3Tdo/89/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela, v trestnej veci obvineného G. Y., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom 13. marca 2019 v Bratislave s verejným vyhlásením rozsudku, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 12. apríla 2016, sp. zn. 2T/149/2012, po zistení dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 2 Tr. por., podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 382a Tr. por. takto

rozhodol:

uznesením Okresného súdu Bratislava V z 12. apríla 2016, sp. zn. 2T/149/2012,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. v n e p r o s p e c h obvineného G. Y..

Napadnuté uznesenie okresného súdu sa z r u š u j e.

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 10. januára 2013, sp. zn. 2T/149/2012, právoplatným toho istého dňa, bol obvinený uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorej sa dopustil formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Za to mu bol (okrem iného) podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 30. augusta 2013, sp. zn. 1T/17/2013, právoplatným dňa 8. októbra 2013, bol obvinený uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výrobyomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. V tomto konaní bol (okrem iného) obvinenému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Výkon tohto trestu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Predmetným trestným rozkazom došlo zároveň k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10. januára 2013, sp. zn. 2T/149/2012, v časti výroku o treste. Týmto trestným rozkazom boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uznesením Okresného súdu Bratislava V z 12. apríla 2016, sp. zn. 2T/149/2012, (ďalej len ako „uznesenie okresného súdu"), právoplatným dňa 3. mája 2016, bolo postupom podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodnuté, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 10. januára 2013, sp. zn. 2T/149/2012, neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu v tomto konaní (v trvaní 1 roka) vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Na podnet predsedu Okresného súdu Bratislava V, využijúc oprávnenie v zmysle § 369 ods. 1 Tr. por., napadol minister spravodlivosti Slovenskej republiky (v tom čase ministerka; ďalej len ako minister spravodlivosti) uznesenie okresného súdu dovolaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 26. augusta 2016.

Naplnenie dovolacieho v zmysle § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti zdôvodnil tým, že v posudzovanej veci došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného v ustanoveniach § 50 ods. 4 Tr. zák. a § 52 ods. 1 Tr. zák. tým, že napadnutým uznesením bolo obvinenému nariadené vykonať trest odňatia slobody, ktorý bol zrušený právoplatným trestným rozkazom.

V kontexte uvedeného minister spravodlivosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") navrhol, aby podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením okresného súdu bol porušený zákon v § 50 ods. 4 Tr. zák. a § 52 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného a aby podľa § 386 ods. 2 toto uznesenie okresného súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na neho obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ako okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V (č. l. 300), tak aj prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 303), vo svojich podaniach vyjadrili súhlasné stanovisko s obsahom posudzovaného dovolania.

Svoje negatívne stanovisko k dovolaniu vyjadril poškodený podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 26. októbra 2016 (č. l. 301), a síce z dôvodu, že obvinený (spoločne a nerozdielne s Y. W.) mu doposiaľ neuhradil ani časť spôsobnej škody, o ktorej rozhodol Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 10. januára 2013, sp. zn. 2T/149/2012. Keďže obvinený si túto povinnosť nesplnil, je poškodený toho názoru, že sa neosvedčil, a preto trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 30. augusta 2013, sp. zn. 1T/17/2013, by mal byť vykonaný.

Najvyšší súd ako súd dovolací podľa § 377 Tr. por. po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že dovolanie je prípustné v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 371 ods. 2 Tr. por., bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 1 Tr. por., v zákonom predpokladanej lehote podľa § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a na príslušnom mieste podľa § 370 ods. 3 Tr. por. Dovolanie zároveň spĺňa všetky obsahové náležitosti uvedené v § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a obvinený je v konaní zastúpený obhajcom podľa § 373 ods. 2 Tr. por.

Dovolací súd nezistiac žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, preskúmal postupom podľa § 382a Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia okresného súdu a zistil, že dovolanie ministraspravodlivosti je opodstatnené.

Podľa § 50 ods. 4 veta prvá Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

Okresný súd prostredníctvom napadnutého uznesenia podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 10. januára 2013, sp. zn. 2T/149/2012, neosvedčil, a preto mu nariadil vykonať trest uložený týmto rozsudkom. Pozornosti samosudkyne okresného súdu však ušlo, že tento pôvodne podmienečný trest odňatia slobody, bol v čase jej rozhodovania už právoplatne zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 30. augusta 2013, sp. zn. 1T/17/2013.

V posudzovanom prípade tak v podstate došlo k premene trestu, ktorého výrok bol medzičasom v rámci ukladania súhrnného trestu zrušený iným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom k tomu rozhodovanie o osvedčení, resp. neosvedčení obvineného neprichádzalo vôbec do úvahy. Uvedeným postupom samosudkyne okresného súdu bol porušený zákon v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. v neprospech obvineného, a tým zároveň naplnený obsahový rámec dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 2 Tr. por.

Na strane druhej najvyšší súd neprisvedčil názoru ministra spravodlivosti o súčasnom porušení ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák. v posudzovanej trestnej veci, ako to uvádza vo svojom dovolaní, nakoľko napadnutým uznesením okresného súdu nedošlo k aplikácii označeného ustanovenia. Predmetné ustanovenie v tomto prípade ani aplikované byť nemalo, nakoľko obvinenému nebol uložený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Dovolací súd považuje za vhodné nad rámec uvedeného, pre úplnosť dodať, že výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10. januára 2013, sp. zn. 2T/149/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, boli okrem vyššie uvedeného trestného rozkazu zrušené (tou istou samosudkyňou ako v posudzovanej veci) aj trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo 16. septembra 2013, sp. zn. 2T/99/2013, právoplatným dňa 16. októbra 2013. Naposledy uvedeným trestným rozkazom mal byť okrem toho v časti výroku o treste zrušený aj trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 30. augusta 2013, sp. zn. 1T/17/2013, k čomu však nedošlo. Naproti tomu Okresný súd Bratislava V uznesením z 11. januára 2017, sp. zn. 1T/17/2013, právoplatným dňa 27. januára 2017, podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa obvinený osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 30. augusta 2013, sp. zn. 1T/17/2013. V tomto smere dovolací súd odkazuje na závery uvedené v uznesení najvyššieho súdu zo 7. novembra 2017, sp. zn. 2 Tdo 78/2016, ktoré bolo rezultátom osobitného dovolacieho konania vyvolaného ministrom spravodlivosti.

Na podklade týchto skutočností, najvyšší súd rozhodol spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný