3To/11/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Burgera a členov senátu JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci proti obžalovanému Ing. P. V. a spol. pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-3T 16/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2015 v Bratislave, prerokoval odvolanie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podané v neprospech obžalovaných Ing. P. V., Ing. E. U. a B. L. a odvolania podané týmito jednotlivými obžalovanými proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 8. októbra 2013, sp. zn. BB-3T 16/2013, a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok u všetkých troch obžalovaných sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa trestná vec vracia prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Uvedeným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu boli obžalovaní Ing. P. V. a Ing. E. U. uznaní za vinných z prečinu subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a obžalovaný B. L. z účastníctva formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k prečinu subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

Ing. P. V. a Ing. E. U. ako konatelia spoločnosti O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava so sídlom Brzotín, uzavreli dňa 28. apríla 2009 v Bratislave s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, zastúpeným Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (ďalej SIEA), Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111SP-0801/0021/25 v znení jej dodatkov č. 1 až 3 (ďalej Zmluva) v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, na projekt č.25110120021 „Zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti firmy zavedením inovačnej technológie do výroby“, do výšky 342 647,93 €, tvoriacich 50 % z celkovej sumy 685 295,86 € oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu, na základe ktorej po vzájomnej dohode s B. L. ako konateľom spoločnosti BEKAST, s. r. o., so sídlom v Rožňave, víťazom verejnej obchodnej súťaže vyhlasovateľa O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava, v predmete „Dodávka strojov pre finálne spracovanie plechu a profilov, povrchovú úpravu, zaškolenie zamestnancov a nevyhnutných stavebno-technických úprav výrobnej haly“ vyhlásenej dňa 24. júna 2008, v úmysle vylákať finančné prostriedky napriek povinnostiam, vyplývajúcim z:

- čl. 3 Všeobecných zmluvných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy, podľa ktorého je prijímateľ povinný postupovať pri zadávaní zákaziek na dodanie tovarov, prác a služieb potrebných pre Realizáciu aktivít projektu podľa ustanovení § 281 až § 288 Obchodného zákonníka o Obchodnej verejnej súťaži v súlade s podmienkami stanovenými v Príručke pre žiadateľa,

čl. 14 odsek 1) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých oprávnené výdavky sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na Realizáciu aktivít Projektu tak, ako je uvedený v článku 2 Zmluvy, ktoré spĺňajú podmienky:

písmeno c) oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP), definujúcej oprávnené výdavky ako výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, a ktoré sa navzájom neprekrývajú,

písmeno d) zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku,

písmeno g) v prípade prác, tovarov a služieb od tretích subjektov boli obstarané v súlade s ustanoveniami Zmluvy a všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky a Európskej únie,

písmeno h) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi Slovenskej republiky a Európskej únie,

čo v konečnom dôsledku znamená porušenie povinností právnickej osoby, ktorej sa poskytujú verejné prostriedky v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v nadväznosti na ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka,

dňa 8. septembra 2010 Ing. E. U. za O.M.D.KOVO, spol. s.r.o., Rožňava, predložil SIEA priebežnú žiadosť o platbu č. 25110120021501 zo dňa 2. septembra 2010 s nárokom na úhradu výdavkov v celkovej výške 610 211,20 € (bez DPH), pozostávajúcich zo sumy 26 728,50 € za stavebné úpravy výrobnej haly a zo sumy 583 482,70 € za nákup zariadení: laserového rezacieho centra typ Trulaser 3030 BE v hodnote 468 830,91 €, hydraulického ohraňovacieho lisu CNC typ TruBend 3120 v hodnote 83 449,51 €, nožníc na plech typu TruShear 3103 v hodnote 30 700 €, v ktorej žiadosti oprávnenosť nákladov nebola deklarovaná účtovnými dokladmi reflektujúcimi skutočný stav oprávnenosti nákladov, kde účtovné doklady boli vystavené spoločnosťou BEKAST, s. r. o., ktorá v skutočnosti v účtovných dokladoch uvedené zariadenia a práce len formálne a fakturačne dodala O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava, pričom dôvodnosť navýšenia ceny komplexu zariadení v celkovej výške 183 482,70 € oproti zistenej reálnej cene samotných strojových zariadení nijak nedokladovala, pričom ešte predtým

Ing. E. U. a Ing. P. V. ako konatelia O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava, kúpili v skutočnosti tieto strojové zariadenia na základe Zmluvy o dodávke mechanických, elektrických a príbuzných výrobkov uzavretej dňa 9. marca 2010 s dodávateľom TRUMPF Slovakia, s. r. o., Košice, na dodávku laserového rezacieho zariadenia TruLaser 3030BE za sumu 290 000 €, ktorý im na základe faktúry č. 2009022573 zo dňa 31. mája 2010 bol dodaný dňa 31. mája 2010, ohraňovacieho lisu TruBend 3120 za sumu 71 000 €, ktorý im bol na základe faktúry č. 2009022616 zo dňa 8. júna 2010 dodaný dňa 8. júna 2010, tabuľových nožníc TruShear 3103 za sumu 39 000 €, ktoré im na základe faktúry č. 2009022625 zo dňa 8. júna 2010 boli dodané dňa 8. júna 2010,

následne v prvom prípade nasledovný deň a v ďalších prípadoch o sedem dní vyhotovili účtovné doklady o dodávke technologických zariadení dodávateľom O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava, pre odberateľa BEKAST, s. r. o., konkrétne faktúru č. 1000217 zo dňa 1. júna 2010 za dodávku laserového rezacieho centrá typ TruLaser 3030BE za sumu 462 000 €, faktúru č. 1000240 zo dňa 15. júna 2010 za dodávku hydraulického ohraňovacieho lisu CNC za sumu 81 949,51 €, faktúru č. 1000241 zo dňa 15. júna 2010 za dodanie nožníc na plech za sumu 30 700 €, kde takisto dôvodnosť navýšenia ceny komplexu strojov vrátane prípadných prác, úkonov a nákupov potrebných k sfunkčneniu týchto strojov v celkovej výške 174 649,51 € oproti spoločnosťou TRUMPF Slovakia, s.r.o., deklarovanej cene samotných strojových zariadení nebola nijak dokladovaná a ktoré faktúry za dodávateľa podpísal Ing. E. U.,

teda vyhotovili vyššie uvedené účtovné doklady, o ktoré sa opierala žiadosť o platbu zo dňa 2. septembra 2010 o dodávke týchto strojov a zariadení dodávateľom BEKAST, s. r. o., odberateľovi O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava, konkrétne faktúru č. 005/2010 zo dňa 1. júna 2010 na sumu 468 830 € za laserové rezacie centrum typ Trulaser 3030BE, faktúru č. 006/2010 zo dňa 15. júna 2010 za dodanie hydraulického ohraňovacieho lisu CNC typu TruBend 3120 za sumu 83 459,51 € a faktúru č. 007/2010 zo dňa 18. júna 2010 na sumu 31 202,28 € za dodanie nožníc na plech typu TruShear 3103, podpísané B. L.,

ktoré účtovné doklady vo svojom komplexe najmä z dôvodu absencie vymenovania položiek súvisiacich s nevyhnutnými úkonmi potrebnými na sfunkčnenie komplexu zariadení v súvislosti s vymenovaním týchto položiek v inom účtovnom doklade, teda z dôvodu osobitného spôsobu fakturácie stavebných úprav súvisiacich so sfunkčnením komplexu zariadení nereflektovali reálny stav a neumožňovali kontrolu oprávnenosti položiek, čo v konečnom dôsledku fingovalo stav, že sa uplatňujú oprávnené výdavky schválené na sfunkčnenie laserového rezacieho centra tak, ako toto zariadenie bolo definované vo vyhlásenej verejnej súťaži dňa 10. júna 2008, pričom

účtovnými dokladmi o dodávke strojov spoločnosťou BEKAST, s. r. o., pre O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava, sa v žiadosti o platbu č. 25110120021501 zo dňa 2. septembra 2010 deklarovala oprávnenosť žiadaných výdavkov v celkovej výške 583 482,70 €, na základe ktorých bola poskytovateľom uhradená O.M.D.KOVO, spol. s r.o., Rožňava, dňa 2. decembra 2010 suma 305 105,54 € vo výške 50 % výdavkov deklarovaných v uvedenej žiadosti, čím došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení normatívnych i individuálnych právnych aktov a na iný ako určený a schválený účel z hľadiska oprávnenosti nákladov bolo použitých celkove 91 741,35 €, čo je 50 % ako schválenej spoluúčasti na financovaní projektu zo sumy 183 482,70 €, ktorú sumu je možné znížiť o 26 728,50 €, čo tvorí oprávnené stavebné náklady, ktorých výkon v zmysle predloženého rozpočtu ako výkon jediných úkonov, prác a nákupov bol povolený z hľadiska posúdenia oprávnenosti nákladov hradených z verejných prostriedkov, pričom z výslednej sumy 65 012,84 € tvoria prostriedky rozpočtu Európskych spoločenstiev sumu 55 260,91 € (85 %) a prostriedky štátneho rozpočtu sumu 9 751,93 €.

Za to bol obžalovaným Ing. P. V. a Ing. E. U. podľa § 225 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s použitím § 34 ods. 5 písm. a/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške desaťtisíc eur každému z oboch obžalovaných.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. im súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil každému z oboch obžalovaných náhradný trest odňatia slobody na jeden rok.

Obžalovanému B. L. uložil súd podľa § 225 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s použitím § 21 ods. 2 Tr. zák., § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške päťtisíc eur, pričom podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody na desať mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodené Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, odkázal súd s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odvolanie v neprospech všetkých troch obžalovaných tak do výroku o vine ako aj treste a prostredníctvom svojho obhajcu podali odvolanie proti týmto výrokom rozsudku aj všetci traja obžalovaní.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátorka zrezumovala závery, ku ktorým v odvolaním napadnutom rozsudku dospel prvostupňový súd. Nestotožnila sa s tým, že podľa názoru tohto súdu na iný ako určený a schválený účel z hľadiska oprávnenosti nákladov bolo použitých 91 741,35 €, čo je 50 % schválenej spoluúčasti na financovaní projektu zo sumy 183 482,70 €, ktorú sumu znížil súd o 26 728,50 € (oprávnené stavebné náklady) a uzavrel, že z výslednej sumy 65 012,84 € použitej na iný než určený účel, tvoria prostriedky rozpočtu Európskych spoločenstiev sumu 55 260,91 € (85 %) a prostriedky štátneho rozpočtu sumu 9 751,93 € (15 %).

Prokurátorka zastáva názor, že faktúry o dodávke technologických zariadení od dodávateľa Bekast odberateľovi O.M.D.KOVO sú nepravdivé, lebo deklarujú zdaniteľné plnenie, ku ktorému nedošlo. Tieto zariadenia reálne dodala spoločnosť TRUMPF Slovakia, s.r.o., ktorá nemala žiadnu vedomosť o firme BEKAST s.r.o., čím sa vyvracia tvrdenie obžalovaných, že s touto firmou TRUMPF Slovakia, s.r.o., nechcela rokovať.

Tomu, že v prípade firmy BEKAST s.r.o., deklarovenej ako dodávateľa technologických zariadení, išlo o spoločnosť bez dostatočných finančných prostriedkov na kúpu týchto zariadení, bez vedomostí o nich, ich montáže a servise, nasvedčuje skutočnosť, že v jej cenovej ponuke boli podrobne rozpísané stavebno-technické úpravy haly, ale veľmi všeobecne uvedené zariadenia, ktoré boli podstatou verejnej obchodnej súťaže (VOS).

Prokurátorka ďalej uvádza, že vykonané dokazovanie preukázalo v skutočnosti len formálne a fakturačné dodanie zariadení a prác Bekastom O.M.D.KOVU bez dokladovania dôvodnosti navýšenia ceny komplexu zariadení oproti ich reálnej cene.

Faktúry a súvisiace účtovné doklady vystavené firmou Bekast ako dodávateľom pre odberateľa O.M.D.KOVO tvoriace podklad pre uplatnenie oprávnených výdavkov príjemcu pomoci v žiadosti o platbu (NFP) č. 1 deklarujú, podľa názoru prokurátorky obchodný prípad, ktorý reálne „neprebehol“. Tieto účtovné doklady sú dokladmi nesprávnymi, lebo ich obsah nezodpovedá skutočnému stavu, a preto celú sumu uhradenú na ich základe považuje prokurátorka za neoprávnené výdavky v zmysle čl. 14 Všeobecných zmluvných podmienok ako neoddeliteľnej časti Zmluvy o NFP.

Na základe týchto dôvodov prokurátorka v odvolaní tvrdí, že úhradou sumy 291 741,35 €, t.j. 50 % výdavkov žiadaných na základe nesprávnych predmetných dokladov vystavených Bekastom pre KOVO v Žiadosti o platbu č. 1 predloženej firmou KOVO poskytovateľovi, pozostávajúcej zo sumy 247 980,15 € (prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja) a sumy 43 761,20 € (prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky) všetci traja obžalovaní naplnili pojmové znaky spolupáchateľstva trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Tr. zák.

Zákonné znaky skutkovej podstaty posledne uvedeného trestného činu boli podľa prokurátorky naplnené obžalovanými predložením nesprávnych dokladov, čím títo umožnili protiprávne zadržanie prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev. Na rozdiel od názoru Špecializovaného trestného súdu tvrdí, že už po samotnom porušení Zmluvy o poskytnutí NFP bolo povinnosťou tento príspevok vrátiť v stanovenej lehote poskytovateľovi a nie až na základe výzvy poskytovateľa príspevku potom, čo v rámci kontrol zistí porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP, ako to chápe súd.

V danom prípade, ako na to poukazuje prokurátorka, obžalovaní vylákali príspevok zo štátneho rozpočtu na základe nesprávnych nepravdivých dokladov, čím uviedli poskytovateľa príspevku do omylu v otázkesplnenia podmienok jeho poskytnutia, čím naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák.

V súvislosti s odsekom 2 tohto ustanovenia, ktorý je samostatnou skutkovou podstatou, prvostupňový súd konštatuje, že došlo k použitiu časti prostriedkov zo štátneho rozpočtu na iný než určený účel, a to vo výške 9 751,93 €. Zároveň odôvodňoval prečo nedošlo k spôsobeniu sprenevery, a tým aj k nenaplneniu zákonného znaku „spôsobenia sprenevery“ trestného činu podľa § 261 Tr. zák.

Prokurátorka sa s týmto záverom Špecializovaného trestného súdu nestotožňuje, keďže podľa jej názoru „umožnenie spôsobenia sprenevery“ vo vzťahu k ustanoveniu § 261 Tr. zák. obsahovo nezodpovedá ustanoveniu § 213 Tr. zák. (trestný čin sprenevery), keďže príspevky z rozpočtov Európskych spoločenstiev a štátneho rozpočtu sú nenávratné ako celok, takže ich poskytnutie nemožno chápať ako poskytnutie „cudzej veci“. Preto aj v prípade trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Tr. zák. je relevantnou dispozícia s poskytnutým príspevkom na iný než určený účel, ako je to vymedzené aj v ustanovení § 225 Tr. zák.

Vzhľadom ale k reálnej existencii záložného práva na celú hodnotu technologických zariadení, ktoré stále existuje, prokurátorka poukázala na to, že nebol preukázaný úmysel obžalovaných spôsobiť škodu, a preto modifikovala návrh tak, aby konanie obžalovaných bolo právne kvalifikované ako spolupáchateľstvo prečinu subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 261 ods. 1 Tr. zák., nevyžadujúci si kvalifikačný znak vzniku škody na cudzom majetku.

U obžalovaného L. jeho konanie podľa prokurátorky presahuje účastníctvo vo forme pomoci, lebo od začiatku sa podieľal na predmetnom konaní a po vzájomnej dohode si tieto firmy - spoločnosti navzájom prevádzali finančné prostriedky.

Prokurátorka v závere odvolania navrhla podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a uznať všetkých troch obžalovaných za vinných zo spolupáchateľstva uvedených prečinov podľa § 20 k § 225 ods. 1 Tr. zák. a § 20 k § 261 ods. 1 Tr. zák. a uložiť im úhrnné tresty odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Poškodenú stranu navrhla odkázať s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Z odvolania všetkých troch obžalovaných podaného prostredníctvom obhajcu vyplýva, že napadnutý rozsudok považujú za nesprávny, keďže nebolo preukázané „úmyselné porušenie podmienky stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom“, ako to predpokladá ustanovenie subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. Okrem toho namietajú, že došlo k podstatným zmenám skutkovej vety rozsudku, a tým sa narušil princíp totožnosti skutku. Konkrétne v uznesení o vznesení obvinenia podstatou skutku bola skutočnosť, že obžalovaní mali cestou falošných dokladov navýšiť cenu projektu a takto spôsobiť spreneveru. Podľa obžaloby bol ale skutok formulovaný tak, že problémom je nedodržanie tam vymedzených zmluvných podmienok. V rozsudku je protiprávnosť konania obžalovaných vymedzená „porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu“.

Prvostupňový súd konštatoval porušenie ustanovenia § 19 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, s čím sa obžalovaní nestotožňujú, ako ani s odkazom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovení § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka.

Ďalej poukazujú na to, že ak súd v rozsudku spomína údajne neplatné právne úkony, potom tieto musí jasne špecifikovať, najmä ak právne úkony medzi spoločnosťami obžalovaných považuje za platné (ide o predaj strojov a ich spätný predaj), lebo zodpovedajú vôli zmluvných strán a iné, nešpecifikované úkony považuje za neplatné.

Orgán rozhodujúci o podanej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) mal kdispozícii kompletné doklady o obchodnej verejnej súťaži (OVS) aj s rozpočtom, pričom nemal žiadne výhrady k cene zariadení uvedenej v ponuke víťazného uchádzača, ani označeniu položiek v rozpočte nemožno potom podľa názoru obžalovaných klásť im za vinu, že v súlade s cieľmi projektu za laserové rezacie centrum považovali aj ostatné prídavné zariadenia.

Zmluva o poskytnutí NFP ani žiaden z dokumentov týkajúcich sa projektu nezakazuje, aby víťaz OVS časť dodávky realizoval cestou subdodávateľa. Sám prvostupňový súd uzavrel, že nie je možné za trestno-právne postihnuteľné konanie považovať skutočnosť, že subdodávateľom víťaza OVS je samotný prijímateľ pomoci.

Obžalovaní v odvolaní ďalej uviedli, že aj navýšenie obstarávacej ceny pri dodaní cez subdodávateľa, ktorým bola spoločnosť O.M.D.KOVO nebolo vedené úmyslom neoprávnene získať väčšie prostriedky z NFP, ale sledovalo dosiahnutie účelu projektu presne v zmysle Zmluvy.

V žiadosti o NFP je prvou uvedenou položkou rozpočtu „laserové rezacie centrum“, čo je širší pojem ako samotný rezací stroj, či ohrňovací lis. Navýšenie obstarávacích cien týchto položiek bolo spôsobené doplnením o ďalšie príslušenstvo v súlade s účelom projektu.

Obžalovaní v odvolaní poukazujú na absenciu ich vedomostí o protiprávnosti konania, pričom určité nezrovnalosti predstavujú nanajvýš nedbanlivosť, ale nie úmysel. V prípade trestného činu subvenčného podvodu mohlo dôjsť podľa názoru obžalovaných k porušeniu podmienok stanovených v Zmluve, nie podmienok stanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorá skutočnosť vylučuje trestnú zodpovednosť podľa tohto ustanovenia Tr. zákona. Ale aj v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany obžalovaných, o ktorom však obžalovaní nevedeli, je ich konanie potrebné posudzovať podľa zásad skutkového omylu, ktorý vzhľadom na ich nevedomosť či neskúsenosť s takouto situáciou absolútne vylučuje úmyselné zavinenie.

Z týchto dôvodov obžalovaní navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a všetkých troch spod obžaloby oslobodil.

Následne sa títo obžalovaní písomne vyjadrili aj k odvolaniu, ktoré podala prokurátorka Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Nesúhlasia s jej tvrdením o nepravdivosti účtovných dokladov vzťahujúcich sa k obchodnej operácii - predaj strojových zariadení víťazovi OVS a spätnej kúpe prijímateľom NFP. Tu sa obžalovaní stotožňujú s názorom prvostupňového súdu, že uvedené účtovné doklady reálne popisujú obchodný prípad zodpovedajúci vôli účastníkov tohto obchodu.

Rovnako nesúhlasia s názorom prokurátorky vzťahujúcim sa k výkladu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (§ 261 Tr. zák.), keďže zákonné znaky tejto skutkovej podstaty nemožno vykladať rozširujúcim spôsobom v neprospech obžalovaných. Konkrétne, že znak „protiprávne zadržanie prostriedkov“ je naplnený už tým, že prijímateľ príspevku po porušení povinností príspevok alebo jeho časť poskytovateľovi nevrátil. Obžalovaní poukazujú v tejto súvislosti na ustanovenie Zmluvy, podľa ktorého vráteniu musí predchádzať výzva poskytovateľa, ku ktorej v danom prípade nedošlo.

Ďalej uvádzajú, že odvolanie prokurátorky podané do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 8. októbra 2013 nespĺňa zákonné podmienky uvedené v § 310 ods. 2 Tr. por., lebo nevedno, či smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaných, najmä za situácie, keď boli uznaní za vinných len z jedného zo žalovaných trestných činov. Navrhli ho preto podľa § 316 Tr. por. zamietnuť, alternatívne ak by sa odvolací súd s týmto názorom nestotožnil, žiadali odvolanie prokurátorky zamietnuť ako nedôvodené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým jednotliví odvolatelia podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majúc na zreteli,že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:

V súvislosti s procesnými námietkami obžalovaných týkajúcich sa nezachovania totožnosti skutku po jeho úprave prvostupňovým súdom v skutkovej vete napadnutého rozsudku ako aj námietky neúčinne podaného odvolania prokurátorkou, odvolací súd dospel k záveru, že sú nedôvodné.

Skutok ustálený prvostupňovým súdom je v porovnaní s obžalobou upravený, ale k narušeniu jeho totožnosti nedošlo, keďže pre zachovanie totožnosti skutku stačí zachovanie totožnosti konania lebo následku, čo v danom prípade zostalo zachované.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zodpovedá skutočnosti, že do zápisnice o hlavnom pojednávaní po zahlásení odvolania neuviedla, či jej odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaných tak, ako to ukladá ustanovenie § 310 ods. 2 Tr. por. Uvedený procesný nedostatok takto podaného odvolania, ale nemožno považovať za zákonný dôvod pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako oneskorene podaného tak, ako to žiadali obžalovaní, pretože nesplnenie požiadavky uvedenej v § 310 ods. 2 Tr. por. nie je obsiahnuté v taxatívne vymedzených dôvodoch zamietnutia odvolania podľa § 316 Tr. por.

Po preskúmaní samotného rozsudku odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie absolútne nezodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 168 Tr. por., pričom jeho zmätočná rozvláčnosť je len jedným z vytýkaných nedostatkov. Súd si v rozsudku kladie otázky, na ktoré odpovedá vlastnými domnienkami bez toho, aby tieto jeho „závery“ boli výsledkom logického hodnotenia konkrétne vykonaných dôkazov spôsobom upraveným v už uvedenom ustanovení § 168 Tr. por. Neprekvapuje potom, že tento „novinársky štýl“ odôvodnenia vedie k nepresvedčivým konštatovaniam odtrhnutým od podstaty veci.

Podľa záveru prvostupňového súdu nedošlo v tomto prípade k naplneniu zákonných znakov trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ES) podľa § 261 Tr. zák., pretože aj keď predkladané faktúry „zahmlievali skutočný stav veci v súvislosti s posúdením oprávnenosti či neoprávnenosti nákladov na projekt“ nikto doklady nefalšoval, neuvádzal údaje, ktoré „... by neboli v súlade s vôľou zmluvných strán“ a všetky účtovné doklady spĺňali náležitosti úplného účtovného dokladu. Aj keby tieto doklady boli „nesprávne“, pre možnosť právneho posúdenia konania obžalovaných ako už uvedeného trestného činu podľa § 261 Tr. zák. musela by pristúpiť aj skutočnosť spočívajúca buď v umožnení spôsobenia sprenevery alebo protiprávneho zadržania prostriedkov z rozpočtu ES. Prvostupňový súd uzatvára, že evidentne k spôsobeniu sprenevery prostriedkov ES nedošlo a nedošlo ani k zadržaniu týchto prostriedkov, podľa názoru súdu už len preto, že nikto tieto prostriedky od obžalovaných nežiadal späť. V konečnom dôsledku tieto úvahy súdu vyústili do konštatovania, že „ak má prospech z trestného činu (?), napr. vo forme neoprávneného vzniku práv k poskytnutým finančným prostriedkom len subjekt, ktorému sa pomoc poskytuje ako právnická osoba, pričom v konečnom dôsledku tento neoprávnený prospech nevybočuje z rámca zmyslu a účelu poskytnutej pomoci, k sprenevere ani protiprávnemu zadržaniu nemôže dochádzať (trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb v slovenskom právnom poriadku v pre vec relevantnej podstate nebola zavedená)“.

Cez teóriu množín (viď str. 28 rozsudku) sa prvostupňový súd dopracoval k tomu, že obžalovaní naplnili len zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Tr. zák., lebo časť dotácie získali neoprávnene a aj ju použili na iný než určený účel.

Popri týchto úvahách prvostupňový súd z hľadiska odvolacieho súdu opomenul vyhodnotiť rad skutočností týkajúcich sa tak skutkovej ako aj právnej stránky posudzovaného prípadu.

V súvislosti s trestným činom poškodzovania finančných záujmov ES podľa § 261 Tr. zák. (ale aj § 263 Tr. zák.) je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. akomajetkového trestného činu, má tento povahu trestného činu proti hospodárskej disciplíne. Svojou podstatou ide o typicky ohrozovací delikt, keďže k jeho dokonaniu stačí, že z konania páchateľa porucha chráneného záujmu hrozí.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaní Ing. V. a Ing. U. v súčinnosti s obžalovaným Lapšanským predložili poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku (NFP) účtovné doklady, ktoré mali potvrdiť, že v súlade so Zmluvnými podmienkami o poskytnutí NFP firma Bekast ako víťaz OVS dodala firme KOVO tam uvedené zariadenia a práce, pričom toto nezodpovedalo skutočnosti (dodávka zariadení išla od firmy TRUMPF priamo firme KOVO). Práve tieto doklady tvorili podklad pre žiadosť o príslušnú percentuálnu refundáciu oprávnených nákladov projektu v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP uzavretej medzi poskytovateľom a firmou KOVO ako prijímateľom NFP.

Za týchto okolností mal prvostupňový súd venovať náležitú pozornosť ustanoveniam Zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorých za podstatné porušenie tejto zmluvy zo strany prijímateľa sa v zmysle bodu 2.4 písm. h/ Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu 1 k Zmluve o poskytnutí NFP považuje tiež poskytnutie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácii. Argumentácia prvostupňového súdu, že uvedené účtovné doklady nemohli byť „nepravdivé“, lebo reálne dokumentovali priebeh obchodného prípadu a vykazovali skutočnú vôľu zmluvných strán (Bekastu a KOVO) je scestné, pretože tu nie je rozhodujúca vôľa uvedených zmluvných strán, ale splnenie Zmluvných podmienok medzi poskytovateľom príspevku a firmou KOVO vyžadujúce skutočnú dodávku od víťaza OVS.

Vzhľadom na zákonné znaky trestného činu poškodzovania finančných záujmov ES išlo o predloženie „nesprávneho“ dokladu tak, ako to správne ustálila prokurátorka v obžalobe.

Prvostupňový súd sa potom nemohol vysporiadať ani s tým, aké sú dôsledky takéhoto podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP. Pritom takéto porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP znamená, že prijímateľovi nevznikol nárok na vyplatenie príslušnej refundácie v celej sume uplatneného nároku z rozpočtu ES. Akékoľvek úvahy o rozsahu oprávnených a neoprávnených výdavkov sú za týchto okolností bezpredmetné a právne irelevantné, keďže poskytnutá suma refundácie, na ktorú obžalovaní nemali nárok, predstavuje od jej vyplatenia protiprávne zadržanie prostriedkov poskytnutých z rozpočtu ES.

Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení konštatuje, že k zadržaniu týchto prostriedkov nedošlo už len z jednoduchého dôvodu, že nikto tieto prostriedky od páchateľov nežiadal naspäť, odvolací súd k tejto argumentácii uvádza, že článok 10 bod 4 Všeobecných zmluvných podmienok sa nevzťahuje na situáciu, kedy nárok na NFP vôbec nevznikol, pretože povinnosť vrátenia vyplýva z neoprávneného zadržania prostriedkov a nie až žiadosťou poskytovateľa o ich vrátenie.

Prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť ani obhajobe obžalovaných: Obžalovaní Ing. V. a Ing. U. uvádzali, že v súvislosti s neschopnosťou firmy Bekast plniť zmluvné podmienky poslali list poskytovateľovi NFP. Tento list spomína aj svedkyňa Ing. K.. Keďže títo obžalovaní poukazovali aj na svoju neskúsenosť s takýmto projektom a z nej plynúceho podcenenia dokladovej stránky projektu, bolo povinnosťou prvostupňového súdu náležite objasniť aj tieto okolnosti prípadu súvisiace tiež s posúdením subjektívnej stránky konania obžalovaných, vrátane ich obhajobného tvrdenia o konaní v skutkovom omyle, ktorý by vylučoval ich úmyselné zavinenie rovnako ako zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti. Uvedené priamo súvisí s tým, že v závislosti od formy zavinenia by prichádzalo do úvahy posúdenie ich konania podľa § 263 Tr. zák. (ustanovenie identické s § 261 Tr. zák. líšiace sa len formou zavinenia). V takomto prípade by sa ale súd musel vysporiadať s otázkou ideálneho súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. za situácie dvoch rozdielnych foriem zavinenia.

Z týchto dôvodov spočívajúcich v nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení napadnutého rozsudku a v nevysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, rozhodol odvolací súd tak, ako je to vo výroku tohto uznesenia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.