3To/10/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženej z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr.Igora Burgera na verejnom zasadnutí v Bratislave 27. marca 2013 v trestnej veci obžalovaného Z. W. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 3 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaní, ktoré podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 6. septembra 2012, sp. zn. PK- 1T 21/2009, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

obžalovaní Z. W. a JUDr. M. A.

s a o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 10. augusta 2009, sp. zn. VII Gv 346/04, pre skutky, ktoré boli obžalobou právne kvalifikované

u obžalovaného Z. W. ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

a u obžalovanej JUDr. M. A. ako účastníctvo na trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 160 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák.,

ktoré mali spáchať v podstate tak, že

Z. W. v presne nezistenej dobe od začiatku roku 2003 do 18. augusta 2005 pri viacerých osobných stretnutiach na rôznych miestach v Banskej Bystrici žiadal od RNDr. B. M., riaditeľa spoločnosti s ručením obmedzením Drevokov v Krupine (Drevokov), úplatky vo forme navyšovania faktúr za realizované stavebné práce firmou Drevokov na rôznych bytových domoch v Banskej Bystrici, ktoréspravoval, za čo zabezpečil súhlas vlastníkov bytov v týchto domoch s výberom firmy Drevokov ako zhotoviteľom prác, a to

- za zateplenie bytového domu v Banskej Bystrici na Limbovej ul. č. 13-17 vo výške 30 000 Sk (995,82 €),

- za zateplenie pivníc v tomto objekte vo výške 10 000 Sk (331,94 €),

- za zateplenie bytového domu v Banskej Bystrici na Limbovej ul. č. 19-21 vo výške 14 190 Sk (471,02 €),

- za zateplenie bytového domu v Banskej Bystrici na Tulskej ul. č. 13-23 vo výške 60 000 Sk (1 991,64 €),

- za zateplenie bytového domu v Banskej Bystrici na Viestovej ul. č. 1012 vo výške 80 000 Sk (2 655,51 €) a neskôr vo výške 420 000 Sk (13 941,45 €);

úplatok požadoval za zadanie výstavby nových bytových podlaží na predmetnom bytovom dome, tento však nepožadoval vo forme finančnej hotovosti, ale chcel, aby z neho bolo zaplatené zateplenie rodinného domu v Rakytovciach na Borovicovej ul. č. 5659/19, ktorého vlastníčkou je JUDr. M. A., resp. prostriedky z fondu opráv vytváraných v jednotlivých bytových domoch použil pre svoju potrebu a porušil zmluvy o výkone správy uzatvorené s vlastníkmi bytov v týchto domoch v zmysle § 8 zák. č. 132/1993 Z.z.;

dňa 4. februára 2005 v Banskej Bystrici - Rakytovciach na Borovicovej ul. č. 5659/19 v rodinnom dome pri osobnom stretnutí s RNDr. B. M. tomuto ponúkol realizáciu opravy presklenia domov v Banskej Bystrici s tým, že ako správca týchto domov bude vplývať na spoločenstvá vlastníkov bytov v nich, aby zmluva bola uzavretá s firmou Drevokov; dňa 4. apríla 2005 pri ďalšom stretnutí v kanceláriách spoločnosti s ručením obmedzením W. v Banskej Bystrici na Hornej ul. č. 67 dal k nahliadnutiu RNDr. B. M. ponuky konkurenčných firiem, z ktorých vyplynulo, že ponuka firmy Drevokov je najnižšia, a preto tohto žiadal o navýšenie sumy za rekonštrukciu jedného domu do domu so 171 735 Sk (5 700,56 €) na sumu 192 838 Sk (6 401,05 €) a tento rozdiel požadoval ako úplatok pri ďalších stretnutiach v Banskej Bystrici v dňoch 18. apríla 2005, 23. mája 2005 a 27. júna 2005, pričom spresnil, že firma Drevokov získa tiež zákazku na oprave bytového domu v Banskej Bystrici na Povstaleckej ulici, o čom bola vyhotovená zmluva o diele z 8. júla 2005;

teda celkove požadoval úplatok vo výške najmenej 102 000 Sk (3 385,78 €), čím ako správca bytových domov postupoval v rozpore s § 8 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. a následne 18. augusta 2005 po osobnom stretnutí s RNDr. B. M. v Banskej Bystrici prijal od tohto vo svojom osobnom motorovom vozidle v hotovosti 30 000 Sk (995,82 €) ako prvú časť ním požadovanú úplatku;

JUDr. M. A. po tom, čo v presne nezistenej dobe v roku 2003 Z. W.iadal od RNDr. B. M.platok zo zákazky vo výške 80 000 Sk (2 655,51 €) za zateplenie bytového domu v Banskej Bystrici na Viestovej ul. č. 10-12 a následne tento úplatok v presne nezistenej dobe v auguste 2004 zvýšil na sume 420 000 Sk (13 941,45 €) z dôvodu, že požadoval úplatok za výstavbu nových bytov v tomto bytovom dome, ktoré postavila firma Drevokov, pri osobných stretnutiach na rôznych miestach v Banskej Bystrici s RNDr. B. M. a Z. W. tomuto pomáhala v žiadaní tohto úplatku, a to najmä tým, že keď Z. W. opakovane za jej prítomnosti pri stretnutiach 3. novembra 2004 a 4. decembra 2004 zotrval na predchádzajúcich požiadavkách na vyplatenie úplatku, táto pri rozhovore presviedčala RNDr. B. M., že za spomínaný úplatok v budúcnosti získa od spoločnosti s ručením obmedzeným W. v Banskej Bystrici ďalšie zákazky na rôznych bytových domoch v Banskej Bystrici, ktoré spravuje uvedená spoločnosť, pričom Z. W. zabezpečí súhlas vlastníkov bytov v týchto objektoch s výberom firmy Drevokov ako zhotoviteľa prác a pri rozhovore 11. januára 2005 poradila ako účtovnými dokladmi vykryť dohodnutú sumu;

v presne nezistenej dobe najneskôr do decembra 2003 previedla na seba príjem z trestnej činnosti spáchanej inou osobou, a to tak, že mala vedomosť o požiadavkách Z. W. na poskytnutie úplatku od RNDr. B. M. (ako už bolo uvedené), pričom spomínaným úplatkom boli zaplatené práce na zateplenírodinného domu v Banskej Bystrici - Rakytovciach na Borovicovej ul. č. 5659/19, ktorý je v jej vlastníctve (Z. W. s ňou žil v spoločnej domácnosti), pričom po vykonaní uvedených prác sa aktívne podieľala na zlegalizovaní úplatkov, a to tým, že navrhla spôsob krytia financovania zateplovacích prác na jej rodinnom dome formou vystavenia faktúry, ktorou boli pokryté úplatky Z. W. a jednak vystavenia faktúry Z. W. za v skutočnosti nerealizované práce a o vzájomnom započítaní tejto faktúry, pričom takto získaný príjem 638 376,70 Sk (21 190,22 €) užíva aj v súčasnosti.

Odôvodnenie

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 11. augusta 2009 podal obžalobu s dátumom 10. augusta 2009 pod sp. zn. VII Gv 346/04 na Z. W. pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a JUDr. M. A. pre skutky právne kvalifikované ako účastníctvo na trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 160 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v enunciáte tohto rozsudku.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 6. septembra 2012, sp. zn. PK-1T 21/2009, podľa § 226 písm. a/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) boli obžalovaní Z. W. a JUDr. M. A. oslobodení spod tejto obžaloby pre už uvedené skutky právne kvalifikované spomínaným spôsobom, a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podal odvolanie prokurátor, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu zrušil vo všetkých jeho výrokoch a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

V odvolaní prokurátor vyslovil názor, že súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy nesprávnym spôsobom, lebo nevzal do úvahy logiku najmä vo výpovediach svedka M., pričom dospel k nesprávnym právnym záverom, že žalované skutky sa nestali. Odvolateľ poukázal na to, že RNDr. B. M. podal oznámenie o úplatkoch na polícii 29. septembra 2004, pričom uviedol skutočnosti (údajne neskôr potvrdené inými dôkazmi), z ktorých vyplývalo, že inkriminované skutky sa stali a boli aj dokonané. Prokurátor tvrdil, že polícia neiniciovala u podozrivých osôb vôľu páchať trestný čin, ale len vytvorila vhodné podmienky pre spáchanie trestného činu (Z. W. prevzal úplatok v sume 30 000 Sk). Celý skutkový dej podľa názoru uvedeného v odvolaní, vrátane trestnoprávnych následkov vymysleli práve obžalovaní, čo sa potvrdilo činnosťou agenta a zvukovými záznamami zaobstaranými v prípravnom konaní (tzv. skrytá reakcia polície). Odvolateľ vyslovil názor, že súd mal akceptovať všetky dôkazy, ktoré boli získané prostredníctvom RNDr. B. M. ako agenta a ktoré majú preukazovať jeho tvrdenia. Do odvolaní bolo ďalej namietané, že faktúra na sumu 126 000 Sk bola obžalovanou JUDr. M. A. uhradená, pričom poukázal na vykonané dôkazy.

Prokurátor v odvolaní napokon poukázal na to, že obžaloba bola podaná pred účinnosťou zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Tr. por.), a preto v zmysle § 564 ods. 4 Tr. por. malo byť vykonané konanie v prvom stupni podľa doterajších predpisov, teda podľa zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok); tieto ustanovenia mal súd prvého stupňa použiť pri rozhodnutí v predmetnej trestnej veci.

Inkriminované skutky sa mali stať v období účinnosti predchádzajúceho Trestného priadku, teda do 31. decembra 2005, ale obžaloba bola podaná už za účinnosti terajšieho trestnoprocesného predpisu, teda zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Tr. por.). Podľa § 564 ods. 4 Tr. por. vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona (teda do 31. decembra 2005), vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov. Je potrebné a contrario teda vyvodiť, že za skutky síce spáchané do 31. decembra 2005 ak bola obžaloba podaná po 1. januári 2006, je pri rozhodovaní vo veci potrebné použiť príslušné ustanovenia zák. č. 301/2005 Z.z. (Tr. por.).

Je potrebné pritom poznamenať, že v zmysle § 10 ods. 5 Tr. por. krajským súdom sa na účely tohto procesnoprávneho predpisu rozumie aj špeciálny súd, teda v súčasnosti špecializovaný trestný súd, ak zákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je najvyšší súd.

Po tomto zistení Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc podľa zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je síce meritórne správne, avšak v postupe konania súd neaplikoval zodpovedajúce právne predpisy.

Nie je sporné, ako to vyplýva zo záverov už uvedených, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o obžalobe postupovať podľa príslušných ustanovení zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) a pokiaľ dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní, mal postupovať podľa § 285 písm. a/ Tr. por. a nie podľa ustanovenia § 226 písm. a/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok), hoci ide vlastne o totožné ustanovenia. Toto pochybenie v odvolaní správne napadol prokurátor, a preto v tomto smere bolo potrebné z procesných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Na druhej strane však odvolací súd dospel k záveru, že v merite rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku je správne, lebo skutočne nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní. V odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku súd prvého stupňa vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú a ako sa vyrovnal s obhajobou. Z týchto dôvodov odvolací súd závery súdu prvého stupňa si osvojuje a v podrobnostiach poukazuje na tam uvedené skutočnosti.

K celej veci je potrebné poznamenať, že obžaloba vychádzala v podstate len z tvrdenia agenta polície RNDr. B. M., lebo ďalšie vierohodné dôkazy nijako nepotvrdzujú verziu skutkov prezentovanú prokurátorom. Je evidentná snaha uvedeného agenta preukázať rôznymi spôsobmi spáchanie inkriminovaných skutkov obžalovanými a jeho naliehanie na stretnutia, zavádzanie rozhovorov na danú tému, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že agent navádzal obžalovaných na spáchanie trestného činu. Tento bol v danom smere veľmi iniciatívny, pričom si uvedomoval svoje konanie, o čom svedčí jeho konštatovanie, že prvotné jeho kroky nepriniesli pre orgány činné v trestnom konaní želaný výsledok, a preto sám iniciatívne sa snažil priviesť obžalovaných k vyjadreniam, ktoré by bolo možné použiť proti ním. Táto snaha svedka RNDr. B. M. je protiprávna a nie je možné jeho tvrdenia považovať za legálne a usvedčujúce obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti, najmä keď s jeho závermi nekorešpondujú ďalšie dôkazy najmä listinného charakteru, ale ani iné zistené skutočnosti. Napokon aj výsluchy tohto svedka sú značne zmetené, odporujúce si a svedčiace o jeho nemiestnej zainteresovanosti na usvedčení obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti. Použitie agenta ako provokatéra trestnej činnosti je v danom prípade neprípustný zásah orgánov činných v trestnom konaní do skutkového deja, a preto odvolacie námietky prokurátora o relevantnosti tvrdení svedka RNDr. M. nie je možné akceptovať. Odvolací súd zastáva názor, že išlo o nelegálnu snahu vyvolať v obžalovaných konanie, ktoré by bolo možné posudzovať ako trestnú činnosť, pričom takýto zásah štátnych orgánov odporuje zásadám právneho štátu, ako sú vyjadrené v právnom poriadku Slovenskej republiky a konkretizované v trestnoprávnych kódexoch a príslušnej judikatúre.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na hodnotenie činnosti a výpovedí svedka RNDr. B. M. súdomprvého stupňa, ako je vyjadrené v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, pričom tam uvedené závery si osvojuje v plnom rozsahu, a to aj vo vzťahu ku komplexnosti nahrávok rozhovorov, k snahe vyvolať dojem, že obžalovaný Z. W. prijal ako úplatok sumu 30 000 Sk a pod.

Je potrebné poznamenať, že sila dôkazov na strane obžaloby už v dobe jej podania bola diskutabilná, a preto nad posúdením veci v pomerne dlhom konaní je možné vysloviť len negatívny názor.

Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku vo veci meritórne rozhodol správne, ale nesprávne aplikoval procesnoprávne predpisy, ako už bolo uvedené. Ide najmä o výrok jeho rozsudku, pričom však je potrebné konštatovať, že v jemu predchádzajúcom konaní bolo postupované v súlade s teraz účinnou procesnoprávnou normou, aj keď prípadne nesprávne bolo použité na ozrejmenie situácie ustanovenie predchádzajúceho Trestného poriadku.

Najvyšší súd ako súd odvolací z týchto dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pričom takýto postup umožňuje aj odvolanie podané prokurátorom.

Keďže boli splnené podmienky stanovené v § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd vo veci sám meritórne rozhodol tak, že podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaných Z. W. a JUDr. M. A. oslobodil spod obžaloby pre skutky tam uvedené, ktoré boli právne kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (Z. W.), resp. ako účastníctvo na trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 160 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. (JUDr. M. A.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.