ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a členov senátu JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci proti obžalovanému JUDr. L. J. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T 41/2014, na verejnom zasadnutí konanom 30. marca 2016 v Bratislave, prerokoval odvolanie obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 17. augusta 2015, sp. zn. BB-4T 41/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku prvostupňový rozsudok sa zrušuje.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
Obžalovaný JUDr. L. J., nar. XX. februára XXXX v X., trvale bytom X. podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku
o s l o b o dz u j e
spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 14. októbra 2014, sp. zn. VII/1 Gv 32/14/1000-35, pre skutky právne kvalifikované ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona a pre prečin podplácania podľa § 333 ods.1 Trestného zákona, ktorých sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, že
1/ dňa 9. decembra 2013 v časovom rozpätí od 13:03:47 hod. až 13:10:45 hod. v kancelárii č. 221 na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, Ružová dolina č. 621/27, Bratislava, poskytol pri osobnom stretnutí Ing. I. X. finančnú hotovosť vo výške 100 Eur ako úplatok za to, aby u oprávnenej osoby, a to príslušného zamestnanca katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava zariadil v zrýchlenom konaní kladné a urýchlené vybavenie povolenia vkladu v súvislosti s nehnuteľnosťou evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX,
2/ dňa 14. februára 2014 v časovom rozpätí od 12:20:15 hod. do 12:23:16 hod. v kancelárii č. 221 nakatastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, Ružová dolina č. 621/27, Bratislava, poskytol Ing. I. X. finančnú hotovosť v sume 50 Eur ako úplatok za to, že mu v rozpore so služobnými postupmi vystavil z katastrálneho spisu kópie originálov listov vlastníctva pod č. XXXX a pod č. XXXX pre katastrálne územie Staré mesto.
Odôvodnenie
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, bol obžalovaný JUDr. L. J. uznaný za vinného z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona (v bode 1/) a z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2/) na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 9. decembra 2013 v časovom rozpätí od 13:03:47 hod. až 13:10:45 hod. v kancelárii č. 221 na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, Ružová dolina č. 621/27, Bratislava, poskytol pri osobnom stretnutí Ing. I. X. finančnú hotovosť vo výške 100 Eur ako úplatok za to, aby u oprávnenej osoby, a to príslušného zamestnanca katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava zariadil v zrýchlenom konaní kladné a urýchlené vybavenie povolenia vkladu v súvislosti s nehnuteľnosťou evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX,
2/ dňa 14. februára 2014 v časovom rozpätí od 12:20:15 hod. do 12:23:16 hod. v kancelárii č. 221 na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, Ružová dolina č. 621/27, Bratislava, poskytol Ing. I. X. finančnú hotovosť v sume 50 Eur ako úplatok za to, že mu v rozpore so služobnými postupmi vystavil z katastrálneho spisu kópie originálov listov vlastníctva pod č. XXXX a pod č. XXXX pre katastrálne územie Staré mesto.
Za to bol obžalovanému JUDr. L. J. podľa § 333 ods. 1, § 56 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 1 500 Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Zotrval na dôvodoch odvolania, ktoré podal proti prvému odsudzujúcemu rozsudku prvostupňového súdu zo 14. novembra 2014 a doplnil ho o niektoré nové skutočnosti.
Vo vzťahu k prvému skutku uvedenému v rozsudku konštatoval, že svedok Ing. X. v zápisnici o výsluchu z 22. mája 2014 uviedol, že ho obžalovaný požiadal o zabezpečenie urýchleného vybavenia konaní o vklade nehnuteľností vedených v evidencii na liste vlastníctva č. XXXX. Na hlavnom pojednávaní 30. októbra 2014 svedok Ing. X. vypovedal, že sa na vec už nepamätá, avšak po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že mu obžalovaný dal 100 Eur za to, že mu konanie vybaví do dvoch - troch dní.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa, ktorú obžalovaný nepoznal a ktorá sa predstavila ako pracovníčka katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava. Uvedená svedkyňa povolila obe vkladové konania, pričom jednoznačne poprela tvrdenie svedka Ing. X., že bol u nej intervenovať v súvislosti s predmetnými konaniami.
Obžalovaný poukazoval na listinné dôkazy založené v spise, z ktorých vyplýva, že návrhy na povolenie vkladu nehnuteľností vedených na LV č. XXXX boli podané na podateľňu katastrálneho odboru Okresného súdu Bratislava 25. novembra 2013, pričom oba návrhy boli opatrené kolkami v hodnote 266Eur. Povolenie vkladu bolo zapísané 9. decembra 2013, a teda predmetné povolenie nebolo vydané skôr ako v 15-dňovej lehote.
Následne mu dňa 9. decembra 2013 svedok Ing. X. vyhotovil list vlastníctva č. XXXX, ktorý označil odtlačkom guľatej pečiatky katastrálneho odboru a nalepil naň kolkové známky v hodnote 8 Eur. Obžalovaný uviedol, že nevie na základe akých skutočností mohol, alebo mal vedieť, že svedok nebol oprávnený vydávať listy vlastníctva.
Vo vzťahu k právnej kvalifikácii obžalovaný namietal, že absentujú podstatné znaky skutkovej podstaty trestného činu nepriamej korupcie, a to porušenie a ohrozenie dôležitých záujmov spoločnosti, nakoľko jeho komunikáciou so svedkom Ing. X. ani jeho činnosťou, ktorá spočívala iba v tom, že zistil obžalovanému meno vkladárky, ktorá riešila podané návrhy, nedošlo k žiadnemu vplyvu na výkon právomoci tejto osoby, a to ani v štádiu pokusu.
V súvislosti so skutkom pod bodom 2/ rozsudku obžalovaný poprel, že by od svedka Ing. X. žiadal vyhotovenie kópií listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX. Poukazoval na rozporné výpovede svedka, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že prijal od obžalovaného sumu 50 Eur za odbornú poradu vo veciach, ktoré sa netýkali žiadneho konania na katastri v Bratislave a tiež mu poskytol ofotenú kópiu listov vlastníctva v časti „B“. Na hlavnom pojednávaní už svedok uviedol, že obžalovaný ho sám požiadal o ofotenie uvedených listov vlastníctva v časti „B“ a tých 50 Eur mu dal za to.
Obžalovaný namietal, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu obstarávaniu vecí všeobecného záujmu, nakoľko Ing. X. mu odovzdal listiny, o ktoré ho nežiadal, pričom ak by o ich vyhotovenie žiadal, tak by za ne normálne zaplatil kolkovými známkami 2 x 8 Eur a nie 50 Eur. Vyšlo by ho to lacnejšie, pričom sumu za obstaranie kolkových známok by si mohol uplatniť ako svoje náklady.
Vo vzťahu k vierohodnosti výpovede svedka obžalovaný poukázal na listinu, ktorú na záver hlavného pojednávania predložil prokurátor samosudcovi a ktorú označil ako dohodu o vine a treste. Predmetná dohoda bola uzatvorená so svedkom Ing. Burianom deň pred hlavným pojednávaním (13. novembra 2014). Obžalovaný je presvedčený, že tento úkon bol vykonaný na základe rady od jeho advokáta, aby pri výpovediach v konaniach vedených proti osobám, od ktorých svedok dostal nejaké peniaze, vypovedal tak, že všetko hodí na nich a ku všetkému, z čoho bude obvinený, sa prizná, svoje správanie oľutuje a vytvorí si tak vhodnú pozíciu na uzatvorenie dohody o vine a treste.
Na svoju česť prehlásil, že svedok X. mu cez prestávku hlavného pojednávania konaného 30. októbra 2014 povedal: „Peťo prepáč, ale ja si fakt nič nepamätám“.
Na hlavnom pojednávaní konanom 17. augusta 2015, po zrušení veci uznesením najvyššieho súdu, bol okrem iného, opätovne vypočutý svedok Ing. X., ktorý vypovedal rozporne, na skutky si nepamätal a bol mu neustále pripomínaný obsah zápisníc o jeho výpovedi z prípravného konania. Na lehoty a podmienky povolenia vkladov si nepamätal a výslovne uviedol, že v druhom prípade sumu 50 Eur zobral za poradenskú odbornú činnosť. Na hlavnom pojednávaní následne výpoveď zmenil a tvrdil, že zobral úplatok až po tom, ako bol upozornený na rozpor toho, čo uviedol v konaní o dohode o vine a treste a na hlavnom pojednávaní a po upozornení, že môže byť postihnutý za trestný čin krivej výpovede.
V závere odvolania obžalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 285 písm. a/, resp. písm. b/ Trestného poriadku ho oslobodil spod obžaloby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že podané odvolanie obžalovaného JUDr. L. J. je dôvodné.
V posudzovanej veci špecializovaný trestný súd rozhodol odsudzujúcim rozsudkom prvýkrát 14. novembra 2014. Na základe odvolania obžalovaného, odvolací súd uznesením z 8. júla 2015, sp. zn. 3To 1/2015, v celom rozsahu odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Aj po doplnení nariadeného dokazovania naďalej možno konštatovať nasledovné.
Z opakovaného odsudzujúceho rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že obžalovaný je naďalej z trestnej činnosti usvedčovaný najmä výpoveďou svedka Ing. I. X.. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia sám konštatuje, že výpoveď svedka Ing. X. nie je jednoznačná a nemá takú výpovednú hodnotu, na základe ktorej by bolo možné bez ďalšieho uznať obžalovaného za vinného. Z výpovedí svedka Ing. X. vyplýva, že tento si na podrobnosti povolenia vkladov v posudzovanej veci nepamätal.
Z jeho výpovede z prípravného konania z 22. mája 2014 vyplýva, že mal prijať od obžalovaného 100 Eur za to, že zjednotí vkladové konania a vybaví zrýchlený zápis do dvoch až troch dní. Pri tom tvrdil, že jedna z tých napadnutých vecí tam bola už vyše mesiaca. Bol za kolegyňou, resp. kolegom (to si už nepamätal), že „aby sa to spravilo spolu, že konania na seba nadväzujú“.
Tvrdenia svedka Ing. X. nezodpovedajú realite zadokumentovanej inými v konaní produkovanými, najmä listinnými dôkazmi. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že oba návrhy na vklad boli predložené do podateľne katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava 25. novembra 2013, pričom čísla vkladových konaní nasledujú bezprostredne po sebe (P. a P.). Výpoveď svedka Ing. X., v ktorej uviedol, že jedno z vkladových konaní bolo na katastrálnom odbore už vyše mesiaca teda nezodpovedá realite. Tvrdenie svedka o vybavení vkladového konania za 2 - 3 dni, je tiež nepravdivé, bolo vybavené v lehote 12 dní (zákonná lehota v zrýchlenom konaní je 15 dní), po riadnom zaplatení kolkovej známky v sume 266 Eur.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Mgr. H. U., ktorá je pracovníčkou katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava a ktorej boli pridelené obe vkladové konania. Uviedla, že pri oboch vkladových konaniach nebol žiadny problém a vklady povolila na 12-ty deň. Obžalovaného nepozná, nestretla sa s ním. Myslí si, že v uvedenej veci za ňou svedok Ing. X. nebol. Nepamätala si, že by sa s obžalovaným stretla, lebo zmluvy nie sú opravované. Na hlavnom pojednávaní (č. l. 615, 616) na svojom tvrdení zotrvala. Obžalovaný za ňou v súvislosti s povolením vkladu nebol a nepamätá si, že by za ňou bol svedok Ing. X., pretože vkladové konanie prerušené nebolo.
Je preto treba aj v tomto štádiu konania prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného, že výpoveď tohto svedka je vo vzťahu k obom žalovaným skutkom značne rozporná. Rozpory vo výpovedi tohto svedka sa nachádzajú v jeho jednotlivých výpovediach (asi aj v závislosti od toho v akom štádiu konania sa nachádzalo jeho trestné stíhanie), ale sú aj v rozpore s ostatnými v konaní produkovanými dôkazmi (napr. výpoveď svedkyne Mgr. U., listinné dôkazy o povolení vkladu v zrýchlenom konaní apod.).
Rozpory vo výpovedi svedka sa nepodarilo odstrániť ani na hlavnom pojednávaní po zrušení veci odvolacím súdom (zväčša odpovedal na otázky, že si nepamätá na skutky, na lehoty a podmienky povolenia vkladu, tvrdil, že sumu 50 Eur zobral za poradenskú činnosť a pod.). Jednoznačne usvedčovať začal obžalovaného J. až po tom, čo bol na hlavnom pojednávaní (17. augusta 2015, č. l. 609 - 618) konfrontovaný s jeho priznaním sa ku skutkom „zrkadlovo“ kladeným za vinu jemu.
Najvyšší súd preto opakovane konštatuje stanovisko vyjadrené vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, že je absolútne nepostačujúce, pre ustálenie skutkového stavu veci a uznanie viny obžalovaného, vychádzať len z rozporov plnej výpovede svedka - „spolupracujúcej“ osoby v procese vytvárania podmienok na uzatvorenie dohody o vine a treste s takouto osobou, prípadne z obavy pred postihom za zmenu výpovede po tom, čo bola s ním už uzatvorená dohoda o vine a treste. Aby bolo možné vylúčiť, že zmeny vo výpovedi tohto svedka nie sú motivované snahou získať pre seba výhody vo forme miernejšieho postihu, prípadne snahou vyhnúť sa ďalšiemu postihu, pre posúdenie vierohodnostivýpovede svedka, je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať okolnosťami a časovou následnosťou konania dohody o vine a treste vo vzťahu k svedkovi Ing. X. a následne jeho výpoveď dôsledne hodnotiť aj v kontexte ostatných dôkazov.
Podľa názoru najvyššieho súdu nebolo preukázané, že by svedok Ing. X. prijal úplatok za tým účelom, že by svojim vplyvom pôsobil na výkon právomoci inej osoby. V prvom rade toto konanie vylúčila sama vkladárka (svedkyňa U.), ktorá uviedla, že si nepamätá, že by sa stretla s obžalovaným. Nepamätala si ani, že by svedok žiadal, aby v tejto veci urýchlila vkladové konanie. Nebolo to ani potrebné, keďže zmluvy boli v poriadku. Dokonca aj sám svedok Ing. X. si v tomto smere odporuje vo svojich výpovediach, keď raz uviedol, že nevie, či ho obžalovaný žiadal, aby intervenoval u vkladárky. Nevedel uviesť ani len meno vkladárky, za ktorou mal údajne byť. Následne však na otázku, či u vkladárky intervenoval v tom smere, aby urýchlene vybavila vklad, uviedol, že áno.
Je potrebné uviesť, že sám obžalovaný si nepamätal, či sa stretol konkrétne s pani U., avšak si pamätal, že k stretnutiu s nejakou pracovníčkou došlo z dôvodu prepočítavania spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti. Stretnutie trvalo krátko, asi 2 minúty. Na hlavnom pojednávaní po zrušení veci obžalovaný doplnil, že po výpovedi Mgr. U. na ostatnom hlavnom pojednávaní mu bolo zrejmé, že túto osobu na hlavnom pojednávaní videl prvýkrát.
V súvislosti s prípadným pôsobením svedka Ing. X. najvyšší súd konštatuje, že svedok pracoval ako odborný radca na technicko-informačnom oddelení katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava. Nemal podriadených zamestnancov, a teda medzi ním a svedkyňou Mgr. U. neexistoval hierarchický vzťah ako medzi podriadenou a nadriadeným. V tomto smere najvyšší súd zastáva názor, že keďže medzi svedkom X. a svedkyňou U. bol iba kolegiálny vzťah, bol by v tomto smere znížený stupeň prípadného vplyvu svedka Ing. X. na svedkyňu U. za účelom urýchlenia vkladových konaní.
Z obrazovo-zvukového záznamu z 9. decembra 2013 vyplýva, že obžalovaný poskytol svedkovi Ing. X. finančné prostriedky, avšak na zázname nie je zachytené jednoznačné vyjadrenie obžalovaného, za čo finančné prostriedky poskytuje, ani vyjadrenie svedka Ing. X., za čo finančné prostriedky prijíma.
V rámci hodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného, prvostupňový súd prijal záver, že vinu obžalovaného okrem iného preukazuje aj, na hlavnom pojednávaní premietnutý, obrazovo zvukový záznam, z ktorého vyplýva, že finančnú hotovosť obžalovaný poskytol svedkovi X. za to, že zariadi urýchlené vybavenie povolenia vkladu. Aj keď na zázname nie je jednoznačne zachytené vyjadrenie, za čo finančné prostriedky svedkovi poskytol, ani vyjadrenie svedka za čo ich prevzal, „pokútne“ odovzdávanie a preberanie peňazí jednoznačne svedčí o korupčnom správaní sa obžalovaného.
S takýmto názorom súdu prvého stupňa sa nemožno stotožniť. Obžalovaný odovzdanie finančnej sumy svedkovi X. nepopiera, len tvrdí, že to bolo jednak z radosti, pretože bolo ukončené dlhotrvajúce konanie v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktorých sa vklad týkal a jednak za poskytnutie odbornej poradenskej činnosti svedkom X.. Obhajobné tvrdenie obžalovaného žiadnym z vykonaných dôkazov vyvrátené nebolo. Svedok X. ešte aj na ostatnom hlavnom pojednávaní v jednom zo svojich rozporných tvrdení uviedol, že to bolo za odbornú poradenskú činnosť.
Skutočnosť, že povolenie vkladov nebolo vybavené v termíne 2-3 dní, čo mal za úplatok 100 Eur vybaviť svedok X., bola v konaní vyvrátená listinnými dôkazmi, ktoré sú spomenuté vyššie. Nie je preto vyvrátené obhajobné tvrdenie obžalovaného, že sumu 100 Eur dal svedkovi X. od radosti tak, ako to vypovedal.
Z listinných dôkazov založených v spise je zrejmé, že predmetné vkladové konania boli povolené 6. decembra 2013, teda na 12-ty deň od podania, pričom zápis povolenia bol vykonaný 9. decembra 2013. Z uvedeného vyplýva, že k povoleniu vkladu nedošlo do dvoch až troch dní ako tvrdil svedok Ing. X..
Čo sa týka skutku pod bodom 2/ rozsudku, obžalovaný je z trestnej činnosti podľa záverov súdu prvéhostupňa usvedčovaný výpoveďou svedka Ing. X. a obrazovo-zvukovým záznamom.
Aj v prípade tohto skutku špecializovaný trestný súd na strane 9 rozsudku konštatuje, že z obrazovo- zvukového záznamu zo 14. februára 2014 vyplýva, že obžalovaný poskytol svedkovi X. v priestoroch jeho kancelárie finančné prostriedky, avšak zo záznamu nie je jednoznačné vyjadrenie obžalovaného, za čo finančné prostriedky poskytuje, ani vyjadrenie svedka, za čo finančné prostriedky prijíma. Opäť však súd v rozsudku len na hypotetickom základe a na základe jeho vlastných úvah konštatuje, že obžalovaný finančné prostriedky svedkovi odovzdal za to, že mu zistí údaje z katastrálneho operátu katastrálneho odboru.
Z výpovede obžalovaného vyplýva, že od svedka Ing. X. žiadal odbornú pomoc vo vzťahu k 2 otázkam uvedeným na papieri, ktorý tvorí súčasť spisu. Otázky sa netýkali žiadneho z konaní vedených na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava. Obžalovaný zároveň uviedol, že od svedka nežiadal žiadne listy vlastníctva.
Na druhej strane svedok Ing. X. tvrdil, že obžalovaný okrem odpovedí na otázky od neho žiadal neoficiálnu informáciu o vlastníkoch na predmetných listoch vlastníctva. Mohol mu to napísať aj rukou, ale jednoduchšie bolo pre neho ofotiť „B“ časť z listov vlastníctva, aby obžalovaný vedel celý priebeh vlastníckych vzťahov.
Nakoľko z obrazovo-zvukového záznamu zo 14. februára 2014 nie je zrejmé, z akých dôvodov obžalovaný odovzdal Ing. I. X. finančné prostriedky, rovnako ani z akých dôvodov ich Ing. X. prijal, tento dôkaz je potrebné vykladať v kontexte ostatných dôkazov. Je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade obžalovaného usvedčuje len výpoveď svedka Ing. X., ktorý svoje výpovede menil, na čo mohla mať vplyv aj skutočnosť, že deň pred pojednávaním na špecializovanom trestnom súde uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Na ostatnom hlavnom pojednávaní tvrdil, že sumu 50 Eur dostal za odbornú poradenskú činnosť a opäť začal usvedčovať obžalovaného J. až po tom, čo bol na hlavnom pojednávaní 17. augusta 2015 konfrontovaný s jeho priznaním sa ku skutkom „zrkadlovo“ kladeným za vinu jemu.
Nejednoznačná, rozporov plná výpoveď svedka X., pričom rozdielne vyjadrenia tohto svedka sa nepodarilo v konaní odstrániť, ani po jeho doplňujúcom výsluchu po zrušení veci najvyšším súdom, nie je postačujúca na prijatie záveru o vine obžalovaného bez akejkoľvek pochybnosti.
Obrana obžalovaného, že peniaze poskytol za odbornú poradenskú činnosť, nebola vyvrátená ani obrazovo-zvukovým záznamom. Tvrdenie súdu, že „pokútne“ odovzdávanie peňazí v kancelárii svedka X. svedčí o korupčnom správaní obžalovaného je hypotetické, môže takéto podozrenie vzbudzovať, ale nie je možné nad akúkoľvek pochybnosť tvrdiť, že to tak bolo.
Odvolaciu námietku obžalovaného, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu obstarávaniu vecí všeobecného záujmu, nakoľko Ing. X. mu odovzdal listiny, o ktoré ho nežiadal, pričom ak by o ich vyhotovenie žiadal, tak by za ne normálne zaplatil kolkovými známkami 2x 8 Eur a nie 50 Eur a vyšlo by ho to lacnejšie, pričom sumu za obstaranie kolkových známok by si mohol uplatniť ako svoje náklady, odvolací súd na základe uvedeného akceptoval. Z výpovede svedka X. vyplýva, že sám od seba vytlačil obžalovanému časť „B“ listov vlastníctva, aby mu to nemusel písať rukou, teda potvrdil, že obžalovaný ho o vydanie listov vlastníctva v rozpore so služobnými postupmi, ako mu to kladie za vinu obžaloba, nežiadal. Skutočne by bolo nelogické za vydanie listov vlastníctva zaplatiť svedkovi X. úplatok 50 Eur, keď si obžalovaný listy vlastníctva mohol bez problémov zadovážiť oficiálne za sumu 16 Eur.
V tejto súvislosti odvolací súd akceptoval aj obhajobné tvrdenie obžalovaného JUDr. J., že za situácie, že svedok Ing. X. vyhotovil listy vlastníctva, nalepil na ne predpísané kolkové známky, označil ich odtlačkom guľatého razítka č.5 katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava a pridelil im aj evidenčné číslo objednávky, nemal možnosť vedieť, že svedok na takúto činnosť nie je oprávnený a že koná v rozpore so služobnými postupmi.
S ohľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo nad akúkoľvek pochybnosť dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný trestne stíhaný, a preto ho postupom podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby pre uvedené skutky oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.