3To/1/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 18. júna 2014 v trestnej veci obžalovaného H. M. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T 48/2013, o odvolaní podanom prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 3. decembra 2013, sp. zn. BB-4T 48/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd uvedeným rozsudkom rozhodol podľa § 285 písm. a/ Tr. por. tak, že obžalovaného H. M. oslobodil spod obžaloby prokurátora podanú v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ pre obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., v bode 3/ pre obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., v bode 4/ pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., v bode 5/ pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v bode 6/ pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., v bode 7/ pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák. a v bode 8/ pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

v presne nezistenom čase pred rokom 2008, najneskôr v roku 2005 bola založená zločinecká skupina pôsobiaca prevažne na území Bratislavského, Nitrianskeho a Trnavského kraja, ktorej členovia sa v rámci svojho pôsobenia v tejto skupine označujú ako „F.", kde od presne nezisteného obdobia, minimálne do 15. novembra 2011, v štruktúre skupiny pôsobil na najvyššej riadiacej úrovni obv. U. O. prezývaný „F.“, ktorý koordinoval a usmerňoval jemu podriadených v organizačnej štruktúre nižšie postavených členov skupiny, ktorí plnili ním zadané pokyny a mesačne v presne určené dni mu odovzdávali časť z peňazí, ktoré získali páchaním rôznej trestnej činnosti, pričom medzi členov skupiny, ktorí priamo podliehali obv. U. O. a ktorí priamo plnili jeho pokyny, resp. plnením týchto pokynov poverovali ďalších im podriadených členov skupiny, patril aj obv. P.. prezývaný „L.“, o ktorého ochranu mali za úlohu sa starať obv. Q. M. a obv. U.., ktorí obv. P.. okrem iného sprevádzali ako ochranka aj na rôzne stretnutia a jednania s podnikateľmi a to za tým účelom, aby takto pod vplyvom strachu prinútili podnikateľov poskytovať im pravidelné mesačné plnenia majetkovej povahy (tzv. výpalné), a to v prospech skupiny „F.“, kde medzi ďalších členov pôsobiacich na nižšej, strednej úrovni hierarchie skupiny, avšak priamo odovzdávajúcimi časť zisku z trestnej činnosti U. O. patril aj obv. Y. O. prezývaný „U.", ktorý mu odovzdával časť zisku z trestnej činnosti páchanej v Nitre, obv. P. A. prezývaný „C., C.", ktorý mu dovzdával časť zisku z trestnej činnosti páchanej v Bratislave, Q. M., ktorý mu odvádzal časť zisku z trestnej činnosti páchanej v Bratislave a v Trnavskom kraji, obv. P. P. prezývaný „B.“ a obv. F. H. prezývaný „W.“, ktorí mu odvádzali časť zisku z trestnej činnosti páchanej v Bratislave a na Záhorí a títo spolu s H. M. „prezývaným E., S.“ zabezpečovali zbrane a nástražné výbušné systémy za účelom ich využitia pri páchaní trestnej činnosti členmi skupiny, pričom obv. U. O. v organizačnej štruktúre podliehajúci vyššie spomínaní členovia skupiny získavali finančné prostriedky najmä od osôb v organizačnej štruktúre im podriadených, ktorí v rámci teritoriálneho rozdelenia pôsobísk, mali od svojich „priamych nadriadených“ povolenie páchať rôznu trestnú činnosť pod „hlavičkou F.“, pod podmienkou pravidelného odvádzania vopred určenej časti peňazí získaných z rôznej trestnej činnosti a peňazí za tzv. „ochranu“, kde na nižšom stupni organizačnej štruktúry skupiny „F.“ s Q. M. pôsobil obv. Y.. „prezývaný Q.“, majúci na starosti zabezpečenie ziskov z rôznej trestnej činnosti páchanej v Trnave a okolí, obv. G. D. majúci na starosti prostredníctvom P. J. prezývaného „F.“ zabezpečenie ziskov z rôznej trestnej činnosti páchanej v Stupave a P. P. prezývaný „P.“ majúci na starosti zabezpečenie ziskov prevažne z drogovej trestnej činnosti páchanej v Bratislave a taktiež v štruktúre skupiny pod obv. P. A. na nižšom organizačnom stupni postavení obv. D. A. a obv. P. B. prezývaný „W.“ zabezpečovali pre skupinu „F." zisky najmä z drogovej trestnej činnosti páchanej v Bratislave, kde obv. P. B. priamo podliehal a jeho príkazy plnil, okrem iných doposiaľ nestotožnených osôb, aj obv. F. P. prezývaný „S.“, H. P., S. L. prezývaný „D.“, O. S. prezývaný „O.“ a obv. P. C, ktorí príkazy plnili priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb činných pre túto skupinu, pričom medzi osoby činné pre skupinu patril aj obv. F. B. prezývaný „T.“ a F. F., ktorí podliehali Y. S., obv. P. B. prezývaný „X.“, N. X. prezývaný „X.“ a T. Ch., ktorí podliehali obv. G. D., obv. S. K., P. Č. prezývaný „F.“, ktorí podliehali H. P. a Y. Š. prezývaný „Q.“, ktorý podliehal P. P. a títo podľa pokynov jednotlivých im nadriadených členov skupiny páchali rôznu trestnú činnosť, z ktorej zisky odovzdávali členom skupiny a taktiež obv. S. B. prezývaný „Q.“, ktorý okrem zabezpečovania omamných látok - marihuany pre obv. U. O., mal za úlohu strážiť vstup na pozemok obv. U. O., zároveň monitorovať pohyb osôb a obsluhovať kamerový systém v okolí bydliska obv. U. O. a hlásiť mu pohyb podozrivých osôb, resp. pohyb príslušníkov Policajného zboru v okolí jeho domu, pričom jednotliví členovia skupiny konali koordinovane a pri svojich aktivitách v rámci hierarchie skupiny úzko spolupracovali za účelom páchania rôznej trestnej činnosti, pri rôznej účasti jednotlivých členov skupiny na tejto trestnej činnosti, páchanej s cieľom získania najmä finančného prospechu pre jednotlivých členov skupiny, pričom systém fungovania a financovania skupiny spočíval v odovzdávaní vopred určených finančných prostriedkov získaných trestnou činnosťou v mesačných paušálnych čiastkach, smerom vzostupne od jednotlivých, nižšie postavených členov skupiny k osobám, v štruktúre skupiny vyššie postaveným a prostredníctvom, týchto každý mesiac až k osobe postavenej na najvyššej riadiacej úrovni skupiny „F.“

- obv. U. O., kde dňa 7. septembra 2011 po zadržaní členov skupiny, a to obv. G. D., obv. Y. Š. a Q. M., prevzal obv. Y. O., ktorý bol na slobode, úlohu Q. M. a v mesiacoch október a november 2011 preberal od F. F. a obv. F. B. peniaze získané z trestnej činnosti páchanej v Trnavskom kraji, z ktorých časť, konkrétne 500 € odovzdal obv. Y. O. F. F. na zaplatenie Mgr. Y. I. poskytujúceho právne služby obv. Y. Š. a zvyšnú časť odovzdával priamo obv. U. O. a to až do 15. novembra 2011, kedy bol obv. U.O. spolu s väčšinou hore uvádzaných osôb zadržaný, pričom po tomto zadržaní naďalej pokračoval F. F. spolu s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami vo vyberaní tzv. výpalného v Trnavskom kraji v prospech skupiny „F.", kde obv. Y. O., ktorý po zadržaní členov - „vedenia“ skupiny dňa 15. novembra 2011 zastával v hierarchii ďalších členov skupiny, okrem osoby zodpovednej za zabezpečenie právnych služieb zadržaným členom skupiny, aj miesto nadriadeného F. F., ktorému prikázal, aby peniaze získané trestnou činnosťou, tzv. „výpalné“ v Trnavskom kraji za mesiac december 2011, boli použité na pokrytie trov obhajoby obv. Y. S. a obv. F. B. a taktiež na pokrytie ďalších výdavkov súvisiacich s ich pobytom vo väzbe ako napr. cesty na návštevy, splátka hypotekárneho úveru, peniaze na nákupy vo väzbe a pod.,

v bode 2/ obv. U. O. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny všeobecne známej a vystupujúcej pod názvom „F.“, ktorý priamo alebo sprostredkovane riadil činnosť členov skupiny, zabezpečil ďalším členom skupiny za účelom páchania trestnej činnosti materiálno-technické vybavenie a v presne nezistený deň sa stretol vo večerných hodinách s Q. M. a obv. G. D. na čerpacej stanici OMV na ul. Mlynská dolina v Bratislave, kde obv. U. O. poveril Q. M. a obv. G. D., aby dali vybuchnúť dom poškodeného H. S. v Trnave a zapálili jeho autá, pričom im ako najvyššie postavený člen skupiny prikázal, aby si úlohy rozdelili tak, aby boli všetky útoky vykonané naraz ako značka ich skupiny „F.“ a na tento účel im zabezpečil výbušniny, ktoré mal na pokyn obv. U. O. Q. M. prevziať od H. M., ktorého následne na druhý deň po dohovore s obv. G. D. a obv. Y. Š. skontaktoval prostredníctvom obv. P. P., ktorého informoval o príkaze obv. U. O., na čo následne obv. P. P. odviezol Q. M. svojím motorovým OMV zn. VW Touareg na Studenohorskú ulicu v Bratislave na stretnutie s H. M., ktorý už o rozhodnutí obv. U. O. vedel a približne o 20 minút pred doposiaľ neustáleným domom v Lamači H. M. odovzdal obv. P. P. igelitovú tašku s obsahom 2 ks náložiek Tritolu 400 g a 2 ks vojenského časového roznecovača Ča-Ro-Z 60, o ktorých obv. P. P. povedal Q. M., že sa jedná o TNT, následne tieto obv. P. P. počas noci prechovával a nasledujúci deň odovzdal predmetné TNT od H. M. na presne neustálenom mieste pri Chorvátskom ramene v Bratislave obv. Y. Š. na stretnutí, na ktorom predviedol Q. M., obv. Y. Š. a obv. G. D. ako funguje časový roznecovač Ča-Ro-Z 60, ktorý na ukážku aktivoval, na čo následne na viacerých ďalších stretnutiach na rovnakom mieste v prítomnosti Q. M. a obv. G. D. naplánoval a rozdelil úlohy obv. Y. Š. tak, že zabezpečil prostredníctvom doposiaľ nestotožnenej osoby, ktorá zavolala na č. 158 odlákanie policajných hliadok z mesta Trnava na čas útokov, vyhotovil na pokyn obv. G. D. kamerový záznam zachytávajúci dom poškodeného H. S. a tento odovzdal obv. G. D., ktorý v rámci delenia úloh poveril obv. P. B. hodením pripraveného TNT na dom H. S., pričom dňa 30. marca 2010 a v čase 02.20 hod. hodil obv. P. B. 2 ks náložiek Tritolu 400 g iniciovaných vojenským časovým roznecovačom Ča-Ro-Z pod motorové vozidlo zn. BMW X5, EČ: S. odstavené vo dvore rodinného domu na O. ulici č. XX v Trnave, čím spôsobil škodu na vozidle zn. BMW X5, EČ: S. patriacemu poškodenému H. S., IČO: XXXXXXXXXX vo výške cca 74 611 € a škodu na rodinnom dome patriacom S. S. a P. S. vo výške cca 5 270 € a za spáchanie tohto skutku na pokyn obv. U. O. následne dňa 5. apríla 2010 obv. G. D. prevzal od Q. M. odmenu pre obv. P. B. vo výške 1 000 €,

v bode 3/ obv. U. O. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny všeobecne známej a vystupujúcej pod názvom „F.", ktorý priamo alebo sprostredkovane riadi činnosť členov skupiny, zabezpečil ďalším členom skupiny za účelom páchania trestnej činnosti materiálno-technické vybavenie a v presne nezistený deň v roku 2010 sa stretol vo večerných hodinách s Q. M. a obv. G. D. na čerpacej stanici OMV na ul. Mlynská dolina v Bratislave, kde obv. U. O. poveril Q. M. a obv. G. D., aby dali vybuchnúť a zapálili autá ľudí, s ktorými spolupracovali H. S. a G. X. tak, aby boli všetky útoky vykonané naraz ako značka ich skupiny „F.“ a na tento účel im zabezpečil muníciu, podľa znaleckého posudku KEÚ PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2011/16316 zo dňa 20. januára 2012 delostreleckú trieštivú strelu kalibru cca 50 mm, resp. leteckú bombu do hmotnosti 3 kg, spolu s iniciátorom náloží trhavín typu Ča-Ro-Z 60, ktoré obv. U. O. odovzdal Q. M. v garáži svojho rodinného domu na X. XX v Bratislave s tým, aby pozdravil A., čo bola prezývka H. S., následne s touto muníciou išiel Q. M. za H. M., ktorý mu uviedol, že sa jedná o prerobený mínometný granát a rozbušku a popísal mu, ako ho odpáliť, pričom Q. M. a obv. Y. S. sa rozhodli túto muníciu použiť na rodinný dom poškodeného H. P., spolupracovníka H. S. a G. X. vobci S. č. XX, kde následne dňa 29. marca 2010 sa obv. Y. Š. a Q. M. ubytovali v hoteli Striebornica v katastri obce Moravany nad Váhom, kde Q. M., podľa predošlých inštrukcií od H. M. naskrutkoval do munície rozbušku, ktorú zaistil lepiacou páskou, a dňa 30. marca 2010 v čase medzi 00.00 hod. až 01.00 hod. sa z hotela nepozorovane s obv. Y. Š. vzdialili a autom obv. Y. S., ktoré sám riadil, prišli do obce S., kde zastali obďaleč domu č. XX, následne na čo Q. M. vystúpil, obv. Y. Š. mu posunkami ukázal, o ktorý dom sa jedná, Q. M. aktivoval iniciátor náloží trhavín a muníciu hodil medzi dve autá parkujúce na dvore v rade za sebou a to motorové vozidlá zn. Škoda Octávia a zn. Mercedes typu C, hneď potom nastúpil do vozidla obv. Y. Š. a obaja z miesta odišli preč, kde vzápätí predmetná munícia vybuchla na dvore rodinného domu poškodeného H. P. a poškodila okno na vchodových dverách a na unimobunke nachádzajúcej sa na dvore, čím poškodenému H. P. vznikla škoda vo výške cca 55 €,

v bode 4/ v presne nezistenom čase v roku 2009, na presne nezistenom mieste, si obž. H. M. bez povolenia zadovážil podomácky upravovanú, krátku samonabíjaciu (po prvom výstrele) palnú zbraň - pištoľ československej výroby značky ČZ model 83 kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX spolu so zásobníkom a podomácky vyrobeným tlmičom hluku uspôsobeným na použitie s predmetnou zbraňou, ktorú následne predal za sumu 700 € U. M., kde následne U. M., dňa 11. apríla 2012, v záhradkárskej oblasti Lintavy v obci Stupava, z 50 1 plastového suda zakopaného v zemi, vyššie popísanú zbraň spolu so zásobníkom a tlmičom dobrovoľne vydal, pričom v zmysle Zákona o strelných zbraniach a strelive č.190/2003 Z.z. v platnom znení podľa § 4 ods. l, ods. 2 písm. g/, písm. e/ z konštrukčného hľadiska ide o zakázanú zbraň - zbraň kategórie A a v prípade tlmiča hluku ide podľa § 4 ods. l, ods. 4 písm. a/ o zakázaný doplnok zbrane - zbraň kategórie A, v bode 5/ v presne nezistenom čase v roku 2010, na presne nezistenom mieste, si obž. H. M. bez povolenia zadovážil podomácky upravený samopal vz. 61 Škorpión, kaliber 7,65 mm Browning, výrobné číslo C. s dvomi zásobníkmi a 19 ks nábojmi kal. 7,65 mm Browning, výrobca Sellier and Bellot, ČR, ktoré sú laborované celoplášťovými strelami, určenými do predmetnej zbrane spolu s podomácky vyrobeným tlmičom hluku uspôsobeným na použitie s predmetným samopalom a tieto následne predal za sumu 1 000 € U. M., kde U. M., dňa 6. septembra 2011 vyššie popísaný samopal s dvoma zásobníkmi a tlmičom dobrovoľne vydal, pričom v zmysle Zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z. v planom znení, podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. g/ z konštrukčného hľadiska ide o zakázanú zbraň - zbraň kategórie A a v prípade tlmiča hluku ide podľa § 4 ods. 1, ods. 4 písm. a/ o zakázaný doplnok zbrane - zbraň kategórie A a v prípade nábojov ide v zmysel § 2 písm. g/ citovaného zákona o strelivo.

v bode 6/ v presne nezistenom čase v roku 2011, na presne nezistenom mieste, si obž. H. M. bez povolenia zadovážil

- 26 ks nábojov českého výrobcu streliva zn. Sellier&Bellot, ktoré sú laborované celoplášťovými tombakovými strelami, kaliber 38 SPECIAL,

- 4 ks nábojov maďarského výrobcu zn. MFS, ktoré sú laborované celoplášťovými tombakovými strelami, kaliber 38 SPECIAL,

- 20 ks nábojov českého výrobcu streliva zn. Sellier&Bellot, ktoré sú laborované poloplášťovými tombakovými strelami, kaliber 38 SPECIAL,

- 4 ks 200 g náložiek trhaviny tritol (TNT) a 2 ks roznecovačov typu Ča-Ro-Z 60, kde spojením TNT a náložky s roznecovačom vznikne funkčný celok schopný výbuchu, ktoré následne odovzdal do úschovy U. M., ktorý vyššie uvedené náboje a TNT schoval na povale chaty so súpisným číslom XXXX v Stupave, časť M., kde boli následne dňa 6. septembra 2011 v rámci vykonanej domovej prehliadky nájdené, pričom podľa Zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z v platnom znení, v prípade nábojov ide v zmysle § 2 písm. g/ o strelivo a v prípade TNT ide o vojenský materiál, používaný výhradne v ozbrojených silách a zboroch, nevyskytujúci sa v obchodnej sieti, ktorého legálne nadobudnutie nepovolanou osobou nie je možné a ktorého nadobúdanie a používanie upravuje zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe a vyhláška SBU č. 71/1988 Zb. o výbušninách v znení neskorších predpisov,

v bode 7/ obž. H. M. sa od presne nezisteného času, minimálne od marca roku 2008 minimálne do septembra roku 2011 zaoberal neoprávneným zadovažovaním, prechovávaním a následnou distribúciou omamných a psychotropných látok, prevažne marihuany a kokaínu v bratislavskom kraji a v okolí a to tým spôsobom, že

- minimálne od marca roku 2008 do konca roku 2008, nezisteným spôsobom, pravdepodobne dovozom z Holandska, si zadovažoval marihuanu, ktorú prechovával na presne nezistenom mieste a prostredníctvom jedného z členov zločineckej skupiny, všeobecne známej a vystupujúcej pod názvom „F.“, S. B., túto distribuoval okrem iných aj odsúdenému U. M. a to mesačne po 10 kg marihuany, pričom odsúdený U. M. z predaja uvedenej marihuany odovzdával 30 % S. B. ako odmenu za sprostredkovanie obchodu s obžalovaným H. M., ktorý ako ďalší z členov zločineckej skupiny „F.“ prisľúbil odsúdenému U. M., že mu „vybaví“ u „šéfa skupiny“ U. O., aby neodovzdával 30 % -ný podiel zo zisku z predaja marihuany S. B., ale aby odovzdával priamo U. O. mesačne 10 000 Sk, za čo bude môcť požívať tzv. „ochranu“ skupiny „F.“, pri svojej nelegálnej činnosti, k čomu ale z dôvodu konfliktu medzi obžalovaným H. M. a U. O. nakoniec nedošlo,

- minimálne od začiatku roku 2009 do septembra roku 2011 si zadovažoval marihuanu nezisteného množstva nezisteným spôsobom, pravdepodobne dovozom z Českej republiky ako aj vlastným pestovaním na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, ktorú naďalej distribuoval doposiaľ presne nezisteným osobám, medzi inými aj odsúdenému U. M., ktorý uvedenú marihuanu distribuoval ďalším doposiaľ presne neustáleným osobám,

- v rozmedzí mesiacov marec roku 2010 až september roku 2010 si neoprávnene zadovažoval nezisteným spôsobom kokaín, ktorý prechovával na doposiaľ nezistenom mieste a ktorý za účelom ďalšej distribúcie predával doposiaľ neustáleným osobám ako aj odsúdenému U. M., a to dvakrát do mesiaca po 20 gramov kokaínu nezistenej koncentrácie, ktorý následne tento kokaín ďalej distribuoval ďalším doposiaľ neustáleným osobám,

čím svojim konaním obžalovaný H. M. porušil všeobecný záujem spočívajúci v ochrane spoločnosti pred nedovoleným predajom drog a neoprávnene nakladal s látkami, ktoré sú v zmysle Zákona NR SR č.139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázané,

v bode 8/ obžalovaný H. M., ktorý bol vodičom osobného motorového vozidla Škoda Fábia, modrej farby, EČ: S. dňa 12. júla 2012 v čase okolo 20.20 hod. v Bratislave na Panónskej ceste v smere jazdy od mesta v blízkosti Spoločnosti 7 Plus, s.r.o., so sídlom Panónska cesta č.9, Bratislava, pri tom ako poškodení npor. Mgr. M. C. a npor. Mgr. P. O. voči nemu vykonávali služobný zákrok, tohto vyzvali, aby zotrval na mieste v blízkosti služobného vozidla Policajného zboru, sa tento zrazu rozbehol ku svojmu vozidlu, ktoré bolo odstavené vo vzdialenosti cca 10 m od služobného motorového vozidla, ktoré naštartoval a nereagoval na výzvu npor. Mgr. M. C., aby stál a neskôr na výzvu, aby vystúpil z vozidla, pričom obžalovaný sa s vozidlom pohol v smere jazdy po Panónskej ceste do Rusoviec, pričom npor. Mgr. M. C. a ppráp. T. W. mu stihli po rozjazde vozidla otvoriť dvere vodiča, ktorými pri prudkom rozjazde vozidla ako sa obžalovaný pokúšal utiecť preč, narazil do lakťa ľavej hornej končatiny poškodenej npor. Mgr. M. C. a po tom ako poškodený npor. Mgr. P. O. sa postavil do jazdnej dráhy unikajúceho vozidla, aby zabránil vodičovi vjazde, tento rýchlo zrýchlil a smeroval svoje osobné motorové vozidlo priamo na neho, pričom npor. Mgr. P. O. uskočil na krajnicu vpravo v smere jazdy vozidla, nakoľko vodič mal tendenciu ho zraziť a nie s vozidlom zastaviť, čím takto svojím konaním obžalovaný spôsobil poškodenej npor. Mgr. M. C. zranenia lakťa ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a poškodený npor. Mgr. P. O. neutrpel žiadne zranenia,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní podal prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného H. M., ktoré následne písomne odôvodnil.

Z obsahu odôvodnenia odvolania vyplýva, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Konkrétne zo skutku pod bodom 1/ obžaloby je obžalovaný H. M. podľa názoru prokurátora usvedčovaný svedkom Q. P. a čiastočne aj svedkom P. U.. Svedok P., ktorý pôsobil ako člen zločineckej skupiny sústredenej okolo U. E. niekoľko rokov, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný H. M. mal v skupine osobitné postavenie, keďže zabezpečoval pre skupinu zbrane a výbušniny. Tento svedok sa od ďalších členov skupiny dopočul, že obžalovaný M. sa mal s E. pohádať, ale dôvod hádky nepoznal.

Takýto konflikt podľa svedka P., ale ešte neznamenal, že členovia skupiny prestanú medzi sebou komunikovať. V tejto súvislosti prokurátor vyslovil názor, že ak by bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného M. o definitívnom rozchode s U. E. po konflikte v decembri 2008, nebol by obžalovaný chodil do reštaurácie zv. Trojka patriacej E. a je reálny predpoklad, že ani E. by nezniesol, aby sa osoba, s ktorou mal závažný konflikt, zdržiavala v jeho reštaurácii.

Prokurátor ďalej uviedol, že svedkovia Q. P. a U. M. sú tkzv. „spolupracujúci páchatelia“ označovaní niekedy v literatúre pojmom „kajúcnici“. Skutočnosť, že sa podieľali na páchaní trestnej činnosti a teraz sú ochotní vypovedať, neznižuje kvalitu ich svedeckých výpovedí a nie je možné tieto výpovede spochybňovať ako nevierohodné bez dôkazov, ktoré by jednoznačne nasvedčovali skutočnosti, že títo svedkovia nevypovedajú pravdu. Vypovedali pod prísahou, riadnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede, krivého obvinenia a možnosti odmietnuť výpoveď v prípade, že by si svojou výpoveďou mohli privodiť trestné stíhanie sebe alebo svojim blízkym. Svojimi svedeckými výpoveďami proti ostatným členom skupiny vrátane obžalovaného H. M. si zároveň popudili celú skupinu proti sebe a môžu právom očakávať, že v budúcnosti sa im budú chcieť niektorí členovia skupiny pomstiť. Bez ohľadu na tieto skutočnosti sa však rozhodli vypovedať pravdu. Pritom ani jeden z nich nepôsobil ako policajný agent v zločineckej skupine sústredenej okolo U. E., ale obaja boli aktívní a platní členovia tejto skupiny po niekoľko rokov. Svedok Q. P. vo svojich výpovediach uvádzal mená osôb prítomných pri jednotlivých skutkoch, vrátane svedka P. F. k bodom 1/ a 2/ obžaloby. Prokurátor považuje za prirodzené, že tento svedok F. nepotvrdil výpoveď Q. P. vo vzťahu k obžalovanému H. M., keďže F. je trestne stíhaný za rovnaké skutky ako sú uvedené v bode 1/ a 2/ obžaloby na H. M., a v prípade, že by potvrdil pravdivosť P. výpovede, vypovedal by tým aj proti sebe. V prípade, že by chcel vo vzťahu k obžalovanému H. M. P. uvádzať nepravdivé skutočnosti, tak by sa, podľa názoru prokurátora, o P. F. ako o osobe, ktorá mu s M. sprostredkovala kontakt pri páchaní trestnej činnosti nevyjadroval. Zrejme by tvrdil, že kontakt s M. mu sprostredkoval niekto cudzí, alebo že pri stretnutiach s M. žiadna ďalšia osoba nebola.

V súvislosti s bodom 3/ obžaloby, v prípade, že mal súd za to, že obžalovaný H. M. s výbušninou fyzicky nedisponoval, bolo na mieste vo vzťahu k obžalovanému M. prekvalifikovať tento skutok podľa názoru prokurátora na účastníctvo k obzvlášť závažnému zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Ku skutkom pod bodmi 4/, 5/ a 6/ obžaloby prokurátor poukázal na výpoveď svedka U. M., ktorý dobrovoľne priznal, že mal zbrane od H. M. a tieto u seba prechovával rovnako ako aj strelivo a výbušniny. Osobitne prokurátor zdôraznil, že U. M. prinesenie zbraní a výbušnín od obžalovaného až na jednu výnimku nepovažoval a z túto trestnú činnosť bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 a pol roka, pričom ku skutkom vypovedal aj napriek faktu, že jeho odvolaniu proti uloženému trestu Krajský súd v Bratislave nevyhovel. Z výpovede svedkov Q. P. a U. M. vyplynulo, že M. sa s M. poznali, mali spolu dobré vzťahy a podieľali sa spolu na obchodovaní s drogami. Nemožno preto konštatovať, že výpoveď svedka U. M. vo vzťahu k obžalovanému H. M. je tendenčná, nepravdivá a prednesená v úmysle bezdôvodne mu privodiť trestné stíhanie. Podporne v tomto smere pôsobí ajvýpoveď svedka P. U., ktorý uviedol, že poznal H. M. prostredníctvom U. M. a M. mu vysvetlil, kto je M. a aké majú medzi sebou vzťahy. Je pravdou, ako uvádza prokurátor, že U. uviedol iba skutočnosti, ktoré vedel len sprostredkovane od M., ale ide o informácie, ktoré iným spôsobom získať nemohol.

Skutok pod bodom 7/ obžaloby považuje prokurátor za preukázaný výpoveďou svedka U. M. a výpoveďou svedka Q. P.. Svedok P. uviedol, že počul od chalanov z Lamača z Trojky, že M. mal človeka, ktorý mu vozil marihuanu z Holandska, pričom bol v Nemecku na diaľnici tento človek zastavený políciou a následne odsúdený. „Každý rozprával, že H. má teraz problém, lebo že to bola jeho tráva, že O. je zavretý v Nemecku a túto trávu mu nosil z Holandska“. Svedok M. i svedok P. potvrdili, že M. predával drogy a spoločne s obžalovaným M. mal niekde aj pole, kde marihuanu mali spolu pestovať. Svedok P. okrem toho videl v aute obžalovaného balíček s marihuanou. Prokurátor v odvolaní ďalej konštatuje, že ak súd nemal preukázané obchodovanie obžalovaného s kokaínom napriek skutočnosti, že svedok M. o tomto fakte vypovedal, mohol upraviť v primeranom rozsahu znenie skutkovej vety.

Konanie pod bodom 8/ obžaloby považuje prokurátor za konanie vedomé a účelové, smerujúce k vytvoreniu si podmienok na útek pred zadržaním. Tento záver vyvodzuje prokurátor z toho, že keď obžalovaný M. zachytil informáciu, že hliadka Policajného zboru vie, že je hľadanou osobou, po ktorej je vyhlásené pátranie, nebol pre neho problém dať si túto skutočnosť do súvislosti s trestnými stíhaním vedeným proti U. E. a ďalším osobám. Z tejto informácie mu logicky vyplynulo, že sú vykonávané úkony k jeho zadržaniu, a preto sa snažil ujsť policajnej hliadke bez ohľadu na spôsob a na to, či bude musieť prekonávať nejaké prekážky zo strany polície. Skutočnosť, že nasmeroval auto na člena policajnej hliadky, keď predtým aj jeho pričinením došlo k zraneniu policajtky, bola iba logickým vyvrcholením jeho snahy o útek. Iba samotný poškodený npor. Mgr. P. O. vedel na hlavnom pojednávaní jednoznačne popísať trasu vozidla, ktoré riadil obžalovaný H. M., keďže npor. Mgr. M. C. sa nachádzala v polohe, keď nevidela na npor. O. a ďalší člen hliadky ppráp. T. W. videl celú situáciu z iného uhla ako poškodený npor. O.. Svedok O. sa prvýkrát stretol so situáciou, kedy stál pred autom, ktorého vodič cielene vozidlo nasmeroval na neho. Preto je podľa názoru prokurátora prirodzené, že svedok následne uvádzal do vysielačky skutočnosti, ktoré nemuseli celkom korešpondovať s reálnou situáciou, pretože hovoril v šoku. Na hlavnom pojednávaní tento svedok spontánne prehlásil, že obžalovaný vozidlo na neho nasmeroval a hneď potom ako on pred vozidlom odskočil, toto prešlo miestom, na ktorom predtým stál.

Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku oslobodzujúceho rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd zistil, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Špecializovaný trestný súd oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané spáchanie skutkov, pre ktoré je obžalovaný H. M. trestne stíhaný, náležitým spôsobom v odvolaním prokurátora napadnutom rozsudku odôvodnil.

Je potrebné prisvedčiť konštatovaniu prvostupňového súdu, že okrem výpovedí spolupracujúcich páchateľov - svedkov M. a P., neboli zabezpečené také, či už priame alebo nepriame dôkazy, ktoré by preukazovali podiel obžalovaného M. na páchaní trestnej činnosti. Výpoveď svedka U. o tom, že obžalovaný patrí do skupiny „F.“ možno hodnotiť len ako výpoveď sprostredkovanú, vychádzajúcu iba z tvrdenia spolupracujúceho M.. Výpovede spolupracujúcich osôb správne hodnotil prvostupňový súd sracionálnym prístupom posudzovania ich vierohodnosti aj so zreteľom na skutočnosť existujúceho obmedzenia trestného stíhania voči ním (v prípade Q. P. a F. M.) alebo v očakávaní zmiernenia trestu prípadne uloženia mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody (týka sa M. a U.).

Neurčite vymedzené skutky v bodoch 1/ až 7/, pre ktoré sú charakteristické pojmy „v presne nezistenom čase“, „v presne nezistený deň“, „na presne nezistenom mieste“ sú obsahom výpovedí len týchto spolupracujúcich osôb. Žiaden iný dôkaz ich spáchanie nepotvrdzuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu, nemôžu pre uznanie viny stačiť len výpovede „spolupracujúcich“ osôb, ktoré nie sú potvrdené aj ďalšími, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, ak navyše nie je možné vylúčiť ich účelovosť motivovanú snahou získať miernejší postih oproti ostatným obžalovaným z tej istej trestnej činnosti. O to menej, keď sa veci dôležité pre trestné konanie našli „u spolupracujúcej“ osoby.

Pokiaľ ide o námietky prokurátora uvedené v odvolaní, tieto vo svojej podstate spočívajú v posudzovaní tých istých dôkazov hodnotených prvostupňovým súdom, s tým rozdielom, že úvahy prokurátora majú povahu domnienok. Napríklad, že „v prípade vzájomného konfliktu medzi nimi (obžalovaným a E.) by obžalovaný M. nechodil do reštaurácie zv. Trojka patriacej E. a je reálny predpoklad, že ani E. by nezniesol, aby sa osoba, s ktorou má závažný konflikt zdržiavala v jeho reštauračnom zariadení“.

Takúto povahu má aj úvaha prokurátora o vierohodnosti výpovede P. a M., ktorú vyvodzuje z toho, že „právom môžu očakávať, že v budúcnosti sa im budú chcieť niektorí členovia skupiny pomstiť. Bez ohľadu na tieto skutočnosti sa však rozhodli vypovedať pravdu“.

Z uvedeného je zrejmé, že prokurátor v odvolaní presadzuje iné hodnotenie dôkazov, než aké urobil prvostupňový súd. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že hodnotenie vykonaných dôkazov v bodoch 1/ až 7/ rozsudku prvostupňového súdu zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že prokurátor na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Ako už bolo uvedené, napadnutému rozsudku nemožno vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia Trestného poriadku upravujúceho hodnotenie dôkazov.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť zistenie, ktoré najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného.

V súvislosti s bodom 8/, napadnutého rozsudku dospel Špecializovaný trestný súd k správnemu záveru, že sa nepotvrdila skutočnosť nasmerovania vozidla obžalovaným na príslušníka polície npor. Mgr. P. O. s tendenciou zraziť ho.

Úvahy prokurátora uvedené v odvolaní o tom, že policajtom O. uvádzané slová zachytené v operačnom systéme z jeho vysielačky „Ja som sa mu hneď hodil do cesty, lenže on to už strhol vedľa“, nemuseli pre šok policajta korešpondovať s realitou, sú vylúčené výpoveďami nezaujatých svedkov - kontrolovaných vodičov. Títo v kritickom čase a na uvedenom mieste neboli „v šoku“ a potvrdili obhajobu obžalovaného M., že vozidlo nesmeroval pri úteku na policajta.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.