3 To 11/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave 23. septembra 2009 v trestnej veci obžalovaného M. B. a spol. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní, ktoré podal krajský prokurátor v Nitre proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. mája 2008, sp. zn. 4 T 2/2003, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 256 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) odvolanie
prokurátora sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa z 23. mája 2008, sp. zn.
4 T 2/2003, obžalovaní M. B. a M. S. boli podľa § 226 písm. b/ Tr. por. oslobodení
spod obžaloby krajského prokurátora v Nitre, podľa ktorej mali spáchať skutok obžalobou
právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250
ods. 1, ods. 5 Tr. zák.
Obžalovaní podľa záverov prokurátora mali inkriminovaný skutok spáchať v podstate
tak, že
ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) M. so sídlom v T. s cieľom
neoprávnene získať finančné prostriedky po ich predchádzajúcej dohode 17. apríla 1993
písomne požiadali akciovú spoločnosť S., Mestskú pobočku V. (sporiteľňa), o poskytnutie
úverov 5 000 000 Sk na nákup tlačiarenského zariadenia a 35 000 000 Sk na kúpu
nehnuteľnosti v B., k žiadosti pripojili písomnosti (formálnu kúpno-predanú zmluvu týkajúcu
sa nehnuteľnosti, fiktívny podnikateľský zámer s nepravdivými informáciami a znalecké
posudky s výrazne nadhodnoteným ocenením nehnuteľnosti); na základe toho so sporiteľňou 6. júla 1993, resp. 14. októbra 1993 uzavreli úverové zmluvy
na sumu 5 000 000 Sk (túto vyčerpali v nesúlade s úverovou zmluvou na úhradu
prevádzkových a iných nákladov, hoci kúpiť mali tlačiarenské zariadenie) a na sumu
32 000 000 Sk, za ktorú mali kúpiť prevádzkovú jednotku, pričom tento úver bol použitý
na úhradu pohľadávok sporiteľne voči predchádzajúcim majiteľom nehnuteľnosti;
v skutočnosti nemali v úmysle peniaze z úverov vrátiť, resp. tieto ani vrátiť objektívne
nemohli vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu ich firmy, čím sporiteľni spôsobili škodu
vo výške 36 982 881 Sk.
Proti rozsudku krajského súdu podal krajský prokurátor v Nitre odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/
Tr. por. a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie (§ 259 ods. 1
Tr. por.). Svoje stanovisko odvolateľ odôvodnil tým, že krajský súd hodnotil dôkazy len
jednostranne, v prospech obžalovaných, pričom nevzal do úvahy ďalšie okolnosti. Poukázal
pritom na nepriaznivú finančnú situáciu firmy obžalovaných pri žiadosti o poskytnutie úveru,
ako aj na použitie poskytnutej sumy 5 000 000 Sk na účel nezodpovedajúci podmienkam
tohto úveru. Prokurátor poukázal tiež na nesprávne znalecké ohodnotenie nehnuteľnosti v B.,
ktoré podľa jeho názoru malo preukazovať úmysel obžalovaných sporiteľňu uviesť do omylu
a neoprávnene získať finančnú výhodu.
Najvyšší súd postupujúci v intenciách § 564 ods. 4 v súčasnosti účinného Trestného
poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z, v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne
konštatoval, že odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.) a že nezistil dôvod
na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por.; preto v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, skúmajúc pritom aj možné pochybenia odvolaním nevytýkané,
pričom dospel k záveru, že toto nie je dôvodné.
Krajský súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav
v medziach potrebných na rozhodnutie. Objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovaným
i okolnosti svedčiace v ich prospech. Toto dokazovanie bolo vykonané legálne, procesne
správnym postupom, v intenciách ustanovenia § 2 ods. 5 Tr. por.
Vykonané dôkazy krajský súd hodnotil logicky, jednotlivo aj v ich súhrne, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por.
Odvolací súd nezistil dôvod na zmenu zisteného skutkového stavu, resp. potrebu
ďalšieho dokazovania v zásadných otázkach.
Je potrebné konštatovať, že obžalovaní pri žiadosti na uzavretie úverovej zmluvy
postupovali v súlade s predpismi a predložili k tomu potrebné písomné podklady. Ich kvalitu
obligatórne musela skúmať druhá zmluvná strana, teda sporiteľňa, pričom od jej stanoviska
závisela otázka poskytnutia úveru. Z viacerých dôkazov vyplýva, že žiadaný úver bol
(z hľadiska sporiteľne a podľa vyjadrenia jej zástupcov) v otázke rizikovosti dobre posúdený
a zabezpečený, pričom o poskytnutí týchto úverov nerozhodovala len jedna osoba, ale
participoval na ňom kolektívny orgán, a to dokonca v centrále sporiteľne. Už tieto okolnosti
spochybňujú záver obžaloby, že obžalovaní uviedli sporiteľňu do omylu, resp. jej omyl
využili, aby tak neoprávnene získali majetkový prospech.
Na margo znaleckého posudku týkajúceho sa hodnoty nehnuteľnosti v B. je potrebné
uviesť, že pôvodný znalec neskôr zomrel, pričom jeho závery boli v ďalšom konaní
spochybňované. Tento dôkaz (pôvodné ocenenie nehnuteľnosti) však nie je možné považovať
za vyvrátený na základe posudku iného znalca, lebo ide o dva rovnocenné dôkazy; je potrebné
pripomenúť, že aj pôvodný znalecký posudok bol predmetom skúmania druhej zmluvnej
strany, teda sporiteľne.
Úver týkajúci sa kúpy nehnuteľnosti v B. vlastne predstavoval len uspokojenie nároku
sporiteľne z predchádzajúceho úverového vzťahu, pričom vlastne bremeno vrátenia
požičaných peňazí bolo len presunuté na obžalovaných. Zároveň je potrebné vziať do úvahy
aj už uvedené stanovisko, že úver bol z hľadiska rizikovosti dobre posúdený a zabezpečený.
Ďalší úver vo výške 5 000 000 Sk nebol obžalovanými vyčerpaný celý, pričom
jednoznačne bolo chybou sporiteľne, že obžalovaným boli preplácané faktúry v rozpore
s účelovým viazaním úveru.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v intenciách § 125 Tr. por. vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých okolností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov a aké právne závery aplikoval
pri posúdení dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona.
Odvolací súd tam uvedené závery si preto osvojuje a v podrobnostiach na ne
poukazuje.
Najvyšší súd po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že zistený
skutkový stav bol krajským súdom správne vyhodnotený, pričom bola správne použitá zásada
in dubio pro reo a tiež vyhodnotená občianskoprávne aspekty vzťahu medzi obžalovanými
a poškodenou sporiteľňou; oslobodenie obžalovaných spod obžaloby (skutok nie je trestným
činom) je plne legálne. Odvolacie námietky prokurátora majú svoj základ len
v jednostrannom výklade niektorých častí dôkazov, ktoré však v celkovom súhrne plne
podporujú verdikt krajského súdu. Najvyšší súd ako súd odvolací preto odvolanie prokurátora
ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. septembra 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová