, že od skutkov, ktorými sa obžalovaná dopúšťala trestnej činnosti uplynula už doba viac ako 13 rokov. Odvolací súd je tiež toho názoru, že trest výchovný, nespojený s obmedzením osobnej slobody obžalovanej, splní prevýchovný účel a zabezpečí i účel generálnej prevencie

S poukazom na uvedené, odvolací súd považoval prvostupňový rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, preto odvolanie prokurátora postupom podľa § 256 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.