3 Tdo 9/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného Ľ. J.   pre zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí

22. februára 2012 v Bratislave dovolanie obvineného Ľ. J., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. M. R., advokáta v Nitre, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 24. novembra 2009, sp. zn. 7To 13/2009 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. J. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 9. decembra 2008, sp. zn. 3T 155/2006, bol

obvinený Ľ. J. uznaný za vinného, v bode 1/ rozsudku z trestného činu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.), v bode 2/ rozsudku z trestného činu znásilnenia podľa § 241

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., v bode 3/ rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, v súvislosti s § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 4 Trestného

zákona a v bode 4/ rozsudku zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, v súvislosti s § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 4

Trestného zákona, ktorých sa dopustil na skutkovom základe, že

1/ v období od presne nezisteného dňa roku 1998 do 31. augusta 2005 v H.., vážne

ohrozoval duševné a telesné zdravie svojej, v tom čase ešte manželky I. J. tým, že ju

v pravidelných takmer týždenných intervaloch opakovane verbálne napádal spôsobom, že jej vulgárne nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou a svojim verbálnym

prejavom, ktorý obsahoval rôzne vulgarizmy, ponižujúce a pohŕdavé vyjadrenia voči

poškodenej, vyvolal u nej dlhšie trvajúci stav strachu a stresu, ktorý chcela poškodená riešiť

podaním žiadosti o rozvod ich manželstva v roku 2000, avšak útoky obžalovaného

na poškodenú sa od toho času tým zintenzívnili, opakovali sa takmer denne a vyvrcholili dňa

30. augusta 2005, kedy v čase okolo 19.30 hodiny, opäť v ich byte obžalovaný poškodenú

bezdôvodne fyzicky napadol spôsobom, že ju udrel pravou rukou na jej ľavú stranu tváre,

pričom sa jej vyhrážal zabitím a úderom takej sily, že ju usmrtí a odreže hlavu, a keď

sa poškodená snažila mobilným telefónom privolať políciu, obžalovaný jej mobil z ruky

vytrhol, z domu odišiel, pričom ju v ňom zamkol a kľúče vzal so sebou, a nasledujúceho dňa

31. augusta 2005 v čase o 13.00 hodine v H. v obchode, v ktorom poškodená pracovala

ako predavačka, ju prinútil odísť s ním z práce domov na J. ulicu, kde v byte číslo X.

v obývacej izbe ju opätovne fyzicky atakoval spôsobom, že jej strhol sukňu, ktorú mala na

sebe oblečenú, zhodil ju na zem zo sedačky, začal do nej kopať a udierať ňou o zem, pričom

sa jej vyhrážal zabitím, a to napriek prítomnosti ich maloletého syna, ktorý plakal a kričal

a napriek volaniu poškodenej o pomoc v útoku prestal až po zabúchaní na ich vchodové dvere

susedkou M. Š., čím poškodenej spôsobil zranenia pohmoždenie ľavej tvárovej oblasti,

škrabance na pravom predlaktí a ramene a začervenanie v oblasti ľavého ramena a dve menšie

modriny na pravom aj ľavom stehne, ktoré zranenia si vyžiadali len jednorazové ošetrenie,

2/ v presne nezistenom dni v mesiaci november roku 2002 v čase medzi 22.00 hod.

a 23.00 hod. v H. na J. ulici v byte číslo X. v obývacej izbe pod hrozbou násilia donútil svoju,

v tom čase ešte manželku I. J. k pohlavnému styku tým spôsobom, že s kuchynským nožom v

ruke sa jej vyhrážal, že ak sa s ním nepomiluje, tak ju zabije a dovtedy spať nepôjde a vzápätí

nožom bodol do rozloženej sedacej súpravy asi 15 cm vo vzdialenosti od hlavy poškodenej,

ktorá v obave o svoj život a zdravie sa nátlaku a súloži s obžalovaným podvolila,

3/ dňa 7. januára 2006 v čase okolo 18.00 hod. v H. na parkovisku oproti poliklinike

proti vôli svojej, vtom čase ešte manželky I. J., s ktorou bol v rozvodovom konaní, prinútil ju

nastúpiť do osobného motorového vozidla zn. VW Golf 1.9 TDI, tým spôsobom, že ju vsotil

na zadné sedadlo auta, násilím jej vytrhol z ruky jej mobilný telefón, ktorým chcela privolať

políciu, vyhrážal sa jej, že ak zavolá políciu a on bude zadržaný, tak ju po prepustení zabije, následne zamedzil jej vystúpeniu z auta, ktoré centrálnym zariadením uzamkol a vyštartoval

z H. smerom na obec I., pričom sa počas jazdy pri rýchlosti asi 180 km/hod. poškodenej

vyhrážal, že ak sa s ním rozvedie, tak v plnej rýchlosti nabúra a zabije seba aj ju, následne

zišiel autom z cesty na poľnú cestu medzi stromy, zastavil a šálom, ktorý mala poškodená

obmotaný okolo krku, ju začal ťahať smerom k sebe, pričom ju šálom dusil a kričal jej, že ju

radšej zabije, ako by ju mal stratiť, od ďalšieho násilia voči poškodenej upustil až v momente,

kedy mu prišlo zle a musel z auta vystúpiť,

4/ dňa 8. januára 2006 v čase okolo 10.30 hod. v H. na J. ulici v byte X., do ktorého

mal predbežným rozhodnutím súdu zakázané vstupovať, v obývacej izbe potom, čo zamkol

dvere vedúce do detskej izby, kde sa v tom čase nachádzali obe jeho maloleté deti, a potom,

čo sa vyzliekol donaha, násilím strhol zo svojej, vtom čase ešte manželky I. J., s ktorou bol

v rozvodovom konaní, nočnú košeľu a napriek jej prosbám, aby od svojho konania upustil

a odišiel, ľahol si na ňu. pričom sa poškodená pokúšala zakryť si svojimi rukami intímnu časť

svojho tela. obžalovaný jej váhou svojho tela zamedzil brániť sa a násilím sa pokúsil donútiť

ju k súloži a od svojho ďalšieho konania upustil až po vyrušení telefónom.

Za to mu bol uložený podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2,

§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov,

na výkon ktorého bol postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradený

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe odvolania, ktoré podali proti tomuto rozsudku obvinený a okresný

prokurátor Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. novembra 2009, sp. zn. 7To 13/2009, podľa

§ 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o vine v bode 1/ a vo výroku o treste.

Sám na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obvineného Ľ. J.

uznal v bode 1/ za vinného z pokračovacieho trestného činu násilia proti skupine obyvateľov

a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pokračovacieho trestného činu

ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 221 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom

základe, že

1/ dňa 30. augusta 2005 v čase o 19.30 hod. bezdôvodne fyzicky napadol v H.,

na J. ulici v byte č. X. poškodenú - svoju manželku, I. J., tým spôsobom, že ju udrel pravou

rukou na jej ľavú stranu tváre, pričom sa jej vyhrážal zabitím a úderom takej sily, že ju usmrtí

a odreže hlavu, a keď sa poškodená snažila mobilným telefónom privolať políciu, obžalovaný

jej mobil z ruky vytrhol, z domu odišiel, pričom ju v ňom zamkol a kľúče vzal so sebou,

- dňa 31. augusta 2005 v čase o 13.00 hod. v H., na J. ulici v byte č. X. v obývacej

izbe, opätovne fyzicky atakoval poškodenú takým spôsobom, že jej strhol sukňu, zhodil

ju na zem zo sedačky, začal do nej kopať a udierať ňou o zem, pričom sa jej vyhrážal zabitím,

a to napriek prítomnosti ich maloletého syna a napriek volaniu poškodenej o pomoc,

čím spôsobil poškodenej zranenia a to pohmoždenie ľavej tvárovej oblasti, škrabance

na pravom predlaktí a ramene a začervenenie v oblasti ľavého ramena a dve menšie modriny

na pravom a ľavom stehne, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie,

Odvolací súd obvinenému uložil podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41

ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

sedem rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený J. dovolanie, o ktorom rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2010, sp. zn. 3 Tdo 17/2010,

tak, že ho podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol.

Obvinený Ľ. J. podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre opakovane,

prostredníctvom obhajcu JUDr. M. R., z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm.

f/, písm. i/ Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený opakoval, že okresný súd

napriek dôkaznej núdzi rozhodol nesprávne, keď pri hodnotení dôkazov uveril vyjadreniam

poškodenej, ktoré boli sporné, nepreveril jeho obranu vypočutím ním navrhovaných svedkov Z. H. a M. B..

Novou skutočnosťou uvedenou v dovolaní je jeho námietka, že v prípade, že krajský

súd kvalifikoval jeho konanie v bode 1/ aj ako trestný čin ublíženia na zdraví, bol povinný

vyžiadať si stanovisko poškodenej, teda jeho bývalej manželky či súhlasí, alebo nesúhlasí

so stíhaním jeho osoby, v zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 Trestného poriadku.

Vyslovil názor, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre a konaním, ktoré tomuto

rozsudku predchádzalo bol porušený zákon v jeho neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 1,

ods. 7, ods. 9 a § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Navrhol, aby dovolací súd podanému

dovolaniu z týchto dôvodov vyhovel.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Komárne vo vyjadrení k dovolaniu obvineného

uviedla, že toto navrhuje odmietnuť podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku, s poukazom

na § 372 ods. 2 Trestného poriadku.

K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená I. J., ktorá uviedla, že samotné rozhodnutie

o dovolaní ponecháva na rozhodnutie súdu, pretože dôvody dovolania sú podľa jej názoru

právnej povahy a k ich opodstatnenosti sa preto vyjadriť nevie. Zdôraznila však,

že skutočnosti, ktoré vypovedala v prípravnom konaní i na súde sú pravdivé a nemá na nich

čo zmeniť, vrátane jej súhlasu ako poškodenej s trestným stíhaním obvineného.

Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade sa jedná o opakované

dovolanie obvineného v jeho trestnej veci, dovolací súd musel vyriešiť najskôr otázku

či dovolanie je prípustné, s ohľadom na ustanovenie § 372 ods. 2 Trestného poriadku v znení

novely účinnej od 1. septembra 2011.

Podľa § 372 ods. 2 Tr. por. ten koho dovolanie bolo zamietnuté nemôže v tej istej veci

podať ďalšie dovolanie, obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por. nemôžu podať

dovolanie ani vtedy, ak už bolo zamietnuté dovolanie podané v prospech obvineného.

Podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni.

Obvinený J. teraz prejednávané dovolanie podal na Okresný súd Komárno, ktorý

rozhodoval ako súd prvého stupňa ešte 9. júna 2011, teda ešte pred 1. septembrom 2011,

kedy nastala účinnosť novely Trestného poriadku aj v ustanovení § 372.

Na podklade podaného dovolania, potom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1

Tr. por.), zistil aj, že bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),

v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať,

ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí

podľa § 382 písm. c/ Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. f/, písm. i/ Trestného poriadku.

K dovolacím dôvodom obvineného, ktoré podľa jeho mienky zakladajú dôvod

dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolací súd

len stručne opakuje, že nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným

a hodnotenie spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť

ako dovolací dôvod, ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané

dôkazy v jeho prospech.

V ostatných podrobnostiach v tomto smere, aj pokiaľ ide o namietanú právnu

kvalifikáciu jeho konania v bode 1/ krajským súdom, dovolací súd poukazuje na dôvody

uvedené v jeho rozhodnutí z 19. mája 2010.

Z dôvodu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie možno

podať, ak trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa

zákona vyžaduje.

Trestné stíhanie obvineného vzťahujúce sa k jeho manželke – poškodenej I. J. bolo

začaté pre trestný čin podľa § 215 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., teda pre trestný čin, ktorý nie je

taxatívne uvedený v ustanovení § 163a ods. 1 Tr. por. (teraz § 211 ods. 1), čo znamená,

že súhlas poškodenej s trestným stíhaním obvineného nebol potrebný, zákon ho nevyžadoval. Poškodená ako manželka obvineného mala však právo odmietnuť vypovedať, toto právo

nevyužila.

K zmene právnej kvalifikácie konania obvineného na trestný čin ublíženia na zdraví

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., teda na trestný čin na stíhanie ktorého zákon súhlas poškodeného,

ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou, ktorá má právo voči nemu odoprieť výpoveď,

vyžaduje, došlo až pred odvolacím súdom.

Odvolací súd o odvolaní rozhodoval 24. novembra 2009, teda v čase keď poškodená

I. J. už manželkou obvineného nebola.

Pomer poškodeného a obvineného musí existovať v čase, keď sa trestné stíhanie

má viesť a nie v čase, keď bol trestný čin spáchaný. Poškodený dáva súhlas na trestné stíhanie

na konkrétny trestný čin, ktorého právna kvalifikácia vychádza z trestného oznámenia.

Ak v priebehu konania dôjde k zmene právnej kvalifikácie trestného činu, pre ktorý bolo

možné viesť trestné stíhanie bez súhlasu poškodeného na trestný čin, pri ktorom je súhlas

poškodeného nutný, bez meškania treba takýto súhlas získať, avšak za predpokladu,

že poškodený stále toto dispozičné právo dané mu zákonom má, vzhľadom na jeho pomer

k obvinenému.

Z uvedeného je zrejmé, že v posudzovanej veci nie je daný ani dovolací dôvod podľa

písm. f/ § 371 ods. 1 Tr. por.

Poškodená I. J. vo vyjadrení z 28. decembra 2011 uviedla, že nič nemení

ani na skutočnosti, že privolila s trestným stíhaním obvineného, hoci zákon jej súhlas

s trestným stíhaním obvineného v tomto štádiu konania už nie je potrebný.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci neboli splnené

podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. f/, písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolací

súd bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom podľa

§ 382 písm. c/ Trestného poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová